Najvyšší súd 8Sžo/114/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci ţalobcu V. Š., bytom C. N. V. č. X., zastúpeného JUDr. M. O., advokátom so sídlom v S. N. V., H. X., proti ţalovanej Generálnej riaditeľke Zboru väzenskej a justičnej stráže, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Chorvátska 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. GR ZVJS-3- 30-3/14-2008 z
- januára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- januára 2010, č.k. 1S/16/2009-47, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z
- januára 2010, č.k. 1S/16/2009-47 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. GR ZVJS-3-30-3/14-2008 z
- januára 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. GR ZVJS-3-30-3/14-2008 z
- januára 2009 - ktorým ako odvolací správny orgán podľa § 243 ods.4 zák.č.73/1998 2 8Sžo/114/2010 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 73/1998 Z.z.) zamietol ako nedôvodné odvolanie ţalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 193 z
- novembra 2008, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru v štátnej sluţbe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe podľa § 192 ods.1 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. z dôvodu, ţe podľa posudku sluţobného klinického psychológa nie je spôsobilý na výkon štátnej sluţby, a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, v rozsahu ţalobných dôvodov, nemal pochybnosti o dôslednom zistení skutočného stavu veci, ako aj o vyvodení správnych záverov na základe dôkazov, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán a s ktorými sa stotoţnil aj ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, ţe správne orgány správne a v súlade so zákonom rozhodli na základe posudku klinického psychológa mjr. PaeDr. Mgr. K. Š., zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekla-dateľov pod príslušným evidenčným číslom X. – odbor 340000 Psychológia, odvetvie 340200 klinická psychológia pre dospelých - ktorého záver vyplýval z vyšetrenia z
- októbra 2008, ktoré absolvoval ţalobca na základe vykonaných testov. V posudku klinický psychológ poukázal na štruktúru osobnosti ţalobcu s poukazom na lţi skóre, záver v súlade s ustanovením § 192 ods.1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z. a v posudku s presným popisom osobnosti, ktorá je nezrelá, nevyváţená so známkami výraznej afektemočnej lability a zníţenej sociálnej adaptability. Krajský súd zároveň ohľadne nálezu psychiatričky MUDr. M. K. z
- októbra 2008 - z vyšetrenia zdravotného stavu ţalobcu so záverom, ţe netrpí duševnou chorobou - konštatoval, ţe tento nález je irelevantný. Z administratívneho spisu je totiţ nepochybné, ţe nešlo o posúdenie zdravotného stavu ţalobcu podľa § 222 a nasl. cit. zákona, a teda námietka ţalobcu, ţe má byť posúdený ústrednou lekárskou komisiou, je nedôvodná. Uviedol, ţe sluţobný klinický psychológ v citovanom posudku netvrdí, ţe ţalobca je duševne chorý, ale, ţe je nespôsobilý na výkon štátnej sluţby, čo sú diametrálne odlišné pojmy. Duševná spôsobilosť sa skúma preto, ţe fyzické osoby podliehajúce pod zákon č. 73/1998 Z.z. ako príslušníci tam uvedených zborov pracujú so zbraňou, v psychicky náročnom prostredí atď., a preto sú na nich kladené vyššie nároky na sebaovládanie, minimálny stupeň agresivity atď. ako na beţného občana. Uviedol tieţ, ţe ak ţalobca nebol so závermi posudku klinického psychológa mjr. PaedDr. Mgr. K. Š. spokojný, mal moţnosť v rámci konania v zmysle § 242 3 8Sžo/114/2010 a nasl. zák.č. 73/1998 Z.z. predloţiť spolu s odvolaním posudok iného klinického psychológa, ktorého závery by vyvrátili alebo spochybnili zistenia uvádzané v posudku z
- novembra
- V dôsledku uvedeného by musel byť vypracovaný nový posudok sluţobného klinického psychológa, v ktorom by bolo povinnosťou sluţobného psychológa sa vysporiadať so závermi iného psychológa uvedenými v posudku. Neopodstatnenou bola podľa názoru súdu aj námietka ţalobcu v ţalobe, ţe v posudku psychológa absentuje záver, ktorý je nahradený vyjadrením o duševnej nespôsobilosti, pretoţe z posudku klinického psychológa mjr. PaedDr. Mgr. K. Š. vyplýva, ţe sa podrobne a komplexne zaoberala vyšetrením ţalobcu a prijala z vykonaného vyšetrenia na základe testov jednoznačný záver. Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca odvolanie, a to z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám uvedených v § 250j ods.2 písm. a/ c/ e/ O.s.p. Ţalobca uviedol, ţe existujúci právny vzťah medzi ním a ţalovaným je upravený zákonom č. 73/1998 Z.z., v ktorom podľa § 192 ods.1 písm. c/ sa policajt prepustí zo sluţobného pomeru ak podľa posudku klinického psychológa nie je spôsobilý na výkon štátnej sluţby. Zdôraznil, ţe vo svojich podaniach poukazoval na protiústavnosť citovaného ustanovenia, pretoţe je svojím obsahom zjavne diskriminujúce príslušníka zboru a zvýhodňujúce ústav. Pretoţe klinický sluţobný psychológ je v sluţobnom pomere zo ţalovaným, ním platený a v podstate na ňom závislý, moţno mať dôvodné pochybnosti o jeho nestrannosti. Ţalobca uviedol, ţe personálny rozkaz riaditeľa z
- novembra 2008 o jeho prepustení povaţuje za neoprávnený zásah proti jeho dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti (čl. 19 Ústavy). Podľa jeho názoru psychologický posudok mjr. PaedDr. Mgr. K. Š., príslušníčky zboru je neobjektívny, závery vyšetrovania o všetkých pre posúdenie jeho duševnej spôsobilosti na výkon štátnej sluţby rozhodujúcich skutočností majú tendenčný charakter, zniţujúc tak kvalitu jeho schopností. Psychologička klasifikovala aktuálnu úroveň intelektových schopností v pásme dolného priemeru aţ podpriemeru, takmer na hranici mentálnej retardácie. Z kresieb vyprodukovala znaky infantility, agresivitu, sklon k bezhlavému jednaniu, nedostatočné ovládanie, oslabenú kontrolu správania sa, moţnosti emočného zlyhania a dokonca vysoké lţi skóre. Uviedol, ţe týmto posudkom bola vlastne od základu degradovaná celá jeho osobnosť a nielen z pohľadu vykonávania činností vyplývajúcich zo sluţobného pomeru. Ţalobca tieţ poukázal na článok 12 Ústavy, v zmysle ktorého ľudia sú slobodní, rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva s slobody sú neodňateľné a sú zaručené na území Slovenskej republiky bez ohľadu na príslušnosť alebo iné postavenie, pričom nikoho nemoţno z týchto dôvodov poškodzovať alebo zvýhodňovať a kaţdý občan 4 8Sžo/114/2010 nášho štátu má právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti upriamil pozornosť odvolacieho súdu na procesnú moţnosť podľa § 109 ods.1 písm. d/ O.s.p. v prípade akceptácie právneho názoru na iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR o súlade zákonného ustanovenia § 192 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. s citovanými ústavnými článkami a prerušiť toto konanie za účelom vyriešenia tejto prejudiciálnej otázky. Okrem uvedeného ţalobca vytkol správnemu orgánu aj to, ţe zamietol jeho návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania na posúdenie duševnej spôsobilosti, pretoţe podľa § 222 ods.1 písm. a/ zák.č. 73/1998 Z.z. lekárska posudková činnosť zahŕňa aj posudzovanie zdravotnej, duševnej spôsobilosti občana podľa § 14a resp. § 14 ods.1 písm. d/ zák.č. 73/1998 Z.z.. Uviedol tieţ, ţe § 238 zák.č 73/1998 Z.z. v tejto súvislosti pripúšťa existenciu aj ďalších dôkazov medzi ktoré patrí odborný posudok, znalecký posudok a týmto ustanovením je mu zabezpečené právo navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Pravda je však aj to, ţe náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza sluţobný úrad. Dôvodil tieţ, ţe oprávnený orgán má posudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v neprospech alebo prospech účastníka konania a tieto ustanovenia neboli ním rešpektované. Podľa jeho názoru sa z tohto uhla pohľadu javia ustanovenia § 192 a § 233 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. ako kontraproduktívne. Aj prvostupňovým súdom posudzovaný metodický pokyn z
- januára 2005 č. GR ZVJS-9-13/50-2005 a z neho vychádzajúci jednotný postup generálneho riaditeľa gen. JUDr. O. L. nemá svoje logické opodstatnenie, pretoţe ak sa kontrolným psychiatrickým vyšetrením zmena duševnej spôsobilosti na výkon štátnej sluţby nepreukáţe, tak odpadol tým dôvod na nariadenie psychologického vyšetrenia u klinického psychológa, ktoré by podľa jeho názoru malo byť nariadené v prípade, ak je po vykonanom vyšetrení /aj v prieskumnom konaní/ zistený opak t.j. duševná nespôsobilosť. Ţalobca zdôraznil, ţe v jeho prípade však tento postup upravený citovaným zákonom rešpektovaný nebol, aj keď absolvoval na základe pokynu mjr. R. psychologické vyšetrenie u MUDr. M. K., ktorá vo svojom posudku z
- októbra 2008 konštatovala absenciu akejkoľvek duševnej choroby. Závaţnejšie je však konštatovanie, ţe ţalobca v nadväznosti na tento záver neabsolvoval lekárske vyšetrenie u sluţobného lekára zdravotníckeho zariadenia MUDr. F., pretoţe ten ho nevyšetroval, iba písomne navrhol realizáciu psychologického vyšetrenia. MUDr. F. totiţ nebol jeho obvodným lekárom, nemal jeho zdravotnú dokumentáciu, ale tá sa nachádza u MUDr. P. M., sluţobného lekára ústavu v Prešove, a preto ho ani sluţobný lekár nemohol lekársky vyšetriť. Aj o tejto skutočnosti sa v konaní zmienil, no ostala bez povšimnutia. Je zjavné, ţe sa tak nerealizoval jednotný 5 8Sžo/114/2010 postup riaditeľa, vynechal sa jeden jeho článok. Ţalobca tieţ uviedol, ţe v priebehu konania získal informáciu, zatiaľ neoverenú, ale z konania vedeného proti inému príslušníkovi vyplynulo, ţe mjr. PaedDr. Mgr. K. Š. nemala byť v čase rozhodovania „certifikovanou“ sluţobnou psychologičkou, a preto bude vhodné, keď si odvolací súd za účelom odstránenia jeho pochybností túto skutočnosť preverí. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe od roku 1991 je príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráţe a túto svoju profesiu vykonával 19 rokov. Nie je preto prijateľné konštatovanie, ţe práve s pribúdaním veku, keď je človek všeobecne uţ viac skúsený, rozhľadený, obohatený ţivotnými ale aj profesionálnymi udalosťami, sa stal neschopný, takmer primitív, agresívny a klamár. Konflikty, ktoré sú z posledného obdobia boli vyprovokované, a ich význam zveličený a nevylúčil, ţe na túto argumentáciu prihliadla sluţobná psychologička. Záverom uviedol, ţe k odvolaniu pripája aj znalecký posudok Doc. PhDr. M. G., PhD. č. X. z
- marca 2010, renomovanej a uznávanej súdnej znalkyne, „záver ktorého si uţ nevyţaduje ďalší komentár“. V rámci odvolania ţalobca navrhol, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ktorých výšku nešpecifikoval. Ţalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- marca 2011 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov – preskúmať zákonnosť rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol ako nedôvodné odvolanie ţalobcu proti personálnemu rozkazu 6 8Sžo/114/2010 riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 193 z
- novembra 2008, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru v štátnej sluţbe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe podľa § 192 ods.1 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. Za účelom aplikácie ust. § 192 ods.1 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. v zmysle ktorého sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, bolo povinnosťou správnych orgánov skúmať splnenie zákonných podmienok na strane ţalobcu. Postup v konaní vo veciach sluţobného pomeru je upravený v § 233 zák.č. 73/1998 Z.z. nasledovne. Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady (ods.1). Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (ods. 2). Dôkazy upravuje ustanovenie § 238 zák.č. 73/1998 Z.z. tak, ţe za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka (ods.1,2). Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Z podkladov súdneho spisu, vrátane kompletného administratívneho spisu ţalovaného je zrejmé, ţe podstatnou námietkou ţalobcu bola argumentácia, ţe v posudzovanej veci nebol zo strany správnych orgánov zadováţený dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie. Je nespornou skutočnosťou, ţe správne orgány pri rozhodovaní vychádzali výlučne zo znaleckého posudku PaedDr. Mgr. K. Š., ktorá - na základe vyšetrenia ţalobcu realizovaného
- októbra 2008 v závere svojho znaleckého posudku - konštatovala, ţe na 7 8Sžo/114/2010 základe komplexného psychologického vyšetrenia žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Najvyšší súd súhlasí so ţalovaným v tom, ţe z citovaného ustanovenia § 192 ods.1 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. nesporne vyplýva, ţe podkladom pre rozhodnutie je posudok sluţobného klinického psychológa, avšak v súlade s cit. ust. § 233 ods.2 zák.č 73/1998 Z.z. je povinnosťou správneho orgánu rešpektovať základného zásady správneho konania, medzi ktoré tieţ patrí zásada materiálnej pravdy. Skutočnosť, ţe posudok sluţobného klinického psychológa je základným podkladom pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 192 ods.1 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. nevylučuje - za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci - vykonanie ďalších dôkazov ohľadne zistenia duševnej spôsobilosti príslušníka ako posudzovanej osoby na výkon štátnej sluţby. Tento postup bol potrebný o to viac, ţe z písomného záznamu z
- decembra 2008 z oboznámenia sa právneho zástupcu ţalobcu so spisovým materiálom k odvolaniu proti personálnemu rozkazu (zaloţenom v administratívnom spise) vyplýva, ţe právny zástupca ţalobcu navrhol v rámci odvolania vykonať kontrolné psychologické vyšetrenie znalcom – psychológom, pretoţe psychiatrička, ktorá je aj súdnou znalkyňou, a to MUDr. M. K., na základe vyšetrenia ţalobcu nezistila u neho ţiadne psychické problémy, pričom uviedla, ţe ţalobca je intelektovo na hornej hranici priemeru, chápavosť a úsudok v norme, kritičnosť nenarušená, osobnosť integrovaná, bez kvalitatívnych porúch myslenia a vnímania. Zdôraznil tieţ, ţe tento záver je v príkrom rozpore s vyjadrením PaedDr. et. Mgr. K. Š., ktorá sa vyjadrila aj k osobnosti a uvádza emotivitu, ţe je menej zrelá, labilná, vnútorný ţivot je nevyváţený, nezrelý a labilný. Právny zástupca tieţ uviedol, ţe aj keď nejde o lekárske vyšetrenie, nie je zrejmé z pouţitých metodík pri vyšetrení, či boli pouţité vhodné metodiky, uţ vzhľadom na to, ţe si tieto vyšetrenia psychológa a psychiatra úplne odporujú. V záveru záznamu zároveň uviedol, ţe ţalobca je ochotný v prípade akceptácie zo strany ţalovaného podrobiť sa psychologickému vyšetreniu mimo zbor a znalcom z odboru psychológie, a to predovšetkým ohľadne skutočnosti, či je schopný vykonávať prácu, ktorú vykonáva. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný správny orgán sa však s uvedenou námietkou dostatočne nevysporiadal, čo má za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. 8 8Sžo/114/2010 Odvolací súd tieţ konštatuje, ţe v posudzovanej veci bolo potrebné vzhľadom na námietky ţalobcu znalkyňu vypočuť s tým, aby sa vyjadrila k namietaným skutočnostiam, a to za prítomnosti ţalobcu (ako aj jeho právneho zástupcu), pričom v prípade ďalších pochybností by prichádzalo do úvahy nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Uvedený postup sa javí byť potrebným o to viac, ţe odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou ţalobcu v tom, ţe pokiaľ je klinická psychologička v sluţobnom pomere so ţalovaným, moţno mať dôvodné pochybnosti o jej nestrannosti. S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov si pre svoj záver - ţe ţalobca nie je spôsobilý na výkon štátnej sluţby - nezadováţili dostatok skutkových podkladov, a preto napadnuté rozhodnutie ţalovaného v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu, pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods.1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu z dôvodu ich nevyčíslenia nepriznal (§ 151 ods.1, 2 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
- marca 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská