1, § 20, § 155 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného W. X., podaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného W. X. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 19. februára 2014, sp. zn. 1T/100/2012, bol obvinený W. X. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom
1 Trestného zákona na skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode s tromi doposiaľ neznámymi spolupáchateľmi dňa 22. augusta 2009 v čase asi o 18.00 hod. v Bratislave na Bohrovej ulici pred potravinami Q. obžalovaný W. X. pristúpil k poškodenému Y. N., ktorého udrel pravou rukou, v ktorej držal tzv. boxer, do oblasti ľavého spánku hlavy, na čo poškodený spadol na zem, kde ho následne ostatní doposiaľ neznámi spolupáchatelia obžalovaného W. X. kopali a bili po celom tele, po čom poškodený upadol do bezvedomia, čím poškodenému Y. N. spôsobili zranenia na hlave, a to prasklinu kosti klenby lebečnej v záhlavovej oblasti hlavy vľavo, pomliaždenie mozgového tkaniva s nevýrazným zakrvácaním na rozhraní čelového a spánkového laloka vpravo priemeru cca 3,0 cm, otras mozgu, zlomeninu kostí nosa bez posunu úlomkov, tržnozmliaždenú ranu mäkkých tkanív tváre v čelovej oblasti hlavy nad obočím dĺžky cca 1,5 cm, viaceré drobné tržné ranky mäkkých tkanív hlavy a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s krvnou podliatinou v jarmovej oblasti vľavo a v záhlavovej oblasti hlavy, vyžadujúce si
vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, dobu liečenia v trvaní 8 až 10 týždňov Za to bol obvinenému uložený
1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012 súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 4 (štyri) roky.' Zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/38/2011, z
1 Tr. por. súd poškodených Y. N., Y. M. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie občiansko súdne. Krajský súd v Bratislave, na základe odvolania okresného prokurátora a obvineného W. X.,
1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.: 1T/100/2012, z 19. februára 2014 v celom rozsahu a
3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obvineného uznal vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom v štádiu pokusu
1, § 20, § 155 ods. 1 Trestného zákona, a to na skutkovom základe ako bol ustálený už v prvostupňovom rozsudku Obvinenému X. uložil (ide súčasne o trest uložený obvinenému za skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva spolupáchateľstvom
1 písm. a/ Trestného zákona, pre ktorý bol obvinený uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z
1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 7, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák., v znení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z.z. z 21. decembra 2012 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého obvineného
2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň obvinenému
2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 (štyri) roky.
2 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V z
1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Postupom
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/53/2014, zo 7. októbra 2014, podal obvinený dovolanie, a to z dôvodov
1 písm. c/ Trestného poriadku (porušenie práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom),
1 písm. g/ Trestného poriadku (napadnutý rozsudok je založený na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom),
1 písm. i/ Trestného poriadku (napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia). Žiadal, aby dovolací súd vydal rozsudok, ktorým by vyslovil, že I.
1 Trestného poriadku, z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Trestného poriadku právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
2 Trestného poriadku vyslovil, že dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
1 Trestného poriadku sa Okresnému súdu Bratislava V prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený v dovolaní namietal porušenie práva na obhajobu, a to z formálneho hľadiska, poukazujúc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu (sp. zn. Tpj 63/2009, R 30/2010),
ktorého „ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné, takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup)“. Namietal, že svedok N. bol v prípravnom konaní vypočutý 3-krát, a to
názoru krajského súdu možno jednoznačne zistiť, že poškodený policajtom prítomným v nemocnici na začiatku uviedol, že bol napadnutý obvineným a uviedol bližšie údaje obvineného.
doktríny je účelom úradných záznamov popísať postup polície pri overovaní informácií o tom, že mal, alebo mohol byť spáchaný trestný čin, prípadne popísať postup polície pri realizovaní oprávnení
zákona o Policajnom zbore, a teda dokumentovanie operatívneho postupu polície pred začatím trestného stíhania. Úradný záznam tak bol
názoru obvineného získaný v rozpore s § 119 ods. 2 Trestného poriadku, keďže nebol získaný
Trestného poriadku, či
osobitného zákona. Žiaden osobitný zákon získanie takéhoto dôkazu totiž neupravuje. Za dôkaz v trestnej veci môžu slúžiť len svedecké výpovede príslušníkov Policajného zboru, ktorí vykonávali operatívne šetrenie na mieste a spisovali úradný záznam, resp. svedecké výpovede osôb, ktoré poskytovali vysvetlenie do zápisnice o podanom vysvetlení. Úradný záznam o postupe polície je len nosičom prípadného iného dôkazného prostriedku, a to výsluchu svedka (úradný záznam obsahuje skutočnosti, ktoré určité osoby vnímali svojimi zmyslami a o ktorých by prípadne mohli vypovedať v procesnom postavení svedkov). Krajský súd tak nemal pri hodnotení výpovede svedkyne N. na hlavnom pojednávaní vychádzať z predmetného úradného záznamu, nakoľko úradný záznam bol vykonaný nezákonne. Obvinený ďalej namietal dovolací dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2015, sp. zn. 4 Tdo 49/2014, s odôvodnením, že vzhľadom na zásadné porušenie práva na obhajobu
1 písm. c/ Trestného poriadku bol naplnený aj dovolací dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku, pretože len dodržaním procesného postupu pri vykonávaní jednotlivých dôkazov mohlo dôjsť k ustáleniu skutkového stavu a jeho právnemu posúdeniu, k čomu ale v danom prípade nedošlo. V súvislosti s aplikáciou § 371 ods. 4 Trestného poriadku obvinený namietal, že nemožno trvať na splnení požiadavky uvedenej v predmetnom ustanovení, ak k namietanému postupu došlo v konaní (resp. rozhodnutí) odvolacieho súdu, ktorého nezákonnosť je napadnuteľná až po skončení trestného stíhania a vydaní rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie právoplatne skončilo, nakoľko v prejednávanej trestnej veci krajský súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 19. februára 2014 a sám obvineného uznal vinným zo spáchania predmetného skutku postupom
3 Trestného poriadku, nanovo zdôvodnil odôvodnenie rozsudku a odsúdenie obvineného postavil na dôkazoch, ktorých použiteľnosť a zákonnosť obvinený považoval za spornú. Okresný prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu obvineného zaujal názor, že tvrdenia dovolateľa nie sú prípustným dovolacím dôvodom
Navrhol, aby dovolací súd dovolanie
c/ Trestného poriadku odmietol, nakoľko mal za zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
poriadku. Poškodený sa k dovolaniu obvineného písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote ( 370 ods. 1 Tr. por.), na súde ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavy stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a ktoré je preto potrebné odstrániť. Dovolací súd je pri náprave uvedených vád v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že preskúmava nedostatky, ktoré boli preskúmavané už odvolacím súdom a neboli ním napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 371 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku a contrario, pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.).
1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. g/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
4 Trestného poriadku dôvody
odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo ods. 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Obvinený zakladal prípustnosť podaného dovolania
4 Trestného poriadku tým, že k namietanému postupu došlo až v konaní, resp. až rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorého nezákonnosť je napadnuteľná až po skončení trestného stíhania a vydaní rozhodnutia, ktorým sa trestné konanie právoplatne skončilo. Napadnutým rozsudkom bol totiž v celom rozsahu zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 19. februára 2014, krajský súd obvineného sám uznal vinným zo spáchania skutku postupom
3 Trestného poriadku a odsúdenie obvineného nanovo zdôvodnil. Odsúdenie obvineného postavil na dôkazoch, ktorých použiteľnosť a zákonnosť mal obvinený za spornú. Dovolacie námietky obvineného
1 písm. c/ a písm. g/ Trestného poriadku bolo preto potrebné hodnotiť z hľadiska § 371 ods. 4 Trestného poriadku tak, či namietané skutočnosti boli obvinenému známe už v pôvodnom konaní, alebo dokonca už v štádiu prípravného konania a súčasne z toho hľadiska či k namietanému postupu došlo až v konaní, resp. až rozhodnutím odvolacieho súdu. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tdo/74/2015, zo 7. októbra 2014 je zrejmé, že dôvodom zrušenia rozsudku Okresného súdu
1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku bola skutočnosť, že sa okresný súd pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, keďže rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k porušeniu Trestného zákona tak vo výroku o vine ako aj vo výroku o treste. Súčasne však odvolací súd v rozsudku konštatoval, že na podklade v prvostupňovom rozsudku rozvedených dôkazov možno bez vážnejších pochybností ustáliť, že skutok sa stal tak, ako je vymedzený v skutkovej vete obžaloby a ďalej tiež konštatoval, že súd prvého stupňa správne ustálil dôkaznú situáciu; mal za potrebné venovať väčšiu pozornosť len následkom v podobe zranení poškodeného, z ktorého dôvodu v napadnutom rozsudku konanie obvineného kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom
1 Tr. zák. iba v štádiu pokusu
1 Tr. zák. Z hľadiska rozhodovania o treste odvolací súd súdu prvého stupňa vytkol, že nepostupoval dôsledne v zmysle zásad uvedených v § 34 ods. 4 a § 38 Tr. zák., keď nedostatočne zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, majúce vplyv na úvahy o výške trestu. Záverom rozsudku odvolací súd opätovne konštatoval, že postupom
1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, nakoľko odvolanie obžalovaného smerovalo voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku a odvolací súd zistil porušenie zákona tak vo výroku o vine ako aj o treste.
3 Trestného poriadku tak vo veci rozhodol, nakoľko bolo možné nové rozhodnutie prijať na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený (str. 15 rozsudku). Z uvedeného má dovolací súd zrejmé, že odvolací súd nové dokazovanie nevykonával, pričom nové rozhodnutie v prejednávanej trestnej veci založil len na odlišnom právnom posúdení súdom prvého stupňa správne zisteného skutkové stavu.
názoru obvineného k porušeniu práva na obhajobu
1 písm. c/ Trestného poriadku a súčasne k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku došlo nedodržaním procesného postupu v súlade Trestným poriadkom pri vykonávaní jednotlivých dôkazov. Obvinený odvolaciemu súdu v dovolaní vytkol porušenie práva na obhajobu z materiálneho ako aj z formálneho hľadiska, nakoľko výsluch svedka N. z
3 Trestného poriadku môže odvolací súd sám rozhodnúť rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Aj vo vzťahu k tejto dovolacej námietke obvineného je zrejmé, že k pochybeniu nedošlo konaním či rozhodovaním odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na obhajobu z materiálneho hľadiska, ktoré obvinený odôvodňoval uplynutím doby 533 dní odkedy sa orgány činné v trestnom konaní dozvedeli o tom, že obvinený mal spáchať skutok, ktorý mu je kladený za vinu do dňa, kedy mu bolo vznesené obvinenie, dovolací súd totožne poukazuje na to, že uvedená skutočnosť bola obvinenému známa už v prípravnom konaní, pričom porušenie práva na obhajobu v konaní v prvostupňovom či odvolacom konaní nenamietal. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že neboli naplnené dovolacie dôvody, spočívajúce v porušení práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom
1 písm. c/ Trestného poriadku, ako ani dovolacie dôvody
1 písm. i/ Trestného poriadku. V súvislosti s dovolacou námietkou nezákonnosti úradného záznamu z
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona. Z obsahu rozsudku prvostupňového či odvolacieho súdu je možné zistiť, že súdy konštatovali len súlad výpovede matky poškodeného Ivety Katicsovej s obsahom úradného záznamu, ktorého podstatou je, že poškodený uviedol, že ho zbil obvinený. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že nebol naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. g/ Trestného poriadku, teda že by napadnuté rozhodnutie bolo založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, V rozsahu dovolacích námietok obvineného W. X. nie sú splnené dôvody dovolania
Trestného poriadku, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Trestného poriadku jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.