1, § 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z. z."),
a/ a § 25 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (chemický zákon) a
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) uložil žalovanému
b/ chemického zákona pokutu vo výške 16.520,- eur pre porušenie povinností dodávateľa chemickej zmesi
1, v zmysle ktorého právnická osoba - podnikateľ, ktorá uvádza na trh chemické zmesi je povinná vypracovať kartu bezpečnostných údajov
osobitného predpisu, musí ju poskytnúť každému príjemcovi zmesi a Národnému toxikologickému informačnému centru v štátnom jazyku, keď kontrolami dňa
1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že v odôvodnení rozhodnutia sa súd nezaoberal jeho námietkami uvedené v písomnom záverečnom návrhu. Žiadal v ňom, aby súd využil moderačné oprávnenie uvedené v § 250j ods. 5 OSP a znížil výšku pokuty na 500,- eur. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade išlo o kontrolované krátke obdobie, porušenie povinnosti sa týkalo dvanástich druhov výrobkov, z ktorých bolo dodané na trh v celkovej hodnote len 1.829,54 eur, teda nejednalo sa o hrubé a závažné konanie, ktoré nevyvolalo žiadne následky a nespôsobilo žiadne škody, naviac pri vykonávaní kontroly voči správnemu orgánu sa správal aktívne a odstránil zistený nedostatok v plnej miere, čím splnil svoju povinnosť uloženú v § 7 ods. 3 zák. č. 128/2002 Z. z. Poznamenal, že zaplatenie uloženej pokuty z objektívneho hľadiska nie je schopný znášať a pre spoločnosť by to bolo likvidačné. Žiadal, aby odvolací súd vydal alternatívne rozhodnutie, a to napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť vo výške uloženej sankcie a uložiť žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 1.000,- eur, alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov celého konania spolu v sume 842,06 eur. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že s námietkami žalobcu sa riadne vysporiadal nielen v druhostupňovom rozhodnutí, ale aj vo vyjadrení k žalobe. Má za to, že pokutu uložil v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 67/2010 Z. z., ktorú pokutu nemohol súd prvého stupňa znížiť, a preto tak ani neurobil. Vykonanými kontrolami bolo jednoznačne preukázané, že žalobca na trh Slovenskej republiky dodal výrobky, chemické zmesi bez toho, aby boli na tieto výrobky vypracované KBÚ, tieto vypracoval až po uvedení týchto výrobkov na trh. Skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, a teda postih žalobcu bol dôvodný. Pri posudzovaní veci a pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia zákona. Uloženú pokuta považoval za primeranú k zistenému porušeniu zákona a rozsahu dopadu na spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa
1 OSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
1 zákona č. 67/2010 Z. z.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1, veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Na rozdiel od súdu konajúceho v občianskoprávnych veciach, správny súd nie je súdom skutkovým. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).
1 písm. c/ chemického zákona, právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá uvádza na trh látky alebo zmesi, sa dopustí správneho deliktu, ak nezabezpečí vypracovanie karty bezpečnostných údajov v štátnom jazyku
.
1 chemického zákona ak je dodávateľ látky alebo zmesi povinný vypracovať kartu bezpečnostných údajov
osobitného predpisu (odkaz na článok 31 nariadenia (ES) č. 1907/2006 v platnom znení), musí ju poskytnúť každému príjemcovi látky alebo zmesi a Národnému toxikologickému informačnému centru (odkaz na § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v štátnom jazyku. Karta bezpečnostných údajov je súhrn identifikačných údajov o podnikateľovi, o nebezpečnej chemickej látke alebo nebezpečnej chemickej zmesi a údajov potrebných na ochranu života, zdravia ľudí a životného prostredia.
2 OSP ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy.
5 OSP vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Odvolací súd sa oboznámil so spisom v predmetnej veci, pričom zistil nasledovné skutočnosti: Z obsahu administratívneho spisu, ktorý bol predložený krajskému súdu vyplýva, že na základe podnetu evidovaného pod číslom P - 762/2012 žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu zameranú hlavne na dodržanie ustanovení zákona č. 67/2010 Z. z. a nariadenia (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení. Z inšpekčného záznamu zo dňa
inšpekčného záznamu žalobca nepredložil na tieto výrobky vypracované karty bezpečnostných údajov v zmysle zákona č. 67/2010 Z. z. a nariadenia (ES) č. 453/2010, ktorým sa dopĺňa nariadenie (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácií a obmedzovaní chemických látok (REACH). Žalobca predložil za obdobie od
obsahu inšpekčného záznamu zo dňa
piatej časti druhej hlavy OSP je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím
b/ chemického zákona bola žalobcovi uložená sankcia v sume 16.520,- eur pre porušenie povinnosti dodávateľa chemickej zmesi
1 cit. zákona. Žalobca v žalobe tvrdil, že v čase, keď uvádzal predmetné výrobky na trh, mal na každý jeden z týchto výrobkov vypracovanú KBÚ, a to plne v súlade s článkom 31, príloha II Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, s a obmedzovaní chemických látok (ďalej len „nariadenie"). V odôvodnení uviedol, že k jednotlivým výrobkom predložil vypracovanú KBÚ t.j. pôvodnú, starú, ktorá pri porovnaní s novou vypracovanou KBÚ na základe prijatých opatrení kontrolného úradu sa odlišovala iba v označení obchodného názvu, t.j. v identifikácii spoločnosti alebo podniku (distribútor v SR). Odvolací súd k uvedenému uvádza, že tieto KBÚ boli vypracované dodávateľom žalobcu vytknutých výrobkov z Českej republiky, ktorý je v nich ako podnikateľ a distribútor identifikovaný, a ktorý v súvislosti s ich predajom aj bol povinný tieto karty v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení dodať spolu s výrobkami. Pokiaľ žalobca ako distribútor dodával následne tie isté výrobky na slovenský trh ďalším svojim odberateľom, bol povinný vypracovať nové KBÚ so svojimi identifikačnými údajmi podnikateľa (obchodnej spoločnosti). Vyplýva to priamo z ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c/ chemického zákona, ktoré je v súlade s článkom 31 a prílohy 1, bod 1.3. (Identifikácia látky/prípravku a spoločnosti/podniku) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 zo dňa 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH). Z obsahu spisu bolo nepochybne zistené, že žalobca ako dodávateľ a distribútor výrobkov - chemické zmesi, dodal na slovenský trh v období, za ktoré je preskúmavaným rozhodnutím uložený správny postih, výrobky bez vypracovania karty bezpečnostných údajov so svojimi identifikačnými údajmi podnikateľa, distribútora. V tomto prípade dospeli správne orgány k správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca v žalobe aj v odvolaní žiadal, aby súd v zmysle § 250j ods. 5 OSP rozhodol o znížení sankcie uloženej v preskúmavanom rozhodnutí a uviedol aj dôvody, ktoré pokladal za opodstatnené pre aplikáciu uvedeného ustanovenia súdom.
odsek 5 OSP môže (správny) súd na základe vykonaného dokazovania
2 vety druhej OSP rozhodnúť rozsudkom nielen o zamietnutí žaloby alebo o zrušení rozhodnutia správneho orgánu, ale môže rozhodnúť aj o samotnej náhrade škody, peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu tak nahradí rozhodnutie správneho orgánu. Rozhodnutie o tom, či súd bude postupovať
5 i teda či sám rozhodne o výške náhrady škody, inom peňažnom plnení alebo o výške peňažnej sankcie, alebo rozhodnutie správneho orgánu zruší, nie je závislé na tom, či účastníci o také rozhodnutie žiadali. Najvyšší súd v tomto smere dáva do pozornosti, že
článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu
názoru najvyššieho súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia, chrániť závažný verejný záujem. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií,
ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma (k tomu pozri: Drgonec J.: Ústava Slovenskej republiky - Komentár, Heuréka 2004, str. 57 - 58). Predpokladom pre aplikáciu § 250j ods. 5 OSP okrem iného je aj skutočnosť, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. V prejednávanej veci žalovaný správny orgán zistil skutkový stav spoľahlivo v zmysle § 3 ods. 5 správneho poriadku. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nezistil nedostatok alebo chybnosť skutkových zistení žalovaného. Výšku uloženej sankcie v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný riadne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku aj s úvahami, ktorými bol vedený pre rozhodnutie za správny delikt žalobcu
1 písm. c/ chemického zákona o uložení výšky pokuty na zákonom stanovenú spodnú hranicu rozpätia
b/ chemického zákona (od 16.501,- eur do 30.000,- eur).
názoru odvolacieho súdu žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal z princípu individuálnej zodpovednosti žalobcu za porušenie zákonnej povinnosti uvedenia zdravotne nebezpečných a životnému prostrediu ohrozujúcich výrobkov-chemické zmesí na trh Slovenskej republiky bez vypracovania karty bezpečnostných údajov. Preto odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že výška pokuty je súladná so zákonnom bez aplikácie ustanovenia § 250j ods. 5 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu dôvodovej časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu. Dospel k správnemu záveru, že žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z § 6 ods. 1 chemického zákona, a preto vydal rozhodnutie o uložení peňažnej pokuty v zmysle § 36 písm. b/ cit. zákona v súlade so zákonom. Vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 250ja ods. 3, veta druhá v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
1 veta prvá OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Odvolací súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, lebo neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 OSP nemá a žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.