1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak 2 Cdo 211/2007 3
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že i keby rozhodnutie odvolacieho súdu vykazovalo znaky jedného z uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (pripúšťajú možnosť napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním), dovolanie by nebolo prípustné, ak ide o uznesenie o predbežnom opatrení. V preskúmavanom prípade napadol dovolateľ uznesenie odvolacieho súdu týkajúce sa predbežného opatrenia, proti ktorému je
3 O.s.p. prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. V ustanovení § 237 O.s.p. sú vymenované vady, ktoré súd dôvodom prípustnosti dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (písm. a/ až g/). Vady konania uvedené v tomto zákonnom ustanovení však neboli dovolacím súdom zistené. 2 Cdo 211/2007 4 Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných skutkových zisteniach ako súd prvého stupňa, prevzatých z písomného vyjadrenia žalobcu, ku ktorým sa žalovaný nemal možnosť vyjadriť, treba uviesť, že táto námietka nie je dôvodná a v danom prípade nemá za následok vadu konania
f/ O.s.p. Krajský súd totiž vyvodil záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania z totožných skutkových zistení ako súd prvého stupňa, ktoré vyplývali z tvrdení žalobcu v jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pokiaľ odvolací súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia aj iné skutočnosti (napr. tie, ktoré opísal žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného), tieto použil len na doplnenie a na podporu záveru o potrebe nariadenia predbežného opatrenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že dovolanie žalovaného smerovalo proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému
3 O.s.p. prípustné nie je. Keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi dovolací súd nepriznal náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. februára 2008 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.