Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžf/1/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd v právnej veci ţalobcu: P. spol. s r.o., IČO: X., so sídlom J., zast. JUDr. J., správ

článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nasledujúce prejudiciálne otázky na rozhodnutie:

1. Či za skutkového stavu, kedy do verejného colného skladu na území členského štátu Európskej únie bol dovozcom z tohto členského štátu v rokoch 2005 a 2006 tovar z územia nečlenského štátu Európskej únie (Ukrajiny), ktorý bol následne v tomto colnom sklade spracovaný v režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme, a výsledný výrobok nebol v zmysle čl. 114 Nariadenia č. 2913/92 ihneď vyvezený, ale naopak bol v tom istom sklade spracovateľom tovaru odpredaný inej spoločnosti z toho členského štátu, ktorá ho z uvedeného colného skladu neprepustila do voľného obehu, ale následne ho vrátila do režimu colného uskladňovania, tak či sa na uvedený predaj tovaru v tom istom colnom sklade vzťahujú stále iba komunitárne colné predpisy, alebo sa právna situácia predmetným predajom zmenila natoľko, že uvedená transakcia už podlieha režimu Šiestej Smernice Rady zo
2. mája 1977 (77/388/EHS), tzn. či je možné na účely režimu dane z pridanej 2 1Sžp/1/2010 hodnoty

Šiestej smernice pokladať verejný colný sklad nachádzajúci sa na území niektorého z členských štátov za súčasť územia Spoločenstva, resp. územia tohto členského štátu v zmysle definícií čl. 3 Šiestej smernice ?

1. Je možné hore uvedený skutkový stav vyhodnotiť s prihliadnutím na doktrínu zneužitia práv vypracovanú Súdnym dvorom Európskej únie a týkajúcich sa aplikácie Šiestej smernice (C-255/02 Halifax) tak, že žalobca predajom tovaru vo verejnom colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky už uskutočnil dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku ?
2. Ak je na prvú otázku odpoveď kladná v tom duchu, že uvedená transakcia už podlieha režimu Šiestej Smernice, tak potom či táto transakcia je zdaniteľnou udalosťou a.

čl. 10 ods. 1 a 2 Šiestej smernice spojenou so vznikom daňového nároku z dôvodu, že došlo k dodávke tovaru v colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky, alebo b. z dôvodu, že potom, čo bol tovar dovážaný z tretej krajiny (čl. 10 ods. 3 Šiestej smernice) tak počas uskladnenia v tomto colnom sklade došlo k zániku colného režimu predajom uskladneného tovaru inej osobe z členského štátu ?

1. Sú splnené ciele Šiestej Smernice vyjadrené v jej preambule, resp. ciele GATT (WTO), ak by predaj tovaru dovezeného z tretej krajiny do colného skladu, následne v ňom spracovaného, predaného inej osobe tohto členského štátu v colnom sklade na území členského štátu Európskeho spoločenstva nepodliehal režimu dane z pridanej hodnoty v tomto členskom štáte ? III. Najvyšší súd Slovenskej republiky vykonateľnosť rozhodnutí Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/12581-76851/2007/990447-r, I/221/12581- 76855/2007/990447-r, I/221/12581-76853/2007/990447-r, I/221/12581-76848/2007/990447- r, I/221/12581-76857/2007/990447-r, I/221/12581-76846/2007/990447-r, I/221/12580- 76829/2007/990447-r, I/221/12581-76845/2007/990447-r a tieţ I/221/12581- 76850/2007/990447-r, všetky vydané dňa 25.10.2007 o d k l a d á do ukončenia konania o prejudiciálnej otázke. 3 1Sžp/1/2010 O d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnych orgánoch
2. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty ako osobitný správca dane (ďalej len správca dane) vykonal daňovú kontrolu u slovenskej spoločnosti P. s.r.o. ako ţalobcu v prejednávanej veci so sídlom v K. na dani z pridanej hodnoty v období roku 2005 a
3. Na základe tejto kontroly bolo zistené, ţe do verejného colného skladu na území Slovenskej republiky, ktorý prevádzkoval ţalobca v zmysle rozhodnutia vydaného Colným úradom v K., bol z Ukrajiny, tzn. z nečlenského štátu Európskej únie, počas kontrolovaného obdobia 2005 a 2006 (tzn. júl, august, september, október 2005 a január, február, apríl, máj, december 2006) dováţaný slovenskou spoločnosťou S. a.s. K. - ako dovozcom (ďalej len „S.“), ţelezničnou prepravou tovar s dodacou podmienkou C.K. (I.) pre ţalobcu ako odberateľa vo forme oceľových polotovarov (zvitky valcované za tepla), ktorý a uskladnený v reţime colného uskladnenia.

§ 39ods.

3 zák. č. 199/2004 Z.z. Colný zákon colným úradom príslušným na povolenie colného režimu aktívny zušľachťovací styk a colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom je príslušný colný úrad, v ktorého obvode žiadateľ vykonáva alebo zabezpečuje vykonávanie zušľachťovania alebo prepracovania.

§ 39ods.

4 Colného zákona zriadenie colného skladu povoľuje colný úrad, v ktorého obvode sa vedie účtovníctvo skladovateľa.

1. Ţalobca následne v svojom verejnom colnom sklade uloţený tovar (zvitky valcované za tepla) ako polotovar priamo v tomto colnom sklade spracoval na oceľové profily rôznych rozmerov, tzn. ţe reţim colného uskladňovania sa po odkúpení dovezeného tovaru zmenil na reţim aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme (colný reţim 5171). Kovový odpad (šrot) pri tomto spracovaní vytvorený bol slovenskými colnými orgánmi prepustený do voľného obehu.
2. Získané oceľové profily ţalobca následne predal slovenskej spoločnosti M., spoločnosť s ručením obmedzeným K. (ďalej len M.) s následným vystavením faktúry obsahujúcou aj 4 1Sžp/1/2010 identifikačné čísla pre daň z pridanej hodnoty tak ţalobcu ako kupujúcej slovenskej spoločnosti. Na tomto základe sa colný reţim predaného a prepracovaného tovaru zmenil opäť na reţim colné uskladňovanie. Všetky hore uvedené transakcie boli v zmysle protokolu o daňovej kontrole realizované v sledovanom období rokov 2005/2006 medzi tuzemskými právnickými osobami vo verejnom colnom sklade umiestnenom na území Slovenskej republiky. Ku kaţdému predaju oceľových profilov ţalobca vystavil faktúry s cenou bez dane z pridanej hodnoty s hore uvedenými náleţitosťami.
3. Nakoľko ţalobca pri predaji tovaru slovenskej spoločnosti M. u predajných cien neuplatnil daň z pridanej hodnoty, porušil tak

správcu dane ustanovenie § 69 ods. 1 slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej na účely tohto uznesenia len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 1 písm.

1. a)a § 8 ods. 1 písm.
2. a)cit. zákona. Uvedené ustanovenia slovenského daňového zákona mali transponovať do slovenského právneho poriadku príslušné ustanovenia Šiestej smernice.

§ 69ods.

1 zákona o DPH platí, že platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.

§ 19ods.

1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

§ 2ods.

1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

§ 2ods.

2 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej republiky. 5 1Sžp/1/2010

§ 8ods.

1 písm. a) zákona o DPH je dodaním tovaru dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu

kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.

§ 13ods.

1 písm. a) zákona o DPH je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou

písmena b), odseku 2 a §

2. S odvolaním sa na hore uvedené ustanovenia slovenských daňových predpisov správca dane dospel k záveru, ţe ţalobca predajom tovaru vo verejnom colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky uskutočnil dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, ktoré je

§ 2ods.

1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane z pridanej hodnoty, a preto ţalobca bol povinný k vyfakturovanej cene predávaného tovaru uplatniť daň z pridanej hodnoty. Nakoľko tak nekonal, ţalovaný odobril postup správcu dane, kedy ţalobcovi v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2006 dodatočne vyrubil nedoplatky na tejto dani. II. Konanie na vnútroštátnych súdoch

1. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa (regionálny prvostupňový súd pre veciach správneho súdnictva) po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ţalovaného (ide o rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/12581-76845/2007/990447-r, I/221/ 12581-76846/2007/990447-r, I/221/12581-76848/2007/990447-r, I/221/12581- 76850/2007/990447-r, I/221/12581-76851/2007/990447-r, I/221/12581-76853/ 2007/990447- r, I/221/12580-76855/2007/990447-r, I/221/12581-76857/2007/990447-r a tieţ I/221/12581- 76829/2007/990447, všetky vydané dňa
2. októbra 2007) všetky zrušil a vec vrátil na ţalovanému na ďalšie konanie. V svojom rozsudku sa najmä zaoberal výkladom pojmu tuzemsko, ďalej preskúmal otázku, či je moţné hore opísané transakcie s dovezeným tovarom do verejného colného skladu označiť za dodanie tovaru do tuzemska, tzn. na územie Európskej únie. 6 1Sžp/1/2010
3. Pri hľadaní odpovede na takto poloţenú otázku krajský súd vychádzal nielen z aplikácie vnútroštátneho práva, ale aj z aplikácie Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho colný zákonník spoločenstva v platnom znení (najmä čl. 84) – ďalej na účely tohto uznesenia iba Nariadenie 2913/92, ďalej z Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 na vykonanie colného zákonníka spoločenstva.
4. Na základe aplikácie uvedených právnych predpisov krajský súd dospel k záveru, ţe tovar – oceľové zvitky, ktorý prepracoval ţalobca na tovar – oceľové profily v colnom reţime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme sa nepovaţuje za tovar spoločenstva a nepovaţuje sa pre daňové účely za tovar dovezený na územie Slovenskej republiky. Takisto tovar, ktorý ţalobca nakúpil v reţime colné uskladnenie (oceľové zvitky) ako prepracovaný tovar (oceľové profily) následne predal ţalobca kupujúcim, ktorí ho nadobudli do colného reţimu colné uskladnenie, sa tento tovar nepovaţuje za tovar spoločenstva a tieţ sa nepovaţuje pre daňové účely za tovar dovezený na územie Slovenskej republiky.
5. Ďalej krajský súd uviedol, ţe uplatňovanie územného princípu

zákona o dani z pridanej hodnoty na scudzenie dováţaného tovaru bez ohľadu na colný štatút takéhoto tovaru a colné predpisy Európskej únie by znamenalo aj oklieštenie výhod medzinárodného obchodu a bolo by v rozpore s medzinárodnými colnými dohovormi i dohodou o zaloţení WTO, ktoré sú plne implementované v colných predpisoch Európskej únie. Navyše,

krajského súdu, medzinárodne reglementované ekonomické zvýhodnenie obchodných operácií vykonávaných v uvedených colných reţimoch na dováţanom tovare pritom nejde na úkor daňových príjmov Slovenskej republiky, nakoľko tento tovar nie je vo voľnom obehu na trhu Slovenskej republiky, ale je pod colným dohľadom a s plným zabezpečením colného dlhu (vrátane dane z pridanej hodnoty) zo strany povinného deklaranta voči colnej správe Slovenskej republiky.

1. Na základe uvedených záverov krajský súd vyslovil názor, ţe colné konanie a daňové konanie nie sú pri dovoze tovaru samostatné procesy na určenie obsahu, miesta a času vzniku daňového plnenia, a nie sú oddelené od procesov na určovanie miesta a času vzniku colného dlhu. 7 1Sžp/1/2010
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd dospel na základe podaného odvolania k celkom opačnému právnemu záveru. V rozsudku z
3. októbra 2009 sp. zn. 5Sţf 91/2008 (Príl. č. 1) s odkazom na Nariadenie 2913/92 vyslovil záver, ţe územie colného skladu nachádzajúce sa na území členského štátu je aj jeho právnou súčasťou. Potom ţalovaný

Najvyššieho súdu správne postupoval, ak pri aplikácii § 2 ods. 1 ods. a) zákona o DPH pojem „dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku“ v rozsahu, v akom ho ţalobca svojim predajom zrealizoval, tak tento pojem teritoriálne podriadil pod územie Slovenskej republiky bez výnimky. 12. A hoci ustanovenie § 12 zákona o DPH deklaruje, ţe dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev; pričom pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, tak za dovoz uţ nie je moţné

Najvyššieho súdu označiť dodanie dovezeného tovaru za protihodnotu (kúpa) v prejednávanej veci.

1. Ţalobca podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťaţnosť proti hore uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. októbra
3. Ústavný súd Slovenskej republiky po tom, čo uznesením č. k. III. ÚS 283/2010-27 z
4. augusta 2010 prijal túto sťaţnosť na ďalšie konanie, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nálezom č. k. III. ÚS 283/2010-46 z
5. októbra 2010 (Príl. č. 2) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, ţe Najvyšší súd porušil základné právo ţalobcu na súdnu ochranu

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na spravodlivé súdne konanie

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). 14.

článku 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

článku 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený 8 1Sžp/1/2010 verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti. 15. Ústavný súd po vyslovení rozdielnosti názorov sťaţovateľa a prvostupňového krajského súdu na strane jednej a daňového úradu a Najvyššieho súdu konštatoval (str. 20, 21 a Príl. č. 2), ţe „

názoru ústavného súdu rozsudok najvyššieho súdu vyznieva tendenčne v snahe prezentovať správnosť svojho presvedčenia, avšak bez toho, aby výsledok konfrontácie svojich záverov a záverov krajského súdu predstavil ústavne konformným spôsobom. Výrazný nedostatok odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu spočíva v tom, že najvyšší súd sa v značnej miere obmedzil na vysvetlenie poslania colného skladu a sledujúc si svoju líniu tvrdil, že v danom prípade išlo o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, hoci aj v colnom sklade, a preto sťažovateľ bol povinný v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH platiť daň. Najvyšší súd sa však nevenoval aplikácii ustanovenia § 12 zákona o DPH,

ktorého majú colné predpisy pri dovoze prednosť pre zákonom o DPH. Ústavný súd považuje túto skutočnosť za rozhodujúcu pre posúdenie veci. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je však zrejmé len to, že daňová povinnosť sťažovateľovi určite vznikla v súvislosti s predajom tovaru v colnom sklade. Argumenty sťažovateľa, ktorými brojil proti rozhodnutiam správcu dane a daňovému riaditeľstvu v žalobe o preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí, ostali v podstate nepovšimnuté a otázka nastolená sťažovateľom bola zodpovedaná len povrchne a okrajovo. Aj keď navonok pôsobí obsah odôvodnenia najvyššieho súdu bohato nielen na citované právne predpisy vnútroštátneho práva a komunitárneho práva, ale aj na prezentáciu skutkových okolností a prijatých právnych záverov, na druhej strane však netvorí harmonický obraz o objektívnom zodpovedaní zásadného právneho problému. “ 9 1Sžp/1/2010 16.

§ 12

zákona o DPH: dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

1. Na základe uvedených záverov si Ústavný súd osvojil argumenty sťaţnosti ţalobcu ako aj argumenty krajského súdu.
2. Záverom Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, či ţalobca je zdaniteľnou osobou registrovanou (tzn. platiteľom dane z pridanej hodnoty) na účely dane z pridanej hodnoty. III. Komunitárne právo a príslušné vnútroštátne právo A) K úvodu prvej prejudiciálnej otázky :
3. Prostredníctvom II. časti výroku predkladá Najvyšší súd Súdnemu dvoru tento nasledujúci text prvej časti
4. prejudiciálnej otázky : Či za skutkového stavu, kedy do verejného colného skladu na území členského štátu Európskej únie bol dovozcom z tohto členského štátu v rokoch 2005 a 2006 tovar z územia nečlenského štátu Európskej únie (Ukrajiny), ktorý bol následne v tomto colnom sklade spracovaný v režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme, a výsledný výrobok nebol v zmysle čl. 114 Nariadenia č. 2913/92 ihneď vyvezený, ale naopak bol v tom istom sklade spracovateľom tovaru odpredaný inej spoločnosti z toho členského štátu, ktorá ho z uvedeného colného skladu neprepustila do voľného obehu, ale následne ho vrátila do režimu colného uskladňovania, tak či sa na uvedený predaj tovaru v tom istom colnom sklade vzťahujú stále iba komunitárne colné predpisy, alebo sa právna situácia predmetným predajom zmenila natoľko, že uvedená transakcia už podlieha režimu Šiestej Smernice Rady zo
5. mája 1977 (77/388/EHS), ....? K nutnosti poloţiť túto otázku dospel Najvyšší súd na základe týchto konkrétnych skutkových zistení a právnych predpisov: 10 1Sžp/1/2010
6. Základnou otázkou v prejednávanej veci je, či za skutkového stavu, kedy do verejného colného skladu na území Slovenskej republiky bol slovenským dovozcom dovezený v rokoch 2005 a 2006 tovar z územia nečlenského štátu Európskej únie (Ukrajiny), ktorý bol následne v tomto colnom sklade spracovaný v reţime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme, a výsledný výrobok bol v tom istom sklade spracovateľom tovaru odpredaný slovenskej spoločnosti, ktorá ho z colného skladu neprepustila do voľného obehu, ale vrátila ho do reţimu colného uskladňovania (ďalej na účely tohto uznesenia len „predaj tovaru v colnom sklade“), tak či sa na uvedený predaj tovaru v colnom sklade vzťahujú stále iba colné predpisy, alebo, či sa právna situácia predmetným predajom tovaru v colnom sklade zmenila natoľko, ţe uvedená transakcia uţ podlieha reţimu dane z pridanej hodnoty na komunitárnej úrovni.
7. Za tejto situácie Najvyšší súd nemôţe prehliadnuť komunitárnu úpravu colného a daňového práva (najmä Nariadenia č. 2913/92). Najvyšší súd si je vedomý, ţe v súčasnosti Šiesta Smernica Rady zo
8. mája 1977 (77/388/EHS) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej na účely tohto uznesenia iba „Šiesta smernica“) nie je platná a bola nahradená iným komunitárnym predpisom (tzn. Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty), ale nakoľko sa právne posudzovanie veci vykonávalo

predpisov platných v čase realizácie hore uvedených transakcií (roky 2005/2006), tak Najvyšší súd pri kladení prejudiciálnych otázok nevychádza zo súčasne platnej Smernice Rady 2006/112/ES ale z vtedy platnej Šiestej smernice.

čl. 79 Nariadenia č. 2913/92 prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov.

čl. 84 Nariadenia č. 2913/92 sa v článkoch 85 až 90 "režimom s podmienečným systémom" v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, rozumie okrem iného colné uskladňovanie a aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme. 11 1Sžp/1/2010

čl. 98 Nariadenia č. 2913/92 režim colné uskladňovanie umožňuje uskladňovať v colnom sklade aj tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bez toho, aby tento tovar podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam, pričom colným skladom sa rozumie akékoľvek miesto schválené colnými orgánmi a nachádzajúcom sa pod colným dohľadom, kde je tovar za stanovených podmienok skladovaný.

1. Uvedené komunitárne colné ustanovenia riešia štatút tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, reţimy s podmienečným systémom, ďalej následky prepustenia tohto tovaru do voľného obehu, ako aj otázku uskladnenia tohto tovaru v colnom sklade a definíciu colného skladu. Súdny dvor v súvislosti s hore uvedenými colnými ustanoveniami čiastočne otázku dane z pridanej hodnoty (najmä odpoveď na
2. otázku) v súvislosti s tovarom dovezeným do colného skladu riešil vo veci predbeţnej otázky C-230/08 účastníkov Dansk Transport og Logistik a Dánskeho ministerstva financií. Avšak skutkový a následný právny stav vo veci C-230/08 sa podstatne odlišoval od veci prejednávanej Najvyšším súdom, lebo išlo o pašovanie, tzn. nezákonný dovoz cigariet na základe Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR. V prvom prípade dánske daňové a colné orgány počas vykládky z trajektu v dánskom meste Åbenrå kontrolovali kamióny z Litvy, pričom zistili prítomnosť veľkého mnoţstva cigariet skrytých v návesoch, ktoré neboli označené v karnetoch TIR. V druhom prípade tie isté orgány v litovskom kamióne v dánskom meste Frøslev nachádzajúceho sa na hranici medzi Dánskom a Nemeckom, okrem tovaru uvedeného v karnete TIR odhalili veľké mnoţstvo cigariet skrytých v návese. Predmetné cigarety boli zadrţané a následne úradmi zničené. Preto sa Najvyšší súd domnieva, ţe závery uvedené v uvedenom rozsudku Súdneho dvora číslo C-230/08 nie sú aplikovateľné v tejto veci.
3. Najvyšší súd vo svojom zrušenom rozsudku charakterizoval dotknutú právnu úpravu tak, ţe uviedol (str. 10 Príl. č. 1): „Je jednoznačné, že tak colné ako aj daňové predpisy platné v Slovenskej republike v roku 2006 sú značne ovplyvnené komunitárnym právom, avšak každá oblasť finančného práva v inom rozsahu. Ak colné predpisy jednotlivých členských štátov 12 1Sžp/1/2010 sa nachádzajú na vysokom stupni unifikácie (najmä prostredníctvom Nariadenia č. 2913/92), potom daňové predpisy o dani z pridanej hodnoty sú v tomto období iba na konkrétnej národnej úrovni harmonizované prostredníctvom tzv. Šiestej daňovej smernice“.
4. V preambule Šiestej Smernice sú

mienky Najvyššieho súdu zakotvené hlavné ciele, ktoré by mali byť aplikáciou tohto komunitárneho predpisu dosiahnuté. Z príslušných recitálov Preambule vyplýva, ţe jedným z mnohých cieľov prijatej smernice je vyjasniť a odstrániť problémy spojené s aplikáciou pojmov „zdaniteľné plnenie“ a „určenie miesta zdaniteľného plnenia“ platí, ţe : - keďže sa musí venovať pozornosť cieľu zrušiť dovoznú daň a odpustiť vývoznú daň v obchodovaní medzi členskými štátmi, keďže sa musí zabezpečiť, aby spoločný systém daní z obratu nebol diskriminačný z pohľadu pôvodu tovaru a služieb a aby tak spoločný trh umožňoval bezpodmienečné dosiahnutie zdravej súťaže a porovnávanie so skutočným vnútorným trhom; - keďže na zvýraznenie nediskriminačnej povahy dane sa musí jednoznačne vysvetliť pojem „osoba podliehajúca dani“, a to predovšetkým z pohľadu podchytenia osôb uskutočňujúcich príležitostné plnenie; - keďže pojem „zdaniteľné plnenie“ zapríčinil ťažkosti, najmä pokiaľ ide o plnenia považované za zdaniteľné plnenia; keďže tieto pojmy sa musia vysvetliť; - keďže určenie miesta, na ktorom sa uskutočnili plnenia podliehajúce dani, sa stalo predmetom konfliktov súdnych právomocí medzi členskými štátmi, predovšetkým v otázke dodávok tovaru do zásoby a poskytovania služieb, keďže hoci miesto obchodovania, musí sa toto miesto definovať ako miesto v štáte osoby, ktorej sa tieto služby poskytujú, predovšetkým v prípade určitých služieb poskytovaných medzi osobami podliehajúcimi dani, keď je cena služieb zahrnutá do ceny tovaru, - keďže sa musia zosúladiť pojmy udalosť podliehajúca dani a daňové zaťaženie, ak má zavedenie daňovej sadzby spoločenstva a jej následné zmeny nadobudnúť účinnosť súčasne vo všetkých členských štátoch; ……, 25. Z citovaných odsekov Preambule Šiestej smernice vyplýva záujem Spoločenstva na zabezpečení nediskriminačného pôsobenia daní z obratu s cieľom trvale umoţniť zdravú súťaţ na území Spoločenstva. Za tým účelom sa stáva cieľom prijatej smernice na komunitárnej úrovni nielen vyjasniť ale aj odstrániť problémy spojené s aplikáciou pojmov 13 1Sžp/1/2010 „zdaniteľné plnenie“, „určenie miesta zdaniteľného plnenia“, poprípade sa vytvárajú jednotné definície sporných pojmov „osoba podliehajúca dani“ alebo „udalosť podliehajúca dani“. 26. Práve výklad posledne uvedeného pojmu, tzn. udalosť podliehajúca dani, sa stala základom pre poloţenie prvej prejudiciálnej otázky Najvyšším súdom. Je evidentné, ţe hore opísaná právna situácia predaja, ktorá nastala po dovoze a uskutočnení spracovania tovaru z Ukrajiny dovtedy uskladneného v príslušnom colnom reţime vo verejnom colnom sklade na území Slovenskej republiky, vyvoláva pochybnosti o výhradnej aplikácii colného komunitárneho práva (najmä Colného kódexu Spoločenstvá) na hore uvedenú situáciou. 27. Svoj rozsah platnosti vymedzuje Šiesta smernica prostredníctvom čl. 2.

čl. 2 Šiestej smernice: dani z pridanej hodnoty podlieha

1. dodávka tovaru alebo služieb za úhradu v rámci územia štátu osobou podliehajúcou dani,
2. dovoz tovaru.

článku 7 ods. l písm. a) Šiestej smernice: sa dovoz uskutočňuje prostredníctvom „vstupu [dotknutého tovaru] do Spoločenstva“. B) K záveru prvej prejudiciálnej otázky :

1. S hore uvedenou úvodnou časťou
2. prejudiciálnej otázky, lebo aj pre rozsah platnosti je potrebné sa vyporiadať s pojmom územie spoločenstva, súvisí aj jej nasledujúci dodatok: .......... tzn. či je možné na účely režimu dane z pridanej hodnoty

Šiestej smernice pokladať verejný colný sklad nachádzajúci sa na území niektorého z členských štátov za súčasť územia Spoločenstva, resp. územia tohto členského štátu v zmysle definícií čl. 3 Šiestej smernice ? 14 1Sžp/1/2010 29. Pri posudzovaní rozhodných skutočností v predmetnej veci, tzn. predaja tovaru (oceľových profilov) v colnom sklade ţalobcom slovenským spoločnostiam M., s.r.o., K. alebo S. a.s., K., vnútroštátne súdy a daňové orgány vychádzali z aplikácie § 2 ods. 1 zákona o DPH,

ktorého predmetom dane je dodanie tovaru v tuzemsku za protihodnotu, ktoré uskutoční zdaniteľná osoba. Čo je dodaním tovaru na účely dane z pridanej hodnoty, to definuje slovenský zákon (§ 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH) tak, ţe je to dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak. Avšak základnou otázkou, pred riešenie ktorej boli vnútroštátne orgány postavené, bolo zodpovedať, či aj verejný colný sklad, nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky (od 01.05.2004 členský štát Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie) v spojení s tovarom dovezeným z nečlenského štátu (Ukrajina) do tohto colného skladu slovenskou osobou, následne v tomto colnom sklade spracovaným a odpredaným inej slovenskej osobe, spadá pod pojem „tuzemsko“ legislatívne definovaný v § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH – analogicky Územné uplatnenie vymedzené v Hlave III Šiestej smernice. 30. Najvyšší súd v spojitosti s touto teritoriálnou otázkou poukazuje na komunitárne vymedzenie pojmu „colné územie Spoločenstva“.

čl. 3 ods. 3 Nariadenia č. 2913/92 colné územie Spoločenstva zahŕňa teritoriálne vody, pobrežné vody a vzdušný priestor členských štátov, ako aj územia uvedené v odseku 2 s výnimkou teritoriálnych vôd, pobrežných vôd a vzdušného priestoru tých území, ktoré nie sú súčasťou colného územia spoločenstva

odseku 1.

čl. 166 Nariadenia č. 2913/92 slobodné pásma a slobodné sklady sú časti colného územia spoločenstva alebo objekty umiestnené na tomto území a oddelené od zvyšnej časti tohto územia, v ktorých sa s cieľom uplatňovania dovozného cla a „obchodno- politických opatrení“ považuje tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, za tovar nenachádzajúci sa na colnom území spoločenstva, pokiaľ nebol prepustený do voľného obehu 15 1Sžp/1/2010 alebo prepustený do iného colného režimu alebo použitia alebo spotrebovaný za podmienok iných ako ustanovených v colných predpisoch. 31. Z uvedených ustanovení komunitárneho colného práva pre Najvyšší súd zatiaľ vyplýva, ţe územia colných skladov by nemali byť vyňaté z colného územia Spoločenstva, a na tovar tu umiestnený sa vzťahuje fikcia, ţe sa na colnom území nenachádza, tzn. iba v zmysle colných predpisov nemá charakter tovaru Spoločenstva, a to aţ do okamihu zmeny colného reţimu. Takáto fikcia by mohla,

mienky Najvyššieho súdu, členskému štátu zabezpečiť efektívne uplatňovanie dovozného cla a obchodno-politických opatrenia v procese dovozu tovaru, ktorý nemá charakter tovaru Spoločenstva, a to aţ do okamihu ukončenia procesu dovozu formou, ţe bol prepustený do voľného obehu alebo prepustený do iného colného reţimu alebo pouţitia alebo spotrebovaný za podmienok iných ako ustanovených v colných predpisoch.

1. Z obsahu Nariadenia č. 2913/92 tieţ Najvyššiemu súdu vyplýva, ţe nemá ambíciu presnejšie vymedziť pojem obchodno-politické opatrenia, a preto ich rozsah a obsah bol vymedzený prostredníctvom Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/
2. V zmysle čl. 1 ods. 7 cit. Nariadenia „obchodno-politickými opatreniami sú nesadzobné opatrenia ustanovené ako súčasť spoločnej obchodnej politiky vo forme ustanovení spoločenstva, ktorými sa riadi dovoz a vývoz tovaru, ako sú opatrenia pre dozor alebo ochranu, kvantitatívne obmedzenia alebo limity a zákazy vývozu alebo dovozu“.
3. Z uvedeného Najvyššiemu súdu vyplýva, ţe orgány Európskeho spoločenstva nemali pod pojmom „obchodno-politické opatrenia“ na mysli napríklad uplatňovanie dane z pridanej hodnoty.
4. Ďalej Najvyšší súd upozorňuje na čl. 114 Nariadenia č. 2913/92, ktorý opisuje situácie aplikovateľné na reţim aktívny zušľachťovací styk. 16 1Sžp/1/2010

čl. 114 Nariadenia č. 2913/92 bez toho, aby tým bol dotknutý článok 115, režim aktívny zušľachťovací styk umožňuje, aby pre účely jednej alebo niekoľkých spracovateľských operácií na colnom území spoločenstva bol použitý tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva a ktorý má byť spätne vyvezený z colného územia spoločenstva vo forme zušľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam. 35. Z uvedeného ako aj zo skutočnosti, ţe Nariadenie č. 2913/92 neobsahuje takú definíciu colného skladu, ktorá by odporovala záveru ţalovaného, ţe takéto územie je vyňaté z územie Spoločenstva, pre Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplýva na podporu záveru, ţe územie colného skladu nachádzajúceho sa na území členského štátu je aj jeho právnou súčasťou, to, ţe s týmto záverom korešponduje aj ust. čl. 37 ods. 2 cit. Nariadenia,

ktorého „tovar podlieha colnému dohľadu po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného štatútu, ak sa nejedná o tovar spoločenstva bez toho, aby tým bol dotknutý článok 82 odsek 1, a to do okamihu zmeny jeho colného štatútu, jeho umiestnenia do slobodného pásma alebo slobodného skladu, jeho spätného vývozu alebo jeho zničenia v súlade s článkom 182“.

1. Vzhľadom k doteraz citovaným komunitárnym ustanoveniam sa Najvyšší súd domnieva, ţe hlavným cieľom vymedzenia colného skladu, pričom je irelevantné, či ide o verejný alebo súkromný sklad, je zabezpečiť osobitný (dohľadový) reţim nad dispozíciou dovozcu (ukladateľa) s tovarom, ktorý nie je tovarom Spoločenstva po čas vybavovania jeho colných formalít, pričom dovozcovi nezakazuje disponovať s dovezeným tovarom napríklad tým spôsobom, ţe by ho scudzil alebo určitým postupom zhodnotil. Jedinou a základnou poţiadavkou kladenou colnými predpismi na dovozcu, ktorý tovar uloţil do verejného colného sklady, je aby sa podriadil podmienkam stanoveným colnými predpismi (bliţšie čl. 101 a nasl. Nariadenia č. 2913/92).
2. Potom je ale na mieste otázka, ţe ak komunitárne colné predpisy neupravujú daňové vzťahy vlastníkov alebo osôb oprávnených nakladať s tovarom umiestneným do colného skladu, a to aj tým, ţe by vylúčili účinok daňových predpisov počas uskladnenia tovaru, ktoré nemá charakter tovaru Spoločenstva, je potom moţné na úpravu vzťahov, ktoré beţne vznikajú pri nakladaní tovaru, vrátane dispozície formou predaja tovaru v colnom sklade, aj aplikovať komunitárne daňové právne predpisy ? 17 1Sžp/1/2010 38.

čl. 3 Šiestej smernice:

1. Na účely tejto smernice: — „teritórium členského štátu” bude znamenať teritórium krajiny ako je definované vzhľadom na každý člensky štát v odsekoch 2 a 3; — „spoločenstvo” a „územie spoločenstva” predstavujú územie členských štátov ako sú definované vzhľadom na každý členský štát v odsekoch 2 a 3; — „tretia krajina” je akékoľvek územie iné ako tie, ktoré sú definované v odsekoch 2 a 3 ako územie členského štátu.
2. Na účely tejto smernice „územie krajiny” je oblasť použitia Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ako je definované vzhľadom na každý členský štát v článku
4. V odseku 3 sú uvedené pre jednotlivé členské štáty zoznamy území, ktoré sú vyňaté z územia krajiny, pričom Slovenská republika tu nemá zakotvenú ţiadnu teritoriálnu výnimku. Následne všetko zvyšné územie Šiesta smernica prostredníctvom negatívnej legálnej definície označuje za tretie krajiny. Potom sa ako správny môţe javiť záver, ţe pre predaj tovaru v colnom sklade je pojem „dodávka tovaru za úhradu v rámci územia štátu“ (čl. 2 ods. 1 Šiestej smernice) nutné teritoriálne podriadiť pod územie Slovenskej republiky bez výnimky. Uvedenému záveru by mohla nasvedčovať aj tá skutočnosť, ţe Šiesta smernica neustanovuje výnimku z územia členského štátu pre colné sklady, či uţ súkromné alebo verejné, ak sa v ich priestoroch vykoná dodávka tovaru za úhradu. Následne osoba z členského štátu, ktorá po zušľachtení dovezeného tovaru v aktívnom colnom styku s ním ďalej nakladá odlišne, ako by sa pri tomto colnom reţime predpokladalo (napríklad čl. 114 Nariadenia č. 2913/92 predaj v colnom sklade nepredpokladá), by mala akceptovať, ţe sa od tohto okamihu na ňu vzťahujú reţim Šiestej smernice.
5. Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje komunitárne vymedzenie pojmu „dodávka tovaru“ a „dovoz tovaru“.

čl. 5 ods. 1 Šiestej smernice pojem „dodávka tovarov” predstavuje prevod práva nakladať s hmotným majetok na iného majiteľa. 18 1Sžp/1/2010 Je celkom nepochybné, ţe v svojom colnom sklade ţalobca v rokoch 2005/2006 vykonával predaje dovezeného a následne spracovaného tovaru, ktoré spadajú pod hore vymedzenú definíciu a majú znaky zdaniteľného plnenia. 41. Za tejto situácie je

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky oprávnená prvá prejudiciálna otázka, v rámci ktorej si musí Najvyšší súd vyriešiť, či predaj tovaru v colnom sklade pri hore uvedených skutkových okolnostiach spadá pod reţim Šiestej smernice (parciálne, či verejný colný sklad je súčasťou územia členského štátu). B) K druhej prejudiciálnej otázke :

1. Prostredníctvom II. časti výroku predkladá Najvyšší súd Súdnemu dvoru nasledujúci text
2. prejudiciálnej otázky : Je možné hore uvedený skutkový stav vyhodnotiť s prihliadnutím na doktrínu zneužitia práv vypracovanú Súdnym dvorom Európskej únie a týkajúcich sa aplikácie Šiestej smernice (C-255/02 Halifax) tak, že žalobca predajom tovaru vo verejnom colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky už uskutočnil dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku ? K nutnosti poloţiť túto otázku dospel Najvyšší súd na základe týchto konkrétnych skutkových zistení a právnych predpisov:
3. Uţ v svojom rozsudku Halifax plc. vo veci C-255/02 (ďalej Part Service C-425/06, resp. Amplifin C-162-07) Súdny dvor Európskej únie sa zaoberal z pohľadu práva platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe otázkou, či je moţné niektoré plnenia, ktoré sú právnym základom pre vznik tohto práva, označiť za zneuţívanie systému, inak povedané, daňový subjekt sleduje daňovú výhodu, ktorej priznanie by bolo v rozpore s cieľom, ktorý sledujú ustanovenie Šiestej smernice. V tejto súvislosti Súdny dvor s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (najmä jeho rozsudky z
4. mája 1998, Kefalas a i., z
5. marca 2005, Fini H, C-32/03) zotrval na svojej doktríne, ţe subjekty podliehajúce súdnej právomoci sa nemôţu dovolávať právnych noriem 19 1Sžp/1/2010 Spoločenstva podvodne alebo ich zneuţívať. Táto zásada zákazu zneuţívania sa

Súdneho dvora uplatňuje takisto na oblasť DPH a reálne boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneuţívaniam je cieľom uznaným a podporovaným Šiestou smernicou (najmä prostredníctvom úvodného predvetia v čl. 13 písm. A/, resp. B/, a tieţ v čl. 15 - „na účely zabezpečenia správnej a jednoznačnej aplikácie oslobodení od dane a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním“).

1. Ďalej Súdny dvor v tomto rozsudku C-255/02 uviedol (č. 73 aţ 75): „
2. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že voľba podnikateľa medzi oslobodenými plneniami a plneniami podliehajúcimi dani sa môže zakladať na množstve prvkov a najmä na úvahách daňovej povahy týkajúcich sa objektívneho režimu DPH. .... Keď platiteľ dane má výber medzi dvoma plneniami, Šiesta smernica mu neukladá vybrať si to, ktoré implikuje platbu najvyššieho DPH. Naopak, tak ako už pripomenul generálny advokát v bode 85 svojich návrhov, platiteľ dane má právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzil svoj daňový dlh.
3. Vzhľadom na tieto úvahy sa zdá, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami.
4. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. V skutočnosti, tak ako uviedol generálny advokát v bode
5. svojich návrhov, zákaz zneužitia už nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod. “
6. Hoci Súdny dvor ďalej uviedol, ţe primárnou povinnosťou vnútroštátneho súdu je zistiť, či v konaní vo veci samej nastali skutkové okolnosti zneuţívajúceho konania, tak na druhej strane pripustil (č. 77 rozsudku vo veci Halifax plc.), ţe môţe v prípade potreby vydať spresnenia, ktorých cieľom je viesť vnútroštátny súd pri jeho výklade.
7. Na základe uvedených záverov, resp. s prihliadnutím na usmernenie Súdneho dvora vo veci C-419/02 (bod
8. – „Súdny dvor môže s cieľom poskytnúť užitočnú odpoveď súdu, ktorý mu podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, prihliadnuť na normy práva 20 1Sžp/1/2010 Spoločenstva, na ktoré vnútroštátny sudca vo svojich prejudiciálnych otázkach neodkázal“) poloţil Najvyšší súd Súdnemu dvoru Európskej únie druhú prejudiciálnu otázka, v rámci ktorej Najvyšší súd poţaduje vydanie právneho usmernenia, či aktivity hore opísané v bodoch
9. aţ
10. s tovarom môţu byť všeobecne vnútroštátnymi orgánmi chápané ako skutkové okolnosti osvedčujúce konanie realizované v snahe vyhnúť sa prostredníctvom colného konania aplikácii daňových predpisov. K tomuto Najvyšší súd dodáva, ţe nie je moţné vylúčiť, ţe proces dovozu tovaru z Ukrajiny s následným prepracovaním tovaru vo verejnom colnom sklade, s jeho predajom a nadväzujúcim vývozom do krajiny pôvodu (tzn. Ukrajiny) bol zrealizovaný medzi spriaznenými osobami, tzn., ţe funkciu štatutárnych orgán, resp. spoločníkov v spomenutých slovenských spoločnostiach S., M. a ţalobcu čiastočne vykonávali totoţné alebo spriaznené osoby, poprípade samotná spoločnosť S.. C) K tretej prejudiciálnej otázke :
11. Prostredníctvom II. časti výroku predkladá Najvyšší súd Súdnemu dvoru nasledujúci text
12. prejudiciálnej otázky : Ak je na prvú otázku odpoveď kladná v tom duchu, že uvedená transakcia už podlieha režimu Šiestej Smernice, tak potom či táto transakcia je zdaniteľnou udalosťou a.

čl. 10 ods. 1 a 2 Šiestej smernice spojenou so vznikom daňového nároku z dôvodu, že došlo k dodávke tovaru v colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky, alebo b. z dôvodu, že potom, čo bol tovar dovážaný z tretej krajiny (čl. 10 ods. 3 Šiestej smernice) tak počas uskladnenia v tomto colnom sklade došlo k zániku colného režimu predajom uskladneného tovaru inej osobe z členského štátu? K nutnosti poloţiť túto otázku dospel Najvyšší súd na základe týchto konkrétnych skutkových zistení a právnych predpisov: 21 1Sžp/1/2010 48.

čl. 7 Šiestej smernice : 1. Dovozom tovaru je

1. a)vstup takého tovaru do spoločenstva, ktorý nespĺňa podmienky stanovené v článkoch 9 a 10 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva alebo na ktorý sa nevzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, a ktorý nie je vo voľnom obehu;
2. b)vstup tovarov, na ktoré sa nevzťahuje písmeno
3. a)z územia tretích krajín na územie spoločenstva. 3. Nie v rozpore s odsekom 2, kde tovar referovaný v odseku 1
4. a)je pri vstupe do spoločenstva umiestnený pod jedno z opatrení, referovanom v článku 16

opatrení pre dočasné dovážanie s celkovým vyňatím z dovozného cla alebo pod externé tranzitné opatrenia, pričom miesto dovozu takéhoto tovaru musí byt′ členský štát, v rámci ktorého prestanú platiť tieto opatrenia. Podobne keď tovary uvedené v odseku 1 b) sa pri vstupe do spoločenstva zaradia do niektorého z režimov uvedených v článku 33a

čl. 16 Šiestej smernice: Osobitné oslobodenia od dane v medzinárodnej preprave tovarov 1. Bez toho, aby boli dotknuté iné predpisy spoločenstva, môžu členské štáty za predpokladu konzultácie

článku 29 prijať osobitné opatrenia na úľavy dane z pridanej hodnoty pri všetkých alebo pri niektorých z nasledovných plnení, pokiaľ tieto nie sú určené na konečné použitie a/alebo spotrebu, a pokiaľ čiastka dane z pridanej hodnoty vyrubená pri prepustení do voľného obehu zodpovedá čiastke dane, ktoré by bola bývala vyrubená, keby každé z týchto plnení bolo zdanené pri dovoze alebo na území štátu: A. Dovozy tovaru, ktoré sa majú umiestniť pod nariadenia o uskladnení inom ako colnom; B. Dodávky tovaru, ktorý sa má a) podrobiť precleniu a ak je to uplatniteľné, umiestniť na dočasné uskladnenie; b) umiestniť do bezcolnej zóny alebo bezcolného skladu; c) umiestniť

nariadenia o colných skladoch alebo

opatrení pre domáce spracovanie, ........ 22 1Sžp/1/2010

čl. 33a Šiestej smernice: 1. Tovary uvedené v článku 7

článku 7

čl. 10 Šiestej smernice : 1.

1. a)Pojem „zdaniteľný prípad” predstavuje udalosť, na základe ktorej sú splnené právne podmienky potrebné na vznik daňového nároku.
2. b)„Daňový nárok” vzniká, keď sa daňový úrad

zákona stane v danom momente oprávneným požadovať daň od osoby povinnej túto daň zaplatiť, odhliadnuc od toho, že čas platby sa môže odsunúť. 2. Zdaniteľný prípad a daňový nárok vzniknú, keď sa dodá tovar alebo poskytnú služby. Dodávky tovaru, ktoré nie sú uvedené v článku 5

spoločnej politiky, potom zdaniteľná udalosť nastane a daň sa stane uplatniteľnou, keď zdaniteľná udalosť pre tieto poplatky spoločenstva nastane a takéto poplatky sa stanú uplatniteľné. Tam, kde dovážaný tovar nepodlieha žiadnemu z takýchto poplatkov spoločenstva, členské štáty musia uplatniť platné predpisy, riadiace clá s ohľadom na výskyt zdaniteľnej udalosti a ten moment, keď sa daň stane uplatniteľná. 50. Potom sa ako celkom logický javí záver, ţe správca dane po vykonaní predaja tovaru tuzemskej osobe v colnom sklade túto transakciu vyhodnotil ako zdaniteľný prípad (čl. 10), vychádzajúc z toho, ţe osobitný colný reţim (aktívny zušľachťovací styk) skončil, zaťaţil ţalobcu daňovou povinnosťou, hoci sa tento predaj uskutočnil v priestoroch colného skladu a ţalobca vystavil faktúru bez uvedenia DPH (avšak s identifikačnými znakmi pre uloţenie DPH), a argumentáciu (v konečnom dôsledku podporovanú aj krajským súdom) o nutnosti pouţiť na predmetný prípad ust. § 2 ods. l písm. d), § 12, § 18, § 21 ods. 3 písm. a) zákona o DPH odmietol, argumentujúc, ţe v danom prípade (vykonal sa predaj tovaru) uţ iba o dovoz z pohľadu daňových predpisov u ţalobcu nešlo.

§ 12

zákona o DPH dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. 24 1Sžp/1/2010

§ 18ods.

2 zákona o DPH platí, že ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskych spoločenstiev postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.

§ 21ods.

1 písm.

1. a)zákona o DPH pri dovoze tovaru vzniká daňová povinnosť prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. 51. Najvyšší súd uţ v svojom zrušenom rozsudku (Príl. č. 1) uviedol, ţe citované ustanovenia § 12 § 18 ods. 2 a 21 ods. 1 písm.
2. a)zákona o DPH je nutné interpretovať v tom duchu, ţe daňovo-právne účinky predpokladané v hypotézach týchto právnych noriem je moţné vzťahovať iba na situáciu dovozu tovaru jeho dovozcom počas procesu jeho vstupu (proces prevaţne upravený colnými predpismi) z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev, inak povedané daňovo-právne účinky pri dovoze tovaru sa stávajú súčasťou colného reţimu voľný obeh iba pod tou podmienkou, ţe dovozca predmetného tovaru tento colný vzťah nemodifikuje, poprípade neukončí zmenou vlastníctva k dovezenému tovaru. Následne takáto modifikácia colného vzťahu je však moţná vtedy, ak tovar podlieha účinnej kontrole orgánov verejnej správy, tzn. napríklad, ak sa uţ nachádza na území Slovenskej republiky. Ako uţ bolo Najvyšším súdom vyššie objasnené, teritoriálna otázka colných skladov sa riešila prostredníctvom prvej prejudiciálnej otázky. 52. Pre opísanú situáciu je pritom irelevantné, či sa nový vlastník tovaru v budúcnosti rozhodne pre vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky alebo pre jeho zotrvanie na tomto území. 53. Za situácie, ak Súdny dvor kladne odpovie na prvú otázku, je

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky oprávnená tretia prejudiciálna otázka, v rámci ktorej si musí Najvyšší súd vyriešiť, či predaj tovaru uskladneného vo verejnom colnom sklade je moţné označiť za zdaniteľné plnenie, a z akých dôvodov. 25 1Sžp/1/2010 C) K štvrtej prejudiciálnej otázke :

1. Prostredníctvom II. časti výroku predkladá Najvyšší súd Súdnemu dvoru nasledujúci text prejudiciálnej otázky : Sú splnené ciele Šiestej Smernice vyjadrené v jej preambule, resp. ciele GATT (WTO), a princípy, na ktorých je založená daň z pridanej hodnoty ako nepriama daň, ak by predaj tovaru dovezeného z tretej krajiny do colného skladu, následne v ňom spracovaného, predaného inej osobe tohto členského štátu v colnom sklade na území členského štátu Európskeho spoločenstva nepodliehal režimu dane z pridanej hodnoty v tomto členskom štáte ? K nutnosti poloţiť túto otázku dospel Najvyšší súd na základe týchto konkrétnych skutkových zistení a právnych predpisov:
2. Dohoda o zaloţení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) bola v Ústrednom vestníku Európskej únie zverejnená dňa 23.12.1994 pod č. L
3. Najvyššiemu súdu sa javí, ţe jej princípy boli zohľadnené najmä pri spoločnej obchodnej politike Spoločenstva. V zmysle čl. 131 pôvodne platnej Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva je cieľom spoločnej obchodnej politiky „odhodlanie členských štátov ES prispievať k harmonickému rozvoju svetového obchodu, k postupnému odstráneniu obmedzení medzinárodného obchodu a ku zniţovaniu colných prekáţok“.
4. Ako jeden z moţných prostriedkov na dosiahnutie hore uvedeného cieľa spoločnej obchodnej politiky je moţné chápať motivačnú funkciu dane z pridanej hodnoty pri exporte, tzn. technika dane umoţňuje realizovať vývoz tovaru alebo sluţieb bez dane, takţe moţné daňové disproporcie v medzinárodnom obchode sú odstránené v čo moţno najvyššej miere. Naopak pri dani z obratu, či uţ jednofázových alebo viacfázových, je určenie presnej čiastky pri v konkrétnej zákazke na hranici štátu nemoţné a môţe sa vykonať iba odhadom. 26 1Sžp/1/2010 Tento mechanizmus dane z pridanej hodnoty pri vývoze je najmä premietnutý v preambule ako aj v čl. 15 Šiestej smernice. Uvedenú vlastnosť dane z pridanej hodnoty označuje ekonomická teória ako výhodnosť pre medzinárodný obchod.

1. recitálu preambule Šiestej smernice platí : keďže sa musí venovať pozornosť cieľu zrušiť dovoznú daň a odpustiť vývoznú daň v obchodovaní medzi členskými štátmi; keďže sa musí zabezpečiť, aby spoločný systém daní z obratu nebol diskriminačný z pohľadu pôvodu tovaru a služieb a aby tak spoločný trh umožňoval bezpodmienečné dosiahnutie zdravej súťaže a porovnávanie so skutočným vnútorným trhom,
2. Daň z pridanej hodnoty

ekonomickej teórie patrí do skupiny nepriamych daní, ktoré charakterizuje, ţe všeobecne postihujú všetky predaje a sluţby, pričom dani podlieha iba hodnota (ako prínos subjektu na určitom stupni spracovania tovaru alebo realizácie sluţby k ich pôvodnej hodnote) pridaná u konkrétneho platiteľa. Ďalej sa daň z pridanej hodnoty najmä vyznačuje neutralitou (resp. nediskrimináciou), zvýšenou efektivitou zdanenia sluţieb, odolnosťou proti daňovým únikom, spoľahlivosťou výnosov pre štát a hore uţ spomenutou výhodnosťou pre medzinárodný obchod.

1. Ţalobca však v svojej argumentácii, a s ním aj krajský súd, keď neprihliadol k tej skutočnosti, ţe tovar bol po následnom spracovaní predaný za účelom jeho moţného (reálneho) vývozu mimo Spoločenstvo (napríklad Ukrajiny), a práve takýto prístup z hľadiska právnej poţiadavky na riadny výber nepriamych daní, a to aj z komunitárneho hľadiska, sa Najvyššiemu súdu javí ako rozporný s podstatou dane z pridanej hodnoty. Odhliadnuc od toho, ţe kaţdý štát podporuje a motivuje ekonomickými prostriedkami vývoz výrobkov a sluţieb zo svojho územia (ako bolo naznačené pod bodom 56.medzi takéto proexportné nástroje patrí aj daň z pridanej hodnoty), je nutné mať na pamäti, ţe všetky činnosti súvisiace so zvýšením hodnoty vykonané osobami v kontexte s vyvezeným tovarom majú moţnosť registrovať iba orgány toho štátu, ktoré majú dováţaný tovar pod svojou kontrolou, v danom prípade ide o Slovenskú republiku. 27 1Sžp/1/2010
2. Potom, ak sa

12. odseku recitálu Šiestej smernice za dôvod prijatia tejto smernice deklarovalo aj to, ţe „určenie miesta, na ktorom sa uskutočnili plnenia podliehajúce dani, sa stalo predmetom konfliktov právomocí medzi členskými štátmi, predovšetkým v otázke dodávok tovaru do zásoby a poskytovania služieb,...,“ a ďalej

1. odseku cit. komunitárneho predpisu ďalším dôvodom bolo „že povinnosti daňových poplatníkov sa musia v čo najväčšej možnej miere zosúladiť tak, aby sa zabezpečila potrebná záruka pre inkasovanie daní, a to jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch;“ potom nie je moţné pri výklade daňového práva na národnej úrovni pripustiť, ţe by tovar dovezený z inej krajiny nepodliehal nepriamym daniam ani v štáte určenia (dovozu) a ani v krajine pôvodu (vývozu). Prístup preferovaný ţalobcom by naopak smeroval k zhoršeniu výberu daní, čo je z hľadiska výkladu daňovo-právnych predpisov, ktoré sú zaloţené na princípu efektívneho a zákonného výberu daní, neprípustné.
2. Za tejto situácie je

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky oprávnená štvrtá prejudiciálna otázka, v rámci ktorej si musí Najvyšší súd vyriešiť, či základným princípom dane z pridanej hodnoty (v zmysle cieľov sledovaných najmä v medzinárodnom obchode prostredníctvom inštitútov a inštitúcií GATT/WTO) neodporuje tá skutočnosť, ţe transakcie, ktoré by boli vykonané na území štátu, sú beţne zdaniteľné, ale tým, ţe ich zdaniteľné osoby vykonajú vo verejnom colnom sklade (tzn. v bezcolnom území), tak sa na ne nemôţe, resp. by sa reţim dane z pridanej hodnoty nemal aplikovať. Odôvodnenie prerušenia národného konania a odkladu napadnutého rozhodnutia správnych orgánov 61.

§ 109ods.

1 písm. c) občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke

medzinárodnej zmluvy. Z uvedeného ustanovenia preto súdu za tejto situácie vyplynula povinnosť konanie prerušiť aţ do okamihu zaslania relevantného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. 28 1Sžp/1/2010 62.

§ 250cods.

2 O.s.p. platí, ţe: ak bolo konanie prerušené

§ 109ods.

1 písm. c) O.s.p. súd vykonateľnosť rozhodnutia odloží uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

§ 246cods.

1 veta posledná O.s.p.: proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Nariadený zákonný odklad vykonateľnosti uvedených rozhodnutí ţalovaného platí aţ do ukončenia konania Súdneho dvora Európskej únie o predbeţných otázkach. 63. Vo svojej novšej judikatúre sa Súdny dvor Európskej únie uţ vyjadril k moţnosti napadnúť opravnými prostriedkami rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorým predkla