zák. č. 503/2003 Z. z. Dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť odvolaniu navrhovateliek,
názoru krajského súdu je, že neuniesli bremeno dôkazu vyplývajúce pre oprávnené osoby z ust. § 5 ods. 1 zákona. Navrhovateľky vyhlásili, že pôvodní pozemnoknižní vlastníci neprevzali finančnú náhradu „z dôvodu nesúhlasu so stanovenou cenou“. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia v spojení s opravným rozhodnutím je zrejmé, že vyvlastňovacia náhrada bola zložená v prospech vyvlastnených na základe vtedy platnej právnej úpravy. Z tohto dôvodu sa javí čestné vyhlásenie navrhovateliek ako účelové, pretože plnenie dlhu zo strany dlžníka, ktorý nie je prijatý veriteľom z jeho subjektívnych dôvodov, sa považuje za splnenie dlhu. Reštitučný dôvod
l, písm. l/ zákona (vyvlastnenie za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená) vylučuje použitie reštitučného dôvodu
1, písm. m/ zákona,
ktorého k vyvlastneniu došlo bez vyplatenia náhrady. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania
1 O.s.p. tak, že navrhovateľkám, ktoré v konaní nemali úspech, náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolali navrhovateľky, žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a ich reštitučnému nároku vyhovel prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že vyvlastňovacia náhrada za predmetné pozemky nebola navrhovateľkám v l/ a 2/ rade nikdy vyplatená a navrhovateľky nikdy nesúhlasili s podmienkami, na základe ktorých boli ich nehnuteľnosti vyvlastnené a taktiež nehnuteľnosti nikdy neslúžili na účel, na ktorý boli vyvlastnené, tým splnili všetky podmienky na vrátenie vlastníctva k označeným pozemkom. V písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateliek odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec v intenciách dôvodov uvedených v odvolaní, odvolanie prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 246c veta prvá a § 214 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné ako vecne správny potvrdiť.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. 6Sžo/144/2007 3 V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava (§ 250m ods. 3 O.s.p.). Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f, 250o, alebo 250p O.s.p., nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O.s.p.).
503/2003 Z. z. (ďalej ako „reštitučný zákon“) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:
1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie
odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu
odsekov 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.
1 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku:
1 reštitučného zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá.
1 písm. a/ a d/ reštitučného zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1), pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný. Odvolací súd z pripojeného administratívneho spisu zistil: Navrhovateľka l/ žiadosťami z
pozemnoknižnej vložky č. 658 k. ú. L. k pozemkom parc. č. 1174/1 roľa na Š. vo výmere 4 301 m² a parc. č. 1189 roľa na Š. vo výmere 8 395 m² pred ich vyvlastnením boli podieloví spoluvlastníci J.Z., A. Z., P. Z., M. Č. rod. Z., V. Z. každý v jednej pätine.
identifikácie parciel a grafického znázornenia predmetných parciel vlastníkom a užívateľom predmetných pozemkov sú P. C a. s. L.. Pozemky sú zastavané a sú označené parc. č. 947/1, 974/2, 976, 974/5, 974/8, 974/9, 974/11, 974/12, 978, 979/2, 980, 974/1, 974/7, 974/43, 974/47, 1764/7. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)
3 reštitučného zákona. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako i skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku). Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav, 6Sžo/144/2007 5 a jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa
2 O.s.p. Základnou podmienkou na navrátenie vlastníctva k pozemkom je, aby tieto boli vo vlastníctve Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 reštitučného zákona). Vlastníctvo pozemkov vo vlastníctve fyzických a právnických osôb okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1 reštitučného zákona) nemožno navrátiť.
doteraz vykonaného dokazovania pozemky v čase uplatnenia reštitučného nároku mali byť vo vlastníctve P.C. a. s. L. a už z toho dôvodu uplatnenému nároku navrhovateliek nebolo možné vyhovieť (§ 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona). Pozemky preukázateľne boli a sú zastavané a využívajú sa na účely, pre ktoré boli vyvlastnené. To sú ďalšie dôvody, pre ktoré reštitučným nárokom navrhovateliek na vydanie pozemkov nie je možné vyhovieť (§ 6 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 1 písm. l/ a contrario reštitučného zákona). Napokon návrhu navrhovateliek nebolo možné vyhovieť aj z dôvodu, že nebolo v administratívnom konaní preukázané, že by sa vyvlastnenie pozemkov uskutočnilo bez vyplatenia náhrady (§ 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona). Práve naopak, z doteraz vykonaného dokazovania sa zistilo, že finančná náhrada za vyvlastnené pozemky (určená
vtedy platných právnych predpisov) bola vyplatená oprávneným osobám vo forme zloženia financií do súdneho depozitu, ktorý realizoval výplatu finančnej náhrady na to oprávneným osobám. To, že tieto financie neboli vyplatené, a to nie z viny oprávnených osôb (ako napr. z dôvodu, že vyvlastnené pozemky boli zaťažené ťarchami, ktoré bolo potrebné z predmetných financií vyrovnať, alebo z dôvodu, že oprávnené osoby odmietli zloženú náhradu prevziať), mali preukázať navrhovateľky, ktorých zaťažovalo v danom konaní dôkazné bremeno (§ 5 ods. 1 reštitučného zákona). Navrhovateľky aj
názoru odvolacieho súdu neuniesli toto dôkazné bremeno a nepreukázali, že by nie z viny na to oprávnených osôb nedošlo k výplate finančnej náhrady za vyvlastnené pozemky.
ustálenej súdnej praxe už zložením finančnej náhrady do súdneho depozitu došlo k naplneniu skutočnosti výplaty finančnej náhrady, aj keď na to oprávnené osoby demonštratívne túto odmietli prevziať, ako to tvrdia navrhovateľky. Napokon odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že odporca ani súd v tomto konaní nemal za úlohu mimo uplatneného reštitučného nároku riešiť prípadné spory z vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, keď k časti pozemkom, ktoré boli platne vyvlastnené, je vedená na základe dedičského rozhodnutia ako vlastníčka i navrhovateľka 1/. K odstráneniu tohto stavu vlastníctva dvoch osôb k tým istým pozemkom môže dôjsť v rámci sporového konania medzi nimi v konaní pred súdom o určení vlastníctva. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu
v spojení s § 219 potvrdil. Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľkám nevzniklo právo na ich náhradu pre ich neúspech v odvolacom konaní a odporcovi v tomto konaní nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 6Sžo/144/2007 6 V Bratislave, dňa 6. augusta 2008 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.