Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/1290/2015 Identifikačné číslo spisu: 9015898750 Dátum vydania rozhodnutia: 23.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

o zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti - osobitne právom byť vypočutý, právom oboznámiť sa s vyjadrením účastníka, právom na prejednanie veci na pojednávaní) neuplatňuje tak rigorózne, resp. bezpodmienečne a bezprostredne, ako je tomu v konaní o veci samej. Účastníci konania teda nemusia v každej časti, či druhu konania, súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana; tomu zodpovedá aj príslušná zákonná úprava (viď bližšie § 75 ods. 6, ods. 8 O.s.p.) Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 152/2013). V danom prípade súčasťou návrhu matky z 30. júna 2015 (č.l. 281 spisu) bol nielen návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ale tiež návrh na zrušenie skôr nariadeného predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 O.s.p. (uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 12 P 75/2015-115 z 31. marca 2015

uznesením Krajského súdu v Bratislave z

1. júna 2015 sp.zn. 11Cop/272/2015). V konaní o návrhu matky na zrušenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa doručil návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia (spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, keďže išlo o jedno - spoločné podanie) otcovi a kolíznemu opatrovníkovi (viď č.l. 409 spisu), obsah spisu nedáva podklad k záveru, že vyjadrenie otca z
2. júla 2015 a kolízneho opatrovníka z
3. júla 2015 (č.l. 419 až 489 spisu) bolo doručené matke. O oboch návrhoch rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo
4. júla 2015 č.k. 12 P/78/2015-
5. Uvedené rozhodnutie napadli odvolaním otec a matka, vyjadrenie otca k odvolaniu matky z
6. augusta 2015 i vyjadrenie kolízneho opatrovníka k obom odvolaniam z
7. augusta 2015 boli doručené matke (
8. septembra 2015), ktorá k nim zaujala stanovisko v podaní zo
9. septembra 2015 (č.l. 650 -672 spisu), ku ktorému sa vyjadril otec podaním z
10. septembra 2015 (č.l. 674 - 691 spisu). Vyjadrenie otca súd účastníkom nedoručoval a o odvolaniach Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením z
11. septembra 2015 sp.zn. 11 CoP 510/
12. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedal procesný postup súdov v danej veci vyššie uvedenej povahe konania a rozhodovania o predbežnom opatrení (o nariadení a zrušení). Súd jednak nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania - je iba na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu ukončiť (III. ÚS 144/2012, III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv účastníka, ktorý o ochranu žiada, má totiž prednosť pred právom ostatných účastníkov bezbreho a opakovane a donekonečna vyjadrovať sa k stanoviskám ostaných účastníkov konania. Súd prvého stupňa doručil návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia otcovi a kolíznemu opatrovníkovi maloletých detí, preto z tohto dôvodu účastníkom neodňal možnosť konať pred súdom, tak ako to prezumuje judikatúra R62/2013 („Ak súd nedoručil návrh na zrušenie predbežného opatrenia na vyjadrenie všetkým účastníkom konania podľa § 114 ods. 2 O.s.p., odňal im možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.“). I keď vyjadrenie otca z
13. júla 2015 a kolízneho opatrovníka z
14. júla 2015 k návrhu na zrušenie predbežného opatrenia súd nedoručil matke, podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nie je splnená, lebo matka následne mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok tohto konania v jeho ďalšom priebehu, čo aj učinila podaním odvolania, v ktorom túto skutočnosť namietala (viď R 39/1993). Odvolací súd následne pred rozhodnutím o odvolaniach matky a otca vytvoril účastníkom konania i kolíznemu opatrovníkovi dostatočnú procesnú možnosť vyjadriť sa k opravným prostriedkom i k doterajšiemu priebehu konania [v danom prípade odvolací súd odvolanie matky maloletých detí doručil na vyjadrenie otcovi a kolíznemu opatrovníkovi, vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka doručil matke, táto k nim zaujala stanovisko
15. septembra 2015 (č.l. 650 - 672 spisu), ktoré odvolací súd opäť zaslal na vedomie otcovi a kolíznemu opatrovníkovi (viď doručenky na č.l. 673 spisu). Následné vyjadrenie otca z
16. septembra 2015 (č.l. 674 -691 spisu) už odvolací súd nedoručoval účastníkom konania]. S poukazom na uvedené dovolací súd nezistil, žeby v spoločnom konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o návrhu matky na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), alebo k porušeniu ich základných práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
17. Pokiaľ dovolateľka namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu

potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009). Tento názor si osvojil aj dovolací súd a v ďalšom z neho vychádza. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 3. decembra 2015 Stanovisko, ktorého právna veta uvádza, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Prihliadajúc na uvedenú výnimočnosť (vyjadrenú v prijatom stanovisku) dovolací súd dospel k záveru, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (

potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa) spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

§ 76ods.

4 O.s.p., lebo obsahuje „zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie“. Tieto je potrebné hľadať tak v návrhoch účastníkov na nariadenie i zrušenie predbežného opatrovníka, v ich vzájomných stanoviskách (tvoriacich obsah odôvodnení súdnych rozhodnutí), ale i v právnom posúdení veci súdmi zakladajúcimi vydané rozhodnutia. Odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. V konkrétnostiach dovolací súd poukazuje, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

prvostupňovým rozhodnutím obsahuje vysvetlenie dôvodov (i aplikovanú právnu úpravu), pre ktoré bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k úprave styku matky a maloletých vo vymedzenom rozsahu vyhovené i to, prečo bolo potrebné vo zvyšnej časti tento návrh zamietnuť. Zároveň bolo logicky vysvetlené opierajúc sa pritom o primerané odôvodnenie i to, z akých dôvodov súd návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia (o zverení detí otcovi) zamietol. [porovnaj: ...“ z podaných návrhov, vyjadrení účastníkov, obsahu spisu mal súd prvého stupňa preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté, na ochranu práv detí súd uznesením č.k. 2P/78/2015-115, zo dňa 31.3.2015 nariadil predbežné opatrenie, rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave a nadobudlo právoplatnosť 8.6.2015 keďže rodičia spolu nedokážu komunikovať a nedokážu sa dohodnúť na rozsahu a spôsobe styku matky s deťmi je v záujme detí, aby sa s matkou stretávali. Súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým opravil styk matky s maloletými deťmi. Súd prvého stupňa prihliadol aj na návrh kolízneho opatrovníka, ktorý dobre pozná situáciu v rodine. Súd prvého stupňa mal za to, že prítomnosť otca pri stretnutí matky s deťmi sa súčasného konfliktného vzťahu s rodičov by deťom neprospela a tento čas by nebol plnohodnotne využitý v prospech detí. Pokiaľ ide o zrušenie nariadeného predbežného opatrenia a nahradenie novým predbežným opatrením, súd prvého stupňa na toto dôvody nezistil, dôvody ktoré matka uvádza v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia sa zaoberal už odvolací súd a preto tento návrh ako nedôvodný zamietol.“ .... „odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa má za to, že neboli dané podmienky na zrušenie predbežného opatrenia, keďže za obdobie od právoplatností rozhodnutia súdu prvého stupňa a podania návrhu matkou na zrušenie predbežného opatrenia neuplynula doba ani 1 mesiac a nebolo zistené, že by zakladali podmienky pre zrušenie predbežného opatrenia“ ... . (z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu)]. Je potrebné poznamenať, že pokiaľ súd návrhu na predbežné opatrenie v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať (§76 ods. 4 O.s.p.). Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie, ktoré na konanie, ktoré možno môže súd začať i bez návrhu (čo je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých), § 75 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenia súdov v súhrne možno považovať za zrozumiteľné, preskúmateľné i odôvodnené. Skutočnosť, že dovolateľka má odlišný názor ako konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi. Je v právomoci súdu vykladať a aplikovať zákony (obdobne napr. I. ÚS 50/2004, IV. ÚS 252/2004).

1. Za dôvodné nemožno považovať ani ďalšie námietky dovolateľky (týkajúce sa tvrdenia o neosvedčení potrebných skutkových okolností potrebných pre správne posúdenie veci). Pokiaľ dovolateľka namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení, prípadne neprihliadali na relevantné na vec sa vzťahujúce dôkazy, prípadne ich nesprávne predbežne vyhodnotili, ide o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej (než v § 237 ods. 1 O.s.p. vymenovanej) procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľkou tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), sama osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).
2. Dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.; súdom vyčíta, že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku nesprávnej aplikácie § 77 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ obsah dovolacích námietok smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi v napadnutých rozhodnutiach (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) - t.j. že tu boli splnené predpoklady pre zrušenie nariadeného predbežného opatrenia o zverení detí do starostlivosti otca v zmysle § 77 ods. 2 O.s.p., je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 62/2010, sp.zn. 2 Cdo 97/2010, sp.zn. 3 Cdo 53/2011, sp.zn. 4 Cdo 68/2011, sp.zn. 5 Cdo 44/2011, sp.zn. 6 Cdo 41/2011 a sp.zn. 7 Cdo 26/2010).
3. Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. odmietol. 6. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo ma ich náhradu. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.