3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-490-84/PO-Ž-2013 zo dňa 14. septembra 2015, ktorým odporca neudelil navrhovateľke azyl
1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súčasne jej neposkytol doplnkovú ochranu
Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia k námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, že táto námietka nie je dôvodná.
krajského súdu odporca navrhovateľku v priebehu konania zákonným spôsobom opakovane vypočul (vykonal s ňou vstupný a doplňujúce pohovory) k dôvodom podanej žiadosti o azyl, do spisu založil navrhovateľkou predložené doklady, vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine jej pôvodu, zamerané tak na aktuálnu bezpečnostnú situáciu, na ňou udávané okolnosti (príbeh), na ev. bezpečnostné riziká jej návratu do krajiny pôvodu, včítane zaobchádzania kamerunských úradov s navrátilcami - neúspešnými žiadateľmi o azyl. V tejto súvislosti krajský súd poznamenal, že pokiaľ odporca dôvodil, že niet sprav o zlom zaobchádzaní s kamerunskými navrátilcami táto skutočnosť znamená, že zjavne k takémuto zlému zaobchádzaniu aktuálne nedochádza. Ak by tomu tak bolo niet pochýb o tom, že správy tohto druhu by sa objavili v správach napr. mimovládnych organizácií alebo v iných dôveryhodných zdrojoch informácií. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu dôvodí správami kamerunskej organizácie pomáhajúcej neúspešným žiadateľom o azyl pri ich návrate (RAF) je
názoru krajského súdu potrebné preukázať na skutočnosť, že tieto správy sú z roku 2012, resp. 2013, teda nie sú aktuálnymi, na ktorú skutočnosť poukázal už Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí č. k. 5Saz/51/2014-46 zo dňa 10.02.
názoru krajského súdu poukázať na tri zásadné skutočnosti, svedčiace o jeho nehodnovernosti: 1/ Jeho autor (Q.) v ňom uvádza skutočnosti, o ktorých sa ani sama navrhovateľka nikdy nezmienila, dokonca ich poprela. 2/ Nebola potvrdená existencia knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun“ a ani existencia jej autora. 3/ Súd sa vo svojej rozhodovacej praxi opakovane stretol s obdobnými dobrozdaniami podpísanými „Erikom - Fosac Foteck Eric“, ktoré podobne ako v tejto prejednávanej veci obsahovali údaje odlišné od výpovedí osôb (žiadateľov o azyl), v prospech ktorých boli vydané. Zjavne s cieľom prezentovať výhodnejšie i keď nepravdivé skutočnosti v konaní o udelenie azylu. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany sa krajský súd opätovne priklonil k názoru odporcu, ktorý konštatoval, že v prejednávanej veci neboli zistené skutočnosti, ktoré by svedčili, že v prípade návratu navrhovateľky do krajiny jej pôvodu by jej hrozilo vážne bezprávie v zmysle zákona o azyle. Ako to vyplýva zo správ o krajine jej pôvodu, navrhovateľka sa môže bezpečne vrátiť do regiónu jej pôvodu, ako je to zrejmé zo správ založených v spise. Ako navrhovateľka uviedla, nikdy nebola trestne stíhaná a nemala žiadne problémy s políciou. Ak aktuálne neexistujú správy o zlom zaobchádzaní štátnych orgánov Kamerunu s navrátilcami znamená
krajského súdu, že k takémuto zaobchádzaniu nedochádza. V opačnom prípade by správy o takomto zaobchádzaní celkom určite existovali. Z dôvodu, že odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci a pretože z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver o nedôveryhodnosti navrhovateľky krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov nepriznal. II. Odvolanie navrhovateľky Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s názorom krajského súdu,
ktorého je nedôveryhodná a naďalej sa v plnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení uvedených v konaní pred súdom prvého stupňa. Má za to, že rozpory v jej výpovediach sú jednak nepodstatné a jednak ich dostatočným a hodnoverným spôsobom v priebehu konania pred odporcom ako aj súdom ozrejmila a vysvetlila. Navrhovateľka po celú dobu jej konania o azyl opakovane nemenne uvádzala, že dôvodom jej odchodu z krajiny pôvodu boli obavy o život, pretože bola ohrozovaná z dôvodu politických aktivít jej manžela v politickom hnutí usilujúceho o nezávislosť Južného Kamerunu Southern Cameroon National Council (SCNC). Navrhovateľka ďalej uviedla, že v konaní o azyle uviedla skutočnosti relevantné pre priznanie medzinárodnej ochrany z dôvodu prenasledovania z dôvodu politických aktivít svojho manžela, ktoré boli prisudzované aj jej. V súlade ustanovením § 19a ods. 6 zákona o azyle sa v konaní neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. Navrhovateľke boli ako manželke politicky aktívneho manžela (aktívneho člena SCNC) zo strany pôvodcu prenasledovania prisudzované tieto politické charakteristické črty, totožné v prípade jej manžela. Z tohto dôvodu došlo k jej prenasledovaniu. Navrhovateľka zdôraznila, že informácie zabezpečené odporcom v konaní o azyle preukazujú, že členovia, resp. prívrženci hnutia SCNC čelia v Kamerune obťažovaniu, zatýkaniu, či väzbe bez súdneho príkazu. Informácie o zaobchádzaní s príbuznými členov tohto hnutia sa z verejne dostupných informácií odporcovi síce zistiť nepodarilo, no medzi informáciami sa uvádza, že v prípade členov, resp. aktivistov tohto hnutia dochádza k porušovaniu ich práva na ochranu rodinného života, domova, súkromia, listového tajomstva a pod., čo
názoru navrhovateľky podporuje jej tvrdenia uvádzané v konaní o azyle (napr. o násilnom vtrhnutí mužov do jej domu). Navyše má navrhovateľka za to, že ak informácie preukazujú, že členovia, resp. prívrženci hnutia SCNC čelia v Kamerune obťažovaniu, zatýkaniu, či väzbe bez súdneho príkazu, tak takéto zaobchádzanie hrozí aj členom ich rodín, ktorým sa zvyčajne prisudzujú rovnaké politické názory a aktivity. S týmito námietkami sa krajský súd v konaní nijako nevysporiadal, ani k ním následne nezaujal žiadne právne stanovisko. Z informácií zabezpečených odporcom v priebehu konania
navrhovateľky vyplýva vysoká miera korupcie a nedostatkov v systéme justície a spravodlivosti, ochrancovia ľudských práv sú zastrašovaní a prenasledovaní vládnymi bezpečnostnými agentmi, a preto nebude
názoru navrhovateľky v prípade jej návratu poskytnutá potrebná a účinná ochrana zo strany štátu. V juhozápadnej časti Kamerunu, odkiaľ pochádza navrhovateľka, sa z dôvodov uvedených vyššie necíti bezpečne. Ostatné oblasti Kamerunu sú obzvlášť rizikové a nebezpečné z dôvodov teroristických hrozieb, ozbrojených útokov rôznych zločineckých skupín, útokov militantného hnutia Boho Haram a pod., a preto navrhovateľka nemôže využiť ani inštitút vnútorného presídlenia v inej časti krajiny. Navrhovateľka je názoru, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu z vyššie uvedeného dôvodu, a preto má navrhovateľka za to, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Ďalej navrhovateľka namietala, že krajský súd pochybil aj pri vyhodnotení podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľke. S názorom, že keď neexistujú správy o zlom zaobchádzaní, k zlému zaobchádzaniu nedochádza, navrhovateľka vyjadrila zásadný nesúhlas. Z informácií zabezpečených odporcom v konaní
navrhovateľky vyplýva, že v Kamerune existuje riziko terorizmu najmä v tzv. červenej zóne, avšak nemožno ho vylúčiť aj vo zvyšku krajiny. Do ďalších regiónov v krajine sa rozširujú aj ozbrojení lupiči, pašeráci a pod., a krajina je postihovaná aj útokmi militantného hnutia Boko Haram. Taktiež odporca získal v priebehu konania informácie o zamietnutých žiadateľoch o azyl, ktorí čelili prenasledovaniu, o prípadoch ich zatknutia alebo uväznenia, ako aj informácie o otáznom osude ďalších neúspešných a nútene vrátených žiadateľov o azyl, pretože ich návrat bol zo strany kamerunských štátnych orgánov zamlčaný a ich následný osud zostal neznámy. Pokusy kamerunskej organizácie RAF pomáhajúcej neúspešným žiadateľom o azyl vyzdvihnúť žiadateľov o azyl na letisku zlyhali a tamojšie orgány popreli, že by takéto osoby doleteli. Ďalšie informácie vypovedali o ukrývajúcich sa vrátených neúspešných žiadateľoch o azyl v lesoch na nigérijsko-kamerunskej hranici, o dvoch prípadoch mučenia na letisku a ich následnom uväznení a o tom, že štátne orgány prisudzovali takýmto osobám akoby poškvrňovanie povesti krajiny. Opakované zisťovanie odporcu v novom konaní o azyle navrhovateľky tieto informácie nevyvrátilo, a preto sú jej obavy z prípadného návratu stále dôvodné. Hoci krajský súd rovnako ako odporca poukázal na to, že aktuálne informácie o zaobchádzaní s navrátenými neúspešnými žiadateľmi o azyl nie sú dostupné, to avšak nemôže automaticky zakladať domnienku, že k popisovanému zlému zaobchádzaniu už v súčasnosti nedochádza. Dostupné správy a informácie zabezpečené v konaní pritom preukazujú snahy o utajovanie informácií o návratoch neúspešných žiadateľov o azyl zo strany kamerunských orgánov, a preto nie je vylúčené, že nedostatok informácii je zapríčinený práve z tohto dôvodu. V priebehu konania o azyle bolo jednoznačne preukázané, že k zlému zaobchádzaniu s vrátenými neúspešnými žiadateľmi o azyl dochádzalo, a preto v zmysle zásady „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu - benefit of doubt“, jej mala byť poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu hrozby mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a zlej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Z uvedeného dôvodu
názoru navrhovateľky dospel krajský súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu Vo vyjadrení k odvolaniu odporca uviedol, že má za to, že odporca postupoval pri rozhodovaní o udelení azylu, resp. o poskytnutí doplnkovej ochrany vecne správne, pričom vychádzal z výpovedí menovanej ako aj z objektívne zistených skutočností a všeobecne dostupných informácií o krajine jej pôvodu, ktoré boli založené do spisu ČAS: MU-490/PO-Z-2013.
odporcu možno konštatovať, že v prvostupňovom správnom konaní nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany migračného úradu, pretože navrhovateľke bolo počas azylového konania umožnené, aby uviedla všetky dôvody, kvôli ktorým krajinu pôvodu opustila, o čom bola aj riadne poučená. Z dôvodov, ktoré opísala, vyplýva, že nesplnila žiadnu z podmienok na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany v Slovenskej republike tak, ako je to uvedené v zákone o azyle. Odporca zastáva názor, že na poskytnutie doplnkovej ochrany cudzincovi musí byť splnená podmienka vážneho bezprávia v krajine pôvodu, čo však v jej konkrétnom prípade nebolo ničím preukázané. Navrhovateľka nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť ňou uvádzané skutočnosti, kvôli ktorým sa obáva návratu do Kamerunu. V krajine pôvodu nebolo proti nej vedené trestné konanie, nebola väznená a nemala žiadne problémy ani s políciou alebo inými štátnymi orgánmi. Jej žiadosť o udelenie azylu bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti, ktoré uviedla boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. Odporca preto považuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za správne, čo rozsudkom potvrdil aj krajský súd. Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku neuviedla žiadne také skutočnosti a nepredložila žiadne doklady, ktoré by opodstatňovali zmeniť napadnuté rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené navrhol odporca odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Odporca rozhodnutím č. ČAS: MU-490-84/PO-Ž-2013 zo dňa 14.09.2015 rozhodol
1 zákona o azyle tak, že navrhovateľke azyl neudelil a súčasne
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle navrhovateľke neposkytol doplnkovú ochranu. V rozhodnutí odporca popísal zistený stav veci a osobitne poukázal rozpory vo výpovediach navrhovateľky, ktoré neustále menila. Odporca poukázal aj na nehodnovernosť navrhovateľkou predložených dokumentov, pričom na základe takéhoto posúdenia dospel odporca k záveru, že k navrhovateľkou udávaným udalostiam nedošlo. Teda, že navrhovateľka nebola v krajine pôvodu v skutočnosti prenasledovaná. Odporca vyhodnotil navrhovateľkine dôvody žiadosti o azyl a ňou predložené dôkazy ako nedôveryhodné, vykonštruované a klamlivé, a preto rozhodol tak, že navrhovateľke azyl neudelil a ani jej neposkytol doplnkovú ochranu. Odporca vyhodnocoval aj ev. bezpečnostné riziká návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu a dospel k záveru, že navrhovateľke vážne bezprávie nehrozí. V. Právny názor Najvyššieho súdu SR Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.05.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
1 zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajskému súdu a aj odporcovi vyčítala, že považovali skutočnosti uvádzané navrhovateľkou za nedôveryhodné a že majú za to, že k nim nedošlo. Navrhovateľka má za to, že jej rozpory vo výpovediach sú jednak nepodstatné a že ich navyše dostatočným spôsobom v priebehu konania pred odporcom ako aj pred súdom ozrejmila a vysvetlila. Uvedené námietky vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné. Krajský súd mal za to, že predmetom uskutočneného konania pred odporcom bolo posúdenie navrhovateľkinej žiadosti o azyl, ktorú podala vyhlásením z 31.10.2013 z dôvodu obavy o svoj život. Uviedla, že jej manžel bol v krajine pôvodu zavraždený v roku 2004, keď ona bola tehotná a že v deň jej odchodu z Kamerunu prišli do ich domu štyria neznámi muži, ktorí hľadali nejaký dokument. V priebehu spísania dotazníka - vstupný pohovor dňa 07.11.2013 navrhovateľka okrem iného uviedla, že jej manžel nežije, zabili ho ľudia, ktorí chcú zabiť aj ju. Dňa 26.10.2013, keď bola v práci, prišli k nim domov nejakí štyria muži, ktorí všetko prehľadali a chceli nájsť nejaké dokumenty, ktoré sa týkali členstva jej manžela v SCNC. Keď tieto dokumenty nenašli, tak jej nechali odkaz, že ak im tieto dokumenty nevydá tak ju zabijú ako jej manžela. Ďalej uviedla, že nevedela o tom, že jej manžel bol členom nejakej politickej strany. Dovtedy v krajine žiadne problémy nemala. Po incidente sa skontaktovala s právnikom jej manžela a ten jej poradil, aby odišla z krajiny. Dňa 07.02.2014 doručila navrhovateľka krajskému súdu podanie, v ktorom uviedla, že v zabudla uviesť, že neznámi muži prvý raz prišli k nim domov niekoľko dní potom, čo zmizol jej manžel v roku 2004, a že nesprávne uviedla rok narodenia 1984 a správny má byť
názoru krajského súdu sa výpovede navrhovateľky po doručení materiálov od Q. diametrálne odlišujú od predtým prezentovaných, pričom aj tieto následne udávané skutočnosti navrhovateľka pozmeňovala. Nejde o nepatrné rozpory, ale rozpory zásadného významu. S uvedeným vyhodnotením krajského súdu ako aj odporcu sa odvolací súd nestotožnil. V prvom rade odvolací súd uvádza, že odporca nespochybnil pravdivosť tvrdení navrhovateľky, ktorá ešte na podporu svojich tvrdení predložila dôkazy (podanie doručené Krajskému súdu v Košiciach dňa 07.02.2014). Navrhovateľka sa počas celého konania držala jednej dejovej línie výpovede a drobné nezrovnalosti, resp. rozpory, ktoré vyšli najavo navrhovateľka dodatočne vysvetlila.
odvolacieho súdu výpoveď navrhovateľky je možno považovať za konzistentnú a bez vnútorných rozporov a teda dôveryhodnú. Najvyšší súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.201, v ktorom uviedol, že „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“ Na tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa 27. mája 2008, v ktorom uviedol, že „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“ Navrhovateľka od začiatku konania žiadala o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život, pretože bola ohrozovaná z dôvodu politickej príslušnosti jej manžela v politickom hnutí SCNC. Nezrovnalosti týkajúce sa uvedenia nesprávneho roku narodenia, vedomosť o príslušnosti jej manžela k politickému hnutiu SCNC, odpovede na otázky či jej manžel je nažive alebo je mŕtvy a kedy prišli neznámi muži do domu navrhovateľky
názoru najvyššieho súdu nepatrné a navrhovateľka ich dostatočným a hodnoverným spôsobom objasnila. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné sa stotožniť s názorom odporcu a krajského súdu, že navrhovateľka je nedôveryhodná a nie je možné uveriť jej príbehu, a teda navrhovateľka nepreukázala, že sa skutočne stal. Odporca sám v konaní vykonaným dokazovaním nevyvrátil alebo nespochybnil výpoveď navrhovateľky, ale iba poukazoval na rozpory vo výpovediach navrhovateľky, ktoré však navrhovateľka ozrejmila. Vzhľadom na vykonanie dokazovania správneho orgánu odvolací súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 13.01.2015, sp. zn. 1Sža/48/2014, ktorý sa zaoberá špecifikami konania o udelenie azylu: Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa , ako aj tých, ktoré ich podporujú. Najvyšší súd k veci ďalej udáva, že v mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo. Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. K existencii knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun“ a k jej autorovi najvyšší súd uvádza, že napriek tomu, že odporca síce vykonával dokazovanie k existencii tejto knihy, o ktorej navrhovateľka tvrdí, že práve kvôli tejto knihe bola zastrašovaná a následne aj nútená opustiť Kamerun, ale nepodarilo sa mu z dostupných informácií preukázať jej existenciu, nie je možné sa stotožniť s názorom odporcu, že táto kniha neexistuje. Nepreukázanie existencie manželovej knihy odporcom ešte neznamená, že táto kniha v skutočnosti neexistuje. Preto názor odporcu, že keď nebola dokazovaním preukázaná existencia manželovej knihy, tak táto kniha neexistuje, je predčasný, nedôvodný a nesprávny. Z celkového vykonaného dokazovania odporcu
názoru najvyššieho súdu nebolo možné vyvodiť bez pochybností záver, že navrhovateľke v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie z dôvodu politických aktivít jej manžela. Z dôvodu, že odporca nespochybnil pravdivosť výpovede navrhovateľky, ktorá mala iba nepatrné rozdiely, ktoré následne objasnila a z dôvodu nepreukázania neexistencie knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun“, ktorej autorom by mal byť manžel navrhovateľky, nie je možné konštatovať, že u navrhovateľky nie sú splnené dôvody uvedené v § 8 zákona o azyle. Najvyšší súd sa zároveň nestotožňuje so záverom odporcu a krajského súdu vo vzťahu k neposkytnutí doplnkovej ochrany, a to, že keď sa nepodarilo preukázať zlé zaobchádzanie štátnych orgánov Kamerunu s navrátilcami to znamená, že k takémuto zaobchádzaniu nedochádza. Uvedený záver je rovnako predčasný, nedôvodný a nekorešponduje s obsahom správ o krajine pôvodu, na ktoré odkazuje navrhovateľka. Úlohou odporcu preto bude v ďalšom konaní zistené skutočnosti v ďalšom konaní posúdiť jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, doplniť, ak je to možné, o ďalšie dokazovanie týkajúce sa knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun“ a bezpečnostnej situácie v Juhozápadnej provincii Kamerunu a v samotnom meste Tiko Town, urobiť úsudok o navrhovateľkinej výpovedi aj vo svetle nutnosti posudzovania jej dôveryhodnosti, ku ktorej už najvyšší súd vyššie zaujal stanovisko a až na základe všetkých týchto zistení urobiť záver a rozhodnúť o jej žiadosti o udelenie azylu resp. doplnkovej ochrany. S ohľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odporca dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec preto nesprávne právne posúdil. Odporca vyhodnotil osobu navrhovateľky ako nedôveryhodnú, a preto neuveril jej príbehu. Ako bolo ale uvedené vyššie, výpoveď navrhovateľky je konzistentná, má svoju dejovú líniu, ktorá v sebe nesie prvky subjektívneho pocitu prenasledovania, ktoré však odporca nekonfrontoval s informáciami o krajine pôvodu, nakoľko odporca ohľadom existencie knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun“ a jej autora vec nesprávne právne posúdil a zároveň aj v prípade zisťovania bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľky odporca vec nesprávne právne posúdil, a tak odporca nezistil skutkový stav v dostatočnej miere, aby si mohol urobiť úsudok ohľadom udelenie azylu prípadne doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle. Keďže na uvedené pochybenia krajský súd nezareagoval zrušením rozhodnutia odporcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné
p. zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. a § 151 ods. 1 a 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že navrhovateľke, ktorá mala v konaní úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich navrhovateľka neuplatnila. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.