2 písm. d),
4 veta prvá a druhá O.s.p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie,
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/16/2014-77 zo dňa 22.09.2015, odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu
2 písm. d), e) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
1 veta druhá O.s.p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).
1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu
2 písm. d), e) O.s.p., má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu
nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania. Napadnutý rozsudok krajského súdu obsahuje správne poučenie o neprípustnosti odvolania. Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O.s.p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. Navyše v posudzovanom prípade išlo aj o otázku subjektívnej legitimácie na podanie odvolania.
p., s nadpisom „Podanie odvolania“, môže účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. To však neznamená, že každý účastník konania je oprávnený na podanie odvolania; odporovalo by to totiž funkcii a povahe odvolania ako riadneho opraného prostriedku, ktorý dáva zákon účastníkovi konania na to, aby sa mohol domôcť nápravy, ak mu bola rozsudkom súdu prvého stupňa spôsobená ujma na jeho právach. Či k takejto ujme naozaj došlo sa neposudzuje abstraktne, ale konkrétne - vo vzťahu k návrhu vo veci samej, ktorý účastník predložil v konaní pred súdom prvého stupňa. Tento návrh bol základom rozhodnutia súdu prvého stupňa a iba z neho možno vychádzať pri posudzovaní, či je odvolateľ oprávnený domáhať sa nápravy a nie zo subjektívneho presvedčenie účastníka konania o dôsledkoch, vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak teda súd prvého stupňa odvolateľovmu návrhu vyhovel v plnom rozsahu, nemôže sa tento cítiť rozhodnutím súdu poškodený a nie je preto ani oprávnený sa proti nemu odvolať. Rovnako to bolo aj v posudzovanom prípade - odvolateľ, ako navrhovateľ v konaní pred prvostupňovým súdom, navrhoval v podanom opravnom prostriedku, aby krajský súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom zo dňa 22.09.2015 preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil
2 písm.
l písm.
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky
1 písm. c) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.