Obsah (6)

§ 68c§ 146§ 64§ 10§ 219§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Uro/1/2016 Identifikačné číslo spisu: 1015201197 Dátum vydania rozhodnutia: 26.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Helena Haukvitzová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 68cods.

2 zákona č.97/1963 Zb. a nebol uhradený súdny poplatok za podaný návrh. Navrhovateľka bola uznesením krajského súdu z

1. augusta 2015 č.k. 1Cudz 89/2015-22, ktoré prevzala dňa
2. septembra 2015, vyzvaná na doplnenie chýbajúcich náležitostí a poučená o následkoch nesplnenia výzvy súdu v určenej lehote, napriek tomu nedoplnila svoj návrh o náležitosti

§ 68cods.

2 zákona č. 97/1963 Zb. a neuhradila ani súdny poplatok za návrh vo výške 66 €

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá namietala, že súdny poplatok uhradila v stanovenej lehote a k odvolaniu pripojila aj doklad o jeho úhrade. Zároveň predložila aj čestné prehlásenie o tom, že nemá žiadne informácie o žití jej bývalého manžela. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací [§ 10 ods. 2 O.s.p.] prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Krajský súd konanie o návrhu navrhovateľky zastavil predovšetkým z dôvodu existencie nedostatku procesnej podmienky konania spočívajúcej v absencii náležitostí návrhu o uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré mu bránili v konaní pokračovať a vo veci rozhodnúť. Navrhovateľka sa v konaní domáhala uznania rozhodnutia Okresného súdu Mníchov, Nemecká spolková republika, o rozvode manželstva z

1. augusta 1998, sp.zn. 534 F 2780/
2. Keďže rozhodnutie cudzieho orgánu bolo vydané pred
3. májom 2004 (t.j. dátumom účinnosti nariadenia č. 2201/2003 z
4. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, tzv. Brusel II, vo vzťahu k Slovenskej republike), správne postupoval Krajský súd v zmysle ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. V zmysle § 68b ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) , ak má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo v cudzine, musí si na prijímanie písomnosti zvoliť zástupcu s bydliskom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky. Ak si ho v určenej lehote nezvolí, budú sa mu písomnosti ukladať na súde s účinkom doručenia; o tom treba navrhovateľa poučiť.

§ 68cods.

1 zákona, z návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Návrh musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis.

§ 68cods.

2 zákona, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť

1. a)originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení,
2. b)potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom,
3. c)listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm. d), alebo vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá,
4. d)úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka.

§ 68cods.

3 zákona, súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť navrhovateľ poučený. Jednou z podmienok konania o uznanie cudzieho rozhodnutia je riadny a perfektný návrh obsahujúci zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Nedostatky v návrhu spočívajúce, či už v nekompletných údajoch alebo nepripojení listinných dokladov, zakladajú prekážku konania súdu o tomto návrhu, ktorá však v zmysle § 68c ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. je odstrániteľná.

citovaného ustanovenia, ak návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia neobsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, je súd povinný postupovať tak, že navrhovateľa vyzve na ich odstránenie a poučí ho o následkoch nesplnenia jeho výzvy. Ďalší postup súdu v prípade nedoplnenia návrhu o potrebné náležitosti bude závisieť od toho, či ide o taký nedostatok návrhu, ktorý bráni ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu súdu, alebo či aj pri tomto nedostatku je možné vec prejednať (§ 68c ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb.). Pri posudzovaní charakteru prekážky konania je potrebné mať na zreteli, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplňovanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, a nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Výklad a používanie procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( nález IV. ÚS 1/02 z

1. septembra 2002 publikovaný pod č. 85/2002). O nedostatok brániaci súdu v konaní pokračovať pôjde teda len vtedy, ak chýbajúca náležitosť návrhu je takého charakteru, že súd ani pri použití iných procesných ustanovení tento nedostatok nemôže nahradiť a súčasne mu bráni v konaní pokračovať alebo rozhodnúť. S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd pristúpil k preskúmaniu správnosti postupu a rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k charakteru chýbajúcich náležitostí návrhu navrhovateľky o uznanie cudzieho rozhodnutia, pre ktoré krajský súd konanie zastavil. Krajský súd uznesením z
2. augusta 2015 č.k. 1Cudz 89/2015-22 vyzval navrhovateľku na doplnenie údaju aktuálneho bydliska druhého účastníka - jej bývalého manžela. Tento údaj nepatrí medzi náležitosti návrhu v zmysle § 68c ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. Zo znenia ustanovenia § 68e ods. 2 tretia veta zákona č. 97/1963 Zb. je zrejmé, že neuvedenie adresy pobytu druhého účastníka, nie je prekážkou pre ďalšie konanie súdu a preto jeho absencia v návrhu nemôže viesť k zastaveniu konania. Krajský súd ďalej žiadal navrhovateľku, aby si zvolila zástupcu na doručovanie písomností súdu. Ani nezvolenie zástupcu na doručovanie nezakladá prekážku pre ďalšie konanie súdu, pretože túto situáciu rieši priamo zákonné ustanovenie § 68b ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. tak, že sa písomnosti pre navrhovateľku budú ukladať na súde s účinkami doručenia. Určenie zástupcu na doručovanie písomností súdu pre druhého účastníka, na ktoré krajský súd navrhovateľku vyzval, je vylúčené, pretože navrhovateľka nielenže nedoložila ale ani netvrdila, že koná v mene svojho bývalého manžela, a táto požiadavka nemá oporu v zákone. Čestné vyhlásenie navrhovateľa o tom, že o rozvode (ne)rozhodoval (resp. ne/rozhoduje) slovenský súd, tiež nie je uvedené v ustanovení § 68c ods. 1, 2 zákona č. 97/1963 Zb. ako náležitosť návrhu o uznanie cudzieho rozhodnutia, preto jeho nedoloženie nemôže mať za následok zastavenie konania

§ 68cods.

3 zákona č. 97/1963 Zb. Nepredloženie tohto listinného dokladu má dôsledky len vo vzťahu k posudzovaniu podmienok pre uznanie cudzieho rozhodnutia

§ 64písm.

e/ zákona č.97/1963 Zb. a môže sa tak prejaviť len v negatívnom rozhodnutí súdu o návrhu navrhovateľa, nie je však prekážkou brániacou súdu o veci konať. Pokiaľ však ide o originál / úradne overenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení, ide o takú náležitosť návrhu o uznanie cudzieho rozhodnutia, ktorého absencia zakladá prekážku pre ďalšie konanie súdu a jej nedoloženie má za následok zastavenie konania v zmysle § 68c ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. Len navrhovateľka totiž disponuje požadovaným listinným dokladom (cudzím rozhodnutím), ktoré žiada uznať, súd nemá možnosť zabezpečiť si ho a ani overiť jeho pravosť. Podstatou konania o uznanie cudzieho rozhodnutia je práve preskúmanie samotného rozhodnutia, ktoré musí byť v plnom znení a v origináli alebo osvedčenej fotokópii, aby súd nemal pochybnosti o jeho autentickosti (pravosti, hodnovernosti) a v dôsledku toho mohol vychádzať z jeho obsahu, na ktorom podklade skúma splnenie podmienok pre uznanie rozhodnutia v zmysle zákona č. 97/1963 Zb. Keďže navrhovateľka napriek výzve a poučeniu súdu nedostatok náležitosti návrhu spočívajúci v nepredložení originálu/úradne overenej fotokópie cudzieho rozhodnutia (§ 68c ods. 2 písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb.) neodstránila, pričom išlo o taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, bolo rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania

§ 68cods.

3 zákona č. 97/1963 Zb. vecne správne. Navrhovateľka pritom tento nedostatok neodstránila ani v rámci odvolacieho konania. Najvyšší súd poznamenáva, že sa nezaoberal odvolacou argumentáciou navrhovateľky vo vzťahu k zastaveniu súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 66 € z toho dôvodu, že

obsahu spisu navrhovateľka tento súdny poplatok uhradila na účet krajského súdu dňa 9. decembra 2015, t.j. v rámci plynutia odvolacej lehoty proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (viď č.l. 31 spisu). I keď by táto okolnosť mohla byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, navrhovateľka nedoplnila také zákonné náležitosti návrhu, ktorých absencia súdu bránila v konaní pokračovať a pre ktoré by krajský súd musel konanie zastavil aj keby súdny poplatok za návrh bol uhradený. O vrátení už zaplateného súdneho poplatku navrhovateľke rozhodne

§ 10ods.

1 a § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. krajský súd. Ako už uviedol krajský súd vo svojom rozhodnutí zastavenie konania o návrhu navrhovateľky, nezakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, čo znamená, že navrhovateľka má naďalej zachovanú možnosť podať si nový návrh o uznanie cudzieho rozhodnutia doložený zákonom požadovanými listinami. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd potvrdil napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne

§ 219O.s.p.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.