2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.3.2014, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok
SZ“), v znení neskorších predpisov a
SP“). V odôvodnení krajský súd uviedol, že o nároku navrhovateľky na vdovský dôchodok bolo právoplatne rozhodnuté prvýkrát dňa 03.04.1999.
vtedy platných právnych predpisov, zákona č. 100/1988 Zb., bol jej vdovský dôchodok vyplácaný po dobu jedného roka a odňatý bol dňa 03.04.2000. Odňatie vdovského dôchodku nastalo preto, lebo nebola splnená zákonná podmienka ust. § 46 ods. 2 písm.
ust. § 46 ods. 2 ZoSZ, pretože nešlo o vek 50 rokov a preukázanie starostlivosti o nezaopatrené dieťa a to do dvoch rokoch po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok. Navrhovateľka nebola invalidná, nevychovala dve deti a manžel nezomrel následkom plnenia úloh v súvislosti s pracovným zaradením, I. pracovná kategória. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že navrhovateľka pri podaní žiadosti (09.11.2013) o starobný dôchodok, v ktorom žiadala uvoľniť aj vdovský dôchodok, nemala splnené zákonné podmienky. Na námietku uvedenú v opravnom prostriedku, v ktorom poukazuje na ostatné vdovy, ktoré poberajú vdovské dôchodky, prvostupňový súd uviedol, že tieto si mohli včas požiadať o nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak splnili podmienky nároku na vdovský dôchodok. Z uvedených dôvodov, mohli mať priznané vdovské dôchodky. Porovnávanie uvádzaných prípadov nespadá do kompetencie súdu. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie v ktorom uviedla, že po smrti jej manžela poberala vdovský dôchodok na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.04.1999. Tento vdovský dôchodok poberala po dobu jedného roka. V uvedenom rozhodnutí bola zároveň odôvodnená vypočítaná výška jej vdovského dôchodku po uplynutí doby jedného roka a súčasnom vzniku nároku na starobný dôchodok. Toho času je poberateľom starobného dôchodku od 09.10.2013 číslo rozhodnutia XXX XXX XXXX X. V uvedenom rozhodnutí nebol priznaný vdovský dôchodok. Na základe toho požiadala Sociálnu poisťovňu o uvoľnenie vdovského dôchodku, jej žiadosti nebolo vyhovené rozhodnutím, ktoré žiada preskúmať. Je toho názoru, že spĺňa podmienky priznania vdovského dôchodku, ktorý návrh potvrdila Sociálna poisťovňa svojim rozhodnutím zo dňa 28.04.1999, a preto navrhuje, aby Najvyšší súd toto rozhodnutie Krajského súdu Košice prešetril. V odvolaní ďalej poukázala na prípady, kedy niektorým vdovám bol priznaný vdovský dôchodok, pričom spĺňali obdobné podmienky ako navrhovateľka. Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní považuje za neopodstatnené, pričom navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Nakoľko navrhovateľka sa nestará o nezaopatrené dieťa, ani do dvoch rokov po zániku nároku na vdovský dôchodok (vdovský dôchodok bol navrhovateľke odňatý od 03.04.2000) sa nestala invalidnou, nevychovala tri deti ani nedosiahla vek 50 rokov a do piatich rokov nedosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách, žiadosť o vdovský dôchodok bola navrhovateľke zamietnutá správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.03.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
SP, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
SZ, vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela.
SZ Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
SZ Nárok na výplatu vdovského dôchodku vznikne znova, ak
SZ. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody. Podobne ako krajský súd, tak aj najvyšší súd musí konštatovať, že po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne odporkyňa postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení keď zamietla žiadosť navrhovateľky vdovský dôchodok z dôvodu, že navrhovateľka nesplnila podmienky stanovené ustanovením § 46 ZoSZ. Najvyšší súd sa taktiež stotožnil s názorom odporkyne, nakoľko navrhovateľka
1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/26/2014-15 zo dňa 17.07.2014 potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd
1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.