1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a
1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. A. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 28. novembra 2011, sp. zn. 4 T 53/2009 bol obvinený A. A. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a
1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v C. v mieste svojho bydliska v byte na ul. U., záhradkárskej lokalite a na ul. O. v C. na parkovisku v jeho vozidle, v čase od júla 2005 do 21.10.2007 opakovane vykonával pohlavný styk s dcérou svojej družky, mal. S.H., nar. XY, zneužívajúc jej závislosť, ktorý si vynútil hrozbou rozpadu rodiny a donútením z poslušnosti. Za to mu bol
2, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením z
c/ Tr. por. odmietol. Poškodená A. I. a jej zákonná zástupkyňa W. I. (v súčasnosti G.) v písomných vyjadreniach k dovolaniu obvineného uviedli, že rozhodnutia súdov obidvoch stupňov považujú za zákonné a správne. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice s poukazom na správu psychiatričky M. navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol. Obvinený sa k skôr uvedeným vyjadreniam, ktoré jemu a jeho obhajcovi boli zaslané nevyjadril, resp. len sám písomným podaním uviedol, že na podanom dovolaní trvá. Prvostupňový súd po postupe v zmysle § 376 Tr. por. predložil spis s dovolaním obvineného dovolaciemu súdu. Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné.
1 dovolanie možno podať ak:
4 Tr. por. dôvody dovolania
odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z obsahu predloženého spisu spoľahlivo vyplýva, že obvinený v priebehu trestného stíhania v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní, nenamietol nezákonnosť vykonaného dokazovania a to ani najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Z tohto dôvodu a so zreteľom na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. sa dovolací súd obvineným uplatneným dovolacím dôvodom
1 písm. g/ nezaoberal, pretože ho obvinený v dovolacom konaní nemohol použiť. V tomto smere najvyšší súd len poznamenáva, že nezodpovedá stavu veci tvrdenie obvineného, že matka poškodenej (správne v tom čase W. I. a nie M. M.) ako jej zákonná zástupkyňa predtým ako bola sama vo veci na hlavnom pojednávaní vypočutá, mala byť prítomná na vykonanom hlavnom pojednávaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že táto bola vo veci vypočutá na hlavnom pojednávaní, na ktorom súd vykonal dokazovanie 01. marca 2010, pretože predchádzajúce hlavné pojednávanie práve pre jej neprítomnosť odročil.
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné. Zásadným porušením práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, keď orgány činné v trestnom konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Potrebné je však uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti. V predmetnej veci ani k jednému z uvedených prípadov zásadného porušenia práva na obhajobu nedošlo. Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že obhajca obvineného podané dovolanie odôvodnil v podstate rovnakými skutočnosťami, ktoré uviedol aj v podanom odvolaní, ktoré smerujú voči nesprávnemu hodnoteniu dôkazov a odôvodneniu napadnutého uznesenia. Krajský súd však v odôvodnení napadnutého uznesenia na všetky namietané skutočnosti dostatočným spôsobom poskytol odpoveď. Vysvetlil, na podklade akých dôkazov a úvah dospel k záveru o správnosti skutkových a právnych záverov vyslovených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a prečo naopak neuveril obhajobe obvineného, pričom dôsledne vychádzal zo skutkovej vety, ktorú súd prvého stupňa na rozdiel od podanej obžaloby pri zachovaní totožnosti skutku na podklade dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní upravil. Zároveň však konštatoval aj to, že bolo chybou súdu prvého stupňa, keď pri posúdení viny obvineného prihliadol aj k jeho priznaniu v záverečnej reči, avšak aj bez tejto skutočnosti existuje dostatok dôkazov pre spoľahlivý záver o vine obvineného. Možno preto konštatovať, že z týchto dôvodov dovolaním obvineného napadnuté rozhodnutie krajského súdu nie je arbitrárne. Napokon, pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod obvineného
1 písm. i/ Tr. por., najvyšší súd uvádza, že skutková veta ustálená už v prvostupňovom rozsudku obsahuje všetky zákonné znaky trestných činov, ktoré obvinený spáchal, pretože vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov a spáchal uvedený čin na chránenej osobe, osobu mladšiu ako 18 rokov pohol k mimomanželskej súloži a táto bola zverená do jeho starostlivosti a uvedený čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov, ktorá bola takému konaniu donútená z poslušnosti a hrozbou. K dovolacím námietkam obvineného týkajúcim sa tohto dovolacieho dôvodu najvyšší súd uvádza, že zákonným znakom trestného činu
1 Tr. zák. je vykonanie súlože s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo sexuálne zneužitie takejto osoby. Táto skutočnosť je premietnutá do skutkovej vety napadnutého rozhodnutia. Pre právne posúdenie konania páchateľa aj
ods. 2 písm. a/ a písm. b/ tohto ustanovenia je zároveň nevyhnutné aj spáchanie činu uvedeného v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, ktorý je vymedzený v § 138 Tr. zák. a na chránenej osobe, ktorá je vymedzená v § 139 ods. 1 Tr. zák. Z ustálenej skutkovej vety okrem iného vyplýva, že obvinený páchal trestný čin 4 mesiace, čo vzhľadom na jeho závažnosť predstavuje dlhší čas a na odkázanej osobe. Zároveň zo skutkovej vety vyplýva aj to, že pohol dieťa, ktoré bolo na neho odkázané, s použitím nátlaku k mimomanželskej súloži. K skutkovým námietkam dovolania obvineného najvyšší súd na záver poznamenáva, že tieto v súlade s ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. neskúma (a teda ani úplnosť vykonaného dokazovania, ani správnosť jeho hodnotenia), pretože úplnosťou a správnosťou zisteného skutku nie je oprávnený sa v dovolacom konaní zaoberať. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.