platobného výmeru Daňového úradu Trenčín č. 199/02 zo dňa 27.02.2002. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 12C/26/2015-90 zo dňa 25.11.2015 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a postúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne nesúhlasil s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd uviedol, že z obsahu podanej žaloby a z jej doplnkov vôbec nevyplýva, že žalobkyňa žaluje nečinnosť správneho orgánu, ako uviedol Okresný súd Trenčín. Predmetná žaloba nespĺňa náležitosti riadneho návrhu, nie je z nej zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha, či uloženia povinnosti, určenia alebo napáda postup správneho orgánu, nečinnosť, prípadne konkrétne rozhodnutie. Okresný súd Trenčín bez odstránenia vád podanej žaloby vyslovil vo veci svoju vecnú nepríslušnosť, i keď už vo veci vyrubil súdny poplatok ako z občiansko-právnej žaloby. Bez odstránenia vád podania označeného ako „Přiznání statutu Daňový subjekt a určení práva na poskytnutí informace“ postupom
O.s.p. nie je možné
krajského súdu vo veci skúmať vecnú príslušnosť a postúpiť vec inému súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie sporu o vecnú príslušnosť medzi Krajským súdom v Trenčíne a Okresným súdom Trenčín (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 104a ods. 3 O.s.p.) po oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením predmetnej veci Okresným súdom Trenčín nie je dôvodný.
1 O.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
1 O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
3 O.s.p. ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
4 O.s.p. súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.
5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.
1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.
1 O.s.p. miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že v tejto veci je vecne príslušným Krajský súd Trenčín. V predmetnej právnej veci sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil povinnosť žalovanému poskytnúť žalobkyni ňou požadované informácie
platobného výmeru č. 199/02 zo dňa 27.02.2002, vystaveného žalovaným, t.j. Daňovým úradom Trenčín, pracovisko v Dubnici nad Váhom. Žalobkyňa uzatvorila ako kupujúca kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená
Občianskeho zákonníka a zmluvné strany si v zmluve dohodli, že akékoľvek poplatky, vrátane daní, budú zaťažovať kupujúcu, nie predávajúcu. Daňový úrad Trenčín, pracovisko v Dubnici nad Váhom, následne platobným výmerom č. 199/02 zo dňa 27.02.2002 vyrúbil daň z predaja nehnuteľností predávajúcej, a to v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Žalobkyňa sa u žalovaného domáhala poskytnutia informácie ohľadom zaplatenia predmetnej dane z predaja nehnuteľností. Žalovaný jej túto informáciu odmietol poskytnúť z dôvodu, že žalobkyňa ako kupujúca nie je daňovým subjektom, a teda daňový úrad jej môže sprístupniť daňové tajomstvo len v súlade s § 11 ods. 7 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všeobecná právomoc správneho súdnictva vyplýva z čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. V niektorých prípadoch je náročné posúdiť, či daná vec patrí do pôsobnosti všeobecných súdov alebo do pôsobnosti správneho súdnictva. Vo všeobecnosti o správnom súdnictve môžeme hovoriť vtedy, keď spory medzi fyzickými a právnickými osobami na jednej strane a správnym orgánom na strane druhej vznikajúce v dôsledku porušenia zákonnosti pri správnej činnosti rozhodujú osobitné na to splnomocnené orgány súdnej povahy. Teoretickým východiskom koncepcie správneho súdnictva je názor, že všade tam, kde správny orgán pri svojej činnosti porušil zákonnosť, a ten, koho právom chránený záujem bol porušený, hľadá nápravu právnou cestou, stáva sa tento správny orgán stranou v spore, ktorý rozhoduje orgán nezávislý od správneho orgánu (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. II. diel. Komentár. 2. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, 950 s.). V prejednávanej veci má najvyšší súd za to, že sa jedná o spor medzi fyzickou osobou na jednej strane a finančným orgánom, t.j. orgánom verejnej moci na strane druhej. Najvyšší súd konštatuje, že sa jedná o verejnoprávny vzťah, bez ohľadu na súkromnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a predávajúcou, vzniknutý na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy o predaj nehnuteľností. Tým, že žalobkyňa a predávajúca uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, došli k vzniku verejnoprávneho vzťahu medzi daňovým subjektom, na ktorý sa vzťahuje povinnosť zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností a samotným finančným orgánom. Postup finančných orgánov upravujú daňové predpisy, ktoré chránia a vzťahujú sa na verejné záujmy. Z obsahu podanej žaloby najvyšší súd vyvodil, že žalobkyňa vo všeobecnom ponímaní napáda konanie resp. postup daňového orgánu, t.j. orgánu verejnej moci. Na základe uvedeného došiel najvyšší súd k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci nebol dôvodný a vecne príslušným na prejednanie veci je Krajský súd v Trenčíne, nakoľko sa jedná o verejnoprávny vzťah, jedná sa o vec, ktorá má byť preskúmaná
piatej časti O.s.p., teda vrámci správneho súdnictva. Krajský súd je
názoru najvyššieho súdu schopný kvalifikovanejšie posúdiť o aký druh konania
piatej časti O.s.p. v tejto veci ide. Pre úplnosť najvyšší súd ešte na záver dodáva, že aj napriek konštatovaniu, že sa jedná o vec spadajúcu pod správne súdnictvo, z podanej žaloby nie je úplne zrejmé, či žalobkyňa napáda rozhodnutie daňového úradu - platobný výmer č. 199/02 zo dňa 27.02.2002, alebo napáda neposkytnutie informácie, konkrétne list Daňového úradu Trenčín č. 9314301/5/4753542/2014 zo dňa 23.10.2014 a list Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1070101/1/392/2015 zo dňa 02.01.2015
druhej hlavy piatej časti O.s.p., alebo sa žalobkyňa domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
piatej hlavy piatej časti O.s.p. alebo ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy
štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd by teda mal postupovať
O.s.p. a až následne vec prejednať a rozhodnúť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.