zákona o azyle a preto je podľa jeho názoru neprípustné, aby bola jeho žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Navrhovateľ súdu vyčítal, že vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, keď konštatoval, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 1 Sža 16/2008 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.8. 2008 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle (účinného od 1.8.2008) ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom 1 Sža 16/2008 4 v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu a zakladá svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako takými,
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Správa MZV USA o dodržiavaní ľudských práv za rok 2006 zo dňa 6.3.2007, správa organizácie Human Rights Watch - Rozšírená prax mučenia v Čečenskej republike z 13.11.206, informácia Vladimíra Putina o prisľúbení prevzatia ilegálnych imigrantov z EÚ, publikovaná v denníku The Guardian 5.1.02005) z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na možné riziká návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto okolnosti počas výsluchu ani netvrdil. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 17.1.2008 navrhovateľ uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel preto, že sa chcel dostať za matkou a súrodencami do Rakúska. V Čečensku mu zomrel otec a po jeho smrti tam nemal žiadnych príbuzných. Zostal tam sám, živil sa rôznymi príležitostnými prácami, avšak nebol to dobrý život. V Čečensku nemal s nikým žiadne problémy, nezaujímal sa o politiku. Ak by mal v Čečensku rodinu a zázemie, nemal by dôvod túto krajinu opustiť. Na otázku čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu uviedol, že nevie čo by mu hrozilo, avšak nechce sa tam vrátiť, pretože tam nikoho nemá. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal 1 Sža 16/2008 5 pri svojom rozhodovaní o to, či u navrhovateľa existujú skutočnosti alebo dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10, resp. doplnkovej ochrany podľa § 13a alebo § 13b zákona o azyle. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu, žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými,
, 10, 13a alebo § 13b, a z uvedeného dôvodu zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. Odvolacia námietka navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, (keď namietal, že krajský súd nesprávne posúdil rozhodnutie odporcu ako zákonné, najmä s poukazom na skutočnosť, že svoju žiadosť o azyl odôvodnil skutočnosťami,
zákona o azyle, a preto je podľa jeho názoru neprípustné, aby bola jeho žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená) podľa odvolacieho súdu neobstojí. Pre účely posúdenia predmetnej žiadosti o udelenie azylu (potom, ako bol navrhovateľ dňa 15.1.2008 vrátený z Rakúskej republiky na územie SR) bolo totiž potrebné vychádzať z obsahu zápisnice o výsluchu navrhovateľa zo dňa 17.1.2008, z ktorého jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ netvrdil žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné posúdiť v zmysle § 13a zákona o azyle, preto jeho námietka, o nesprávnosti právneho záveru odporcu, ktorý jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú, neobstojí. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné. 1 Sža 16/2008 6 Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu bolo v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak ho potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 19. augusta 2008 Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.