Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžso/80/2014 Identifikačné číslo spisu: 1013202253 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI

§ 293bl ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. Naopak, kritériá, ktoré krajský súd využil (najmä platobná disciplína žalobcu, nejednoznačnosť ustanovení pre súbežný výkon pracovných pomerov alebo tzv. bagatelizácia zanedbania svojich povinností voči množstvu pracovníkov, u ktorých povinnosti odvodov boli riadne plnené), musí Najvyšší súd označiť za také, ktoré nemajú oporu v zákone. 33. Žalobca v prejednávanej veci tiež brojil proti výkladu ustanovení § 293ap, 293bj ods.

§ 293bl ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. tak, že hoci si riadne plní svoje zákonné povinnosti, tak s prihliadnutím na jeho prípad tu vzniká paradoxne absurdná situácia, keď subjekty, ktoré vedome (úmyselne) neplatili poistné a príspevky, mohli využiť zákonnú úpravu tvoriacu generálny pardon, avšak žalobca, ktorý o podlžnosti sa dozvedel až po uplynutí zákonných lehôt, takúto možnosť potom už nemal. Najvyšší súd nemôže uvedenú argumentáciu žalobcu akceptovať. Je oprávnením zákonodarcu, aby v ústavných medziach reguloval spoločenské vzťahy, a to aj v oblasti výberu a platenia poistného. Iba žalobca, ako správne poukázala žalovaná, je zodpovedný výlučne za správnosť a včasnosť odvádzania poistného a príspevkov v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. Uvedená zodpovednosť mu však nebráni využiť širokú ponuku ekonomicko-právneho poradenstva (advokáti, daňoví poradcovia alebo audítori) a tým aj časť tejto zodpovednosti preniesť na poskytovateľa poradenských služieb, ak dospeje k záveru o nezrozumiteľnosti, nejednoznačnosti alebo inej nejasnosti vo výklade právnych noriem sociálneho zabezpečenia. Prístupnosť uvedených služieb je zabezpečená, a preto Najvyšší súd v aplikácii ustanovení § 293ap, 293bj ods.

§ 293bl ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. nezistil žiadny odlišný prístup žalovanej.

1. K argumentácii žalobcu, ktorá rozdeľuje platiteľov poistného do skupín nevedomých a vedomých porušovateľov platenia poistného sa Najvyšší súd nebude vyjadrovať, lebo v prejednávanej veci ide o individualizované skutočnosti týkajúce sa iba žalobcu a nie o porovnávanie subjektov skupiny pre ich nerovnaké postavenie, resp. nerovnaké zaobchádzanie v skupine. Na uvedenom základe preto pristúpil k zmene rozsudku krajského súdu. V.
2. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalovanou uvádza, že napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zák. č. 461/2003 Z. z. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že navrhovateľka nespĺňa zákonné podmienky pre zánik alebo nevyrubenie penále za zistené obdobie. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
3. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich vyššie uvedených predchádzajúcich rozhodnutiach, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Otázku právneho pôsobenia uznesenia krajského súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím riešil krajský súd vo výroku uznesenia.
4. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.
5. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť penále z omeškaného poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).