Obsah (24)

§ 296§ 319§ 231§ 189§ 14§ 20§ 223§ 245§ 188§ 329§ 326§ 194§ 21§ 48§ 76§ 42§ 49§ 50§ 44§ 58§ 285§ 287§ 288§ 88

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3To/2/2016 Identifikačné číslo spisu: 9515100093 Dátum vydania rozhodnutia: 04.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 296Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom 4.

mája 2016 v Bratislave, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných P. T., G. J., C. J., K. M., O. K., I. V. a S. J. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 4. decembra 2015, sp. zn. BB-3T 17/2015, takto rozhodol:

§ 319

Trestného poriadku odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a odvolania obžalovaných P. T., G. J., C. J., K. M., O. K., I. V. a S. J., sa z a m i e t a j ú. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 4. decembra 2015, sp. zn. BB-3T 17/2015, boli obžalovaní P. V., C. E., G. E., P. T., Mgr. C. T., G. J., C. J., C. J., K. M., I. V., S. J., O. K., uznaní za vinných nasledovne : obžalovaný P. V. v bode 1/ zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296

Trestného zákona, v bode 15/ z obzvlášť závažného zločinu podielnictva

§ 231ods.

1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, obžalovaný C. E. v bode 1/ zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296

Trestného zákona, v bode 2/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 3/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 4/ z obzvlášť závažného zločinu krádeže v štádiu pokusu spáchaný

§ 14ods.

1 Trestného zákona ku § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm. b/ Trestného zákona, v bode 5/ zo zločinu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona ku § 194 ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, v bode 6/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 7/ z obzvlášť závažného zločinu poisťovacieho podvodu

§ 223ods.

1, ods. 4, ods. 5 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona a zločinu poškodzovania cudzej veci

§ 245ods.

1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 8/ z prečinu poškodzovania cudzej veci

§ 245ods.

1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona spáchaného

§ 20

Trestného zákona v spolupáchateľstve, v bode 9/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 11/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 4 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 13/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 14/ z obzvlášť závažného zločinu lúpeže

§ 188ods.

1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, obžalovaný G. E. v bode 1/ zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296

Trestného zákona, v bode 2/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 3/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 9/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 13/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, v bode 14/ z obzvlášť závažného zločinu lúpeže

§ 188ods.

1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, obžalovaný P. T. v bode 11/ zo zločinu vydierania

§ 189ods.

1 Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona, obžalovaný Mgr.

C. T. v bode 10/ zo zločinu prijímania úplatku

§ 329ods.

1 Trestného zákona, v bode 12/ zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/ Trestného zákona, obžalovaný G. J. v bode 5/ z prečinu porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, v bode 11/ zo zločinu vydierania

§ 189ods.

1 Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona, obžalovaný C.

J. v bode 5/ z prečinu porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, obžalovaný C. J. v bode 5/ z prečinu porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, v bode 11/ zo zločinu vydierania

§ 189ods.

1 Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona, obžalovaný K.

M. v bode 5/ z prečinu porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, v bode 11/ zo zločinu vydierania

§ 189ods.

1 Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona, obžalovaný C.

K. v bode 8/ z prečinu poškodzovania cudzej veci

§ 245ods.

1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, obžalovaný I. V. v bode 7/ ako účastník formou pomoci

§ 21ods.

1 písm. d/ Trestného zákona zo zločinu poisťovacieho podvodu

§ 223ods.

1, ods. 4 Trestného zákona, zo zločinu poškodzovania cudzej veci

§ 245ods.

1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona, obžalovaný S.

J. v bode 11/ zo zločinu vydierania

§ 189ods.

1 Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona, obžalovaný O.

K. v bode 13/ zo zločinu vydierania

§ 189ods.

1 Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20

Trestného zákona, v bode 14/ zo zločinu lúpeže

§ 188ods.

1 Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: 1/ C.

E., G. E., P. V. obžalovaní P. V., C. E. a G. E., sa postupne začlenili do už existujúcej štruktúry spoločenstva páchajúceho rôznorodú trestnú činnosť navonok často vystupujúceho pod označením „G.", ktoré bolo založené v presne nezistenom období po roku 2005 a jadro skupiny operujúce predovšetkým v J. pôsobilo minimálne do

1. novembra 2011, pričom zvyšky tohto spoločenstva v okolí G. pôsobili minimálne do
2. augusta 2012; táto skupina pôsobila na území Slovenskej republiky, najmä v jej západnej a strednej časti s cieľom koordinovaného páchania rôznorodej trestnej činnosti za účelom priameho alebo nepriameho získavania finančných alebo iných výhod najmä nelegálnym vymáhaním reálnych pohľadávok, pričom z hľadiska štruktúry skupiny P. V. pôsobil v hierarchii skupiny na najvyšších miestach riadenia, kde finančne profitoval z činnosti skupiny a podieľal sa na koordinovaní činnosti skupiny prostredníctvom stredného stupňa riadenia, ktoré zastával v regióne G. O. J., pri ktorom ako tzv. pravá ruka pôsobil obžalovaný C. E., ktorý priamo riadil v rámci hierarchie skupiny najnižšie zložky skupiny - vykonávateľov tzv. vojakov, medzi nimi aj obžalovaného G. E., 2/ C. E., G. E. v presnejšie nezistenom čase v mesiaci júl roku 2011 sa obžalovaní C. E., G. E. a O. J. a C. E. stretli v kaviarni B. v G., za účelom vymoženia peňažnej čiastky z pohľadávky na približne 30 000 Eur od G. C., majiteľa hotela S. v G. a s týmto úmyslom si vopred naplánovali, rozdelili medzi sebou úlohy, kde spáchanie tohto skutku koordinoval najmä O. J., ktorý zinscenoval a riadil samotný priebeh vymáhania finančnej čiastky, tým spôsobom, že sa skontaktoval s G. C., dohodol si s ním stretnutie v hoteli S., pričom tohto sa najskôr zúčastnil len O. J. a na vopred dohodnutý telefonát od neho, sa tohto stretnutia zúčastnili aj C. E., C. E. a G. E. pod dohodnutou legendou, že sú „chalani z J." a majú na G. C. pohľadávku, pričom žiadali od poškodeného okamžité vyplatenie sumy, ku ktorej výške on mal výhrady aj po vzájomnej konfrontácií s osobou, ktorej dlhoval peniaze, no pod hrozbou ublíženia jeho synovi C. C., ktorú prezentoval C. E. pred G. C., tým spôsobom, že mu dolámu končatiny a posadia ho na invalidný vozík, nakoniec sa tento podvolil a vyplatil peniaze vo dvoch častiach v rozmedzí jedného týždňa, prvú vo výške približne 18 000 Eur a druhú v presne neustálenej hodnote, kde obe boli odovzdané poškodeným G. C. C. E. a tieto boli následne odovzdané O. J., ktorý vyplatil C. E. a G. E. v prvom prípade províziu vo výške 2 000 Eur spoločne, v druhom prípade províziu vo výške 1 000 Eur spoločne, 3/ C. E., G. E. dňa
3. novembra 2011 sa približne o 11:00 hod. v reštaurácií s názvom R. v obci E., okres X., stretli O. J., obžalovaní C. E., G. E. a C. E. s poškodeným Ing. C. J., za účelom vymoženia finančnej hotovosti o výške 88 988 Eur pochádzajúcej z postúpenej pohľadávky, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
4. novembra 2011 uzatvorenej medzi postupcom Ing. P. P., D. a postupníkom P. s.r.o., G., C. X, IČO: XX XXX XXX, kde pri tomto stretnutí vyhrážkami, slovnými útokmi na osobu poškodeného, ako aj prezentovaním fyzickej sily páchateľov, došlo k následnému vyplateniu sumy približne 75 000 Eur z predmetnej pohľadávky, ktorá bola potom rozdelená medzi jednotlivých páchateľov, 4/ C. E. vo večerných hodinách v presne nezistenom dni v čase po
5. júni 2012, sa obžalovaný C. E. v časti svojho konania sprevádzaný G. J., C. J., C. J., K. M. a C. E. pokúsil ukradnúť poškodenému P. J., sumu vo výške 16 811,36 Eur, o ktorej predpokladal, že by mala pochádzať z domnelej lúpeže, ktorú mal vykonať P. J. dňa
6. júna 2012, kde mal informáciu o tom, že poškodený sa mal v čase pokusu krádeže nachádzať v tzv. unimobunke E. v J., pričom uvedené mal obžalovaný spáchať preukazujúc sa ako príslušník Policajného zboru SR a majúc pri sebe zbrane tak, že po prekonaní vstupnej brány do objektu C. E. povedal tam prítomnému strážnikovi, že sa jedná o policajnú akciu, pričom tomuto sa preukázal falošným preukazom medzinárodnej policajnej asociácie IPA, kde následne po prehľadaní objektu unimobunky, potom ako sa nenašli žiadne peniaze, vyššie uvedené osoby odišli z unimobunky a z areálu preč, 5/ C. E., G. J., C. J., C. J., K. M. vo večerných hodinách v presne nezistenom dni, v čase po
7. júni 2012, obžalovaní C. E., G. J., C. J., C. J., K. M. a C. E. neoprávnene vnikli do unimobunky nachádzajúcej sa v areáli E. v J., kde uvedenú unimobunku užíval ako svoje obydlie K. V., kde po vstupe do areálu C. E. povedal tam prítomnému strážnikovi, že sa jedná o policajnú akciu, pričom tomuto sa preukázal ako policajt falošným preukazom medzinárodnej policajnej asociácie IPA, C. E., G. J., C. J., C. J. a K. M. ďalej mali vystupovať ako policajti z policajnej zásahovej jednotky, následne C. J. vytrhol dvere do bunky a potom C. E. a v areáli sa nachádzajúce osoby tento objekt prehľadali, 6/ C. E. v presne nezistenom období v roku 2012 sa viackrát stretli obžalovaní C. E. a C. E. za účelom vymoženia finančnej hotovosti od osoby M. L., prezývaný „V.", ktorý dlžil minimálne 5 000 Eur C. E., pričom pri jednom zo stretnutí, v presne nezistenom čase v roku 2012 v uličke oproti hotelu S. v G. sa náhodne stretli C. E. a C. E. s M. L., pričom C. E. kázal C. E., aby poškodenému pohrozil, príp. ho „rozjebal", čím mal na mysli bitku, ak nepochopí, že má vrátiť peniaze a teda ako všetci prítomní vystúpili z motorových vozidiel, na ktorých prišli, povedal E. L.: „pozri V., poznáme sa, je mi trápne, aby som ťa tu musel biť za nejaké peniaze, ale keď ich nevrátiš, nebudem brať ohľad na nič a rozjebem ťa!", kde po tomto následne došlo k presnejšie nezistenej dohode o splatnosti dlžnej sumy medzi C. E. a M. L., ktorá nebola dodržaná, a preto dňa
8. mája 2012 v čase medzi 21:00 hod. - 22:00 hod. sa stretli C. E. a C. E., kde C. E. v motorovom vozidle Audi S8 prezentoval pred C. E. a tiež v prítomnosti C. K. skutočnosť, že mu M. L. nevracia peniaze, a preto musia pritvrdiť a to tak, že hodia poškodenému L. výbušninu do domu, 7/ C. E., I. V. dňa
9. augusta 2012, po predchádzajúcej dohode O. J. s obžalovanými C. E. a I. V., došlo k úmyselnému zapáleniu vozidla zn. Audi A8 - S8, EČV: G., VIN: F., ktorého majiteľom bola spoločnosť A., a.s., J., G. X/S., IČO: XX XXX XXX, užívateľom spoločnosť P. s.r.o., G., C. X, IČO: XX XXX XXX, kde jedným z konateľov je aj O. J. a to tak, že na príkaz O. J., C. E. a I. V. toto vozidlo, medzi obcami K. okr. P. a L. okr. P., doviezli na miesto činu, následne C. E. zapálil benzín poliaty v priestoroch motorovej časti vozidla, pričom následným požiarom bola spôsobená škoda vo výške 40 174,27 Eur, ktorá bola následne O. J. uplatňovaná v rámci poistnej udalosti v spoločnosti S. a.s., J., K. X, IČO: XX XXX XXX, v ktorej malo vozidlo uzatvorenú poistku S., pod číslom XXXXXXXXXX/XXXXX na sumu 104 665,83 Eur, pričom z uvedenej výšky škody bola dňa
10. septembra 2012 uhradená suma 40 095,87 Eur spoločnosťou S., a.s. na účet majiteľa vozidla spoločnosti A., a.s. a následne bolo dňa
11. októbra 2012 vyplatených 20 548,66 Eur A., a.s. na účet spoločnosti P. s.r.o., G., C. X, kde jedným z konateľov je aj O. J., 8/ C. E., C. K. obžalovaný C. E., obžalovaný C. K. a C. E. sa stretli v nočných hodinách v dňoch
12. mája 2012 až
13. mája 2012 na presne nezistenom mieste v G., kde C. E. priniesol pyrotechnický predmet v tvare rolky hnedej farby, asi 10 až 15 cm dlhej a 6 až 7 cm širokej, z ktorého trčal zapaľovací knôt a rozhodol o tom, že uvedené pôjdu hodiť do domu v obci E., okres G. nachádzajúcom sa na ulici E. č. XXX, ktorý patrí poškodenému M. L., nakoľko ten mu dlhoval určitý obnos peňazí a nechcel mu ho splatiť, kde následne na to sa dopravili asi 100 metrov od uvedeného domu, ešte predtým sa obžalovaný C. K. ponúkol, že uvedený výbušný systém hodí do dvora domu, kde C. E. s tým súhlasil s podmienkou, že k domu pôjde s C. E., kde následne C. K. a C. E. prišli k domu, C. K. zapálil knôt výbušného systému, výbušný systém vhodil do dvora uvedeného domu a ten za asi 5 sekúnd v čase o 02.48 hod. dňa
14. mája 2012 explodoval, kde následnou explóziou bol poškodený dvor a dom so škodou na majetku poškodeného M. L. vo výške 344,75 Eur, 9/ C. E., G. E. v mesiacoch júl 2011 až november 2011, O. J. na žiadosť inej osoby dal príkaz obžalovanému C. E., obžalovanému G. E. a C. E., aby od poškodeného J. C., získali peniaze vo výške okolo 2 000 Eur, ktoré mal niekomu inému zobrať, resp. minúť na svoje účely, pričom v zmysle príkazu mu mali „otočiť kolená a lakte naopak" a následne do dvoch dní vo večerných hodinách vylákali C. E. a G. E. poškodeného J. C., pod zámienkou povozenia sa na motorovom vozidle Hummer H2, k jazerám nachádzajúcim sa pri obci Y., okres L., kde ich už čakal C. E. na motorovom vozidle Range Rover Sport, EČV: J., kde po vystúpení z vozidiel C. E., C. E. a G. E. fyzicky napadli poškodeného tým spôsobom, že ho udierali rukami a kopali nohami po rôznych častiach tela, pričom od neho žiadali vrátiť peniaze, žiadali od neho, aby sa viac nestýkal s určitou osobou, kde následne v ďalšie dni im poškodený J. C., následkom hore uvedeného odovzdal finančnú čiastku celkovo 2 100 Eur, 10/ Mgr. C. T. v presnejšie nezistenom období bezprostredne po mesiaci júl roku 2011 ako príslušník Policajného zboru SR vystupujúc ako osoba majúca presnejšie nešpecifikované vedomosti o trestnej činnosti opísanej v bode 9/ a ako osoba zasahujúca do priebehu vyšetrovania tejto trestnej činnosti v bare B. v G. od O. J. prevzal úplatok vo výške 500 Eur, 11/ S. J., C. E., G. J., C. J., K. M. a P. T. v lete roku 2011 O. J. vytvoril viaceré osoby zahŕňajúci a presné úlohy určujúci plán vymáhania reálne existujúcej pohľadávky vo výške 152 000 Eur, pochádzajúcej zo zmenky medzi poškodeným I. D. a inou osobou, z ktorej práva zmenečníka boli prenesené na O. J. ovládaný podnikateľský subjekt P. s.r.o., následne po tomto O. J. organizoval ďalší postup a nariadil obžalovanému C. E., aby zavolal obžalovaných G. J., C. J. a K. M., ktorí mu pomôžu vzbudiť strach u poškodeného, aby pristúpil na vyplatenie pohľadávky s tým, že pôjdu do J. za dlžníkom I. D., kde tohto na stretnutie pripravil obžalovaný S. J. oslovený z dôvodu zabezpečenia prvého kontaktu

vopred dohodnutého plánu s O. J., kde následne v doobedňajších hodinách presne nestotožneného dňa v lete roku 2011, prišli do spoločnosti J., s.r.o., J., B. XX, IČO: XX XXX XXX, O. J., S. J. a C. E., ktorí vošli do budovy s poškodeným spoločne s obžalovaným P. T., ktorý strážil vchod do miestnosti, kde prebiehal rozhovor s I. D. a G. J., C. J. a K. M. vonku pred budovou

pokynu O. J., postávali pri autách, na ktorých prišli, aby vzbudili strach a strážili miesto pred betonárkou pre prípad možných problémov. O. J. v priestore miestnosti v spoločnosti J., s.r.o. povedal poškodenému, že je majiteľom zmenky, resp. dlžoby zo zmenky, pričom chcel od poškodeného, aby prvotne zaplatil čiastku minimálne 40 000 Eur, na ktorú I. D. peniaze nemal, tiež chcel, aby dlh bol zaplatený čo najskôr s tým, že ho nezaujímajú dlžníkove problémy, pričom ako I. D. vysvetľoval, že nemá peniaze, tak sa O. J. začal dopytovať na jeho firemný a súkromný majetok a tiež sa začal nepriamo vyhrážať rodine poškodeného tým spôsobom, že môže sa stať čokoľvek, že má rodinu, na ktorej mu určite záleží a že má vonku ľudí, ktorí si s ním poradia, S. J. po celý čas pôsobil,

vopred dohodnutého plánu ako osoba, ktorá je na strane poškodeného a chráni jeho záujmy, tiež sa O. J. osobne

naplánovaného scenára zaručil za splácanie dlžoby D., kde následne po prísľube poškodeného k splácaniu dlžoby vyšli všetci zúčastnení von, kde I. D. uvidel stáť pri autách, ktoré blokovali vjazd do podniku, G. J., C. J., K. M. a P. T., ktorý medzičasom prišiel za nimi a rozišli sa. Následne sa I. D. viackrát stretol s O. J. a C. E., kde pri jednom stretnutí odovzdal J. a E. sumu 2 100 Eur, v novembri roku 2011 sa odohralo ďalšie stretnutie O. J., C. E. a I. D. na čerpacej stanici D. na diaľnici v smere od J. na P., kde O. J. hovoril poškodenému, že čo je s peniazmi, na čo mu tento odpovedal, že ich nemá a následne mu bolo vyhrážané sa tak, že či to pochopí až vtedy, keď mu bude dieťa visieť za nohu z balkóna, po čom O. J. odišiel od poškodeného preč a C. E. mal za úlohu dohodnúť sa na splácaní dlhu, kde poškodený opätovne prisľúbil dlžobu splácať, 12/ Mgr. C. T. obžalovaný Mgr. C. T., ktorý v čase spáchania skutku pracoval ako policajt vtedajšieho Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru SR, v rozpore so zákonnou úpravou práce a činnosti policajta, najmä s ustanovením § 48 ods. 3 písm. f/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v presne neustálenom dni v mesiaci máj roku 2006, upozornil v meste G. O. J. na informáciu, že na druhý deň bude zadržaný príslušníkmi polície v rámci vyšetrovania spáchaného trestného činu lúpeže C. S., o ktorom obžalovaný vedel, že je v styku s O. J., a ktorý bol vtedajším Odborom Bratislava Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru SR pre tento trestný čin vyšetrovaný a obvinený pod ČVS: PPZ-25/BOK-BA-2006, následkom čoho C. S. po poskytnutí informácie od O. J. z miesta svojho pobytu v J. náhle odišiel a do 3. augusta 2006 sa skrýval na rôznych miestach na území západnej časti Slovenskej republiky, 13/ O. K., C. E., G. E. obžalovaný O. K. a O. J. sa po predchádzajúcej dohode rozhodli, že od osoby poškodeného I. K. z G. vymôžu finančné prostriedky v presne nezistenej výške, ktoré mal obom reálne dlžiť a vo večerných hodinách v presne nezistený deň na jeseň roku 2011 vylákali poškodeného na parkovisko pred barom s názvom „E.", ktorý sa nachádza na ulici T. v P., kde potom, ako sa poškodený na miesto stretnutia dostavil na vozidle zn. Mercedes Benz S 320 CDi, EČV: N., ktoré bolo v užívaní poškodeného, začali obidvaja na poškodeného kričať, vulgárne mu nadávať a hrozbami bližšie nešpecifikovanej ťažkej ujmy ho nútili, aby zaplatil dlžnú sumu, následne dali pokyn tam prítomnému obžalovanému C. E., aby zavolal C. E. a obžalovaného G. E., ktorí sa pripojili k vulgárnemu nadávaniu a mali súhlas v prípade dania pokynu zo strany O. J. a O. K. na použitie fyzického násilia proti poškodenému, čo svojím správaním sa dávali najavo, 14/ O. K., C. E., G. E. O. J. spoločne s obžalovanými O. K., C. E., G. E. a tiež C. E., vo večerných hodinách v presne nezistený deň na jeseň roku 2001 na parkovisku pred barom s názvom „E.", ktorý sa nachádza na ulici T. v P. po predchádzajúcom konaní opísanom v bode 13/ násilným spôsobom odňali osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz S 320 CDi, EČV: N. poškodenému I. K. z G., kde uvedené vozidlo bolo v užívaní poškodeného a

odborného vyjadrenia jeho cena činila 45 000 Eur a to tak, že O. J. a O. K., potom ako sa s poškodeným nedohodli na splatení reálne existujúceho dlhu, dali pokyn C. E., G. E. a C. E. na vzatie hore uvedeného vozidla, v ktorom v tom čase sa na sedadle spolujazdca nachádzala zamestnankyňa firmy poškodeného, ktorej bolo nakázané z vozidla vystúpiť a následne bolo uvedené vozidlo bez súhlasu poškodeného, aj napriek jeho slovným protestom a vzbudením strachu o svoje zdravie v prípade kladenia odporu, odvezené z dosahu poškodeného a vrátené mu bolo až na druhý deň, 15/ P. V. obžalovaný P. V. zobral v čase bezprostredne po mesiaci júl 2011, od O. J. sumu vo výške 1 500 Eur, kde uvedená suma pochádzala zo spáchaného obzvlášť závažného zločinu vydierania

§ 189ods.

1, ods. 3, písm. b/, ods. 4, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, ktorý spáchali O. J., C. E., G. E. a C. E. tak, že vydierali osobu G. C. z G. ohľadom vyplatenia vzniknutého dlhu voči inej osobe, kde obžalovaný P. V. vedel o tom, že suma jemu odovzdaná od O. J. pochádza z hore uvedenej trestnej činnosti. Za to boli obžalovaným uložené nasledovné tresty : Obžalovanému P. V.

§ 231ods.

4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a s použitím nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012 súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

3 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 76ods.

1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd uložil ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky. Zároveň

§ 42ods.

2 Trestného zákona súd zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T 108/2001, z

1. novembra 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To 76/2013, z
2. septembra 2013 čo do výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému P. V., ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad. Obžalovanému C. E.

§ 189ods.

4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, § 39 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. b/, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a s použitím nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

4 Trestného zákona obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

§ 76ods.

1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému zároveň uložil ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky. Obžalovanému G. E.

§ 189ods.

4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. d/, písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a s použitím nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012 súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

4 Trestného zákona obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

§ 76ods.

1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému zároveň uložil ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky. Zároveň

§ 42ods.

2 Trestného zákona súd zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T 99/2014, z

1. mája 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 64/2015, z
2. novembra 2015 a trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T 10/2014, z
3. januára 2014 čo do výrokov o treste vo vzťahu k obžalovanému ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad. Obžalovanému P. T.

§ 189ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému Mgr. C. T.

§ 329ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému G. J.

§ 189ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 2 (dva) mesiace, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému C. J.

§ 194ods.

2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, 8 (osem) mesiacov a 11 (jedenásť) dní, pričom

§ 48ods.

2 písm. a/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému C. J.

§ 189ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému K. M.

§ 189ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a s použitím nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 2 (dva) mesiace, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň

§ 42ods.

2 Trestného zákona súd zrušil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 8T 62/2013, z

1. júna 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To 106/2015, zo
2. októbra 2015 čo do výroku o treste, ktorý bol uložený K. M. ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad. Obžalovanému I. V.

§ 223ods.

4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. e/, písm. j/, § 37 písm. h/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého bol

§ 49ods.

1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému podmienečne odložený a

§ 50ods.

1 Trestného zákona súd určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Obžalovanému S. J. súd uložil

§ 189ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol

§ 49ods.

1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený a

§ 50ods.

1 Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky. Obžalovanému O. K. súd

§ 188ods.

1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012, uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

§ 44Trestného zákona súd u obžalovaného C.

K. upustil od uloženia súhrnného trestu.

§ 58ods.

3 Trestného zákona súd obžalovanému P. V., obžalovanému C. E. a obžalovanému G. E. uložil trest prepadnutia majetku. Tým istým rozsudkom

§ 285písm.

a/ Trestného poriadku súd obžalovaných P. T., Mgr. C. T., G. J., C. J., C. J., K. M., C. K., I. V., S. J., O. Q., C. Y. a O. K. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. VII/1 Gv 67/13/100 - 716, zo 4. mája 2015 pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Trestného zákona v bode 1/ obžaloby na tom skutkovom základe, že obžalovaní C.

S., P. V., O. J., C. E., O. K., G. E., C. E. a P. T. boli členmi zločineckej skupiny vystupujúcou pod označením „G.", ktorá bola založená v presne nezistenom období po roku 2005 a J. jadro skupiny pôsobilo minimálne do

1. novembra 2011, pričom zvyšky tejto zločineckej skupiny v okolí G. pôsobili minimálne do
2. augusta 2012; táto skupina pôsobila na území Slovenskej republiky, najmä v jej západnej a strednej časti s cieľom koordinovaného páchania rôznorodej trestnej činnosti za účelom priameho alebo nepriameho získavania finančných alebo iných výhod najmä nelegálnym vymáhaním reálnych pohľadávok, pričom z hľadiska štruktúry skupiny obžalovaní C. S., P. V. pôsobili v hierarchii skupiny na najvyšších miestach riadenia, kde finančne profitovali z činnosti zločineckej skupiny (bod 18 obžaloby), riadili ostatných členov skupiny (bod 14 obžaloby) a koordinovali činnosť skupiny prostredníctvom stredného stupňa riadenia, ktoré zastával v regióne C. - X., O. K., v regióne G. O. J., pri ktorom ako tzv. pravá ruka pôsobil obžalovaný C. E., ktorí priamo riadili v rámci hierarchie skupiny najnižšie zložky skupiny - vykonávateľov tzv. vojakov a to G. E. (bod 2, 3, 10, 16, 17 obžaloby) a P. T. (bod 12, 14, 15 obžaloby), ako aj C. E., kde pre skupinu ako tzv. výjazd z T. v úlohe tzv. ochrancov boli pre skupinu činní G. J. (bod 4, 5, 12 obžaloby), C. J. (bod 4, 5 obžaloby), C. J. (bod 4, 5, 12 obžaloby) a K. M. (bod 4, 5, 12 obžaloby), ktorí boli využívaní hlavne na vzbudenie rešpektu či zastrašenia v rámci svojich fyzických dispozícií, taktiež ako hrubá sila pre skupinu boli činní aj obžalovaní O. Q. a C. Y. (bod 14, 15 obžaloby), ako osoba činná pre skupinu pôsobil ojedinele C. K. a to len pri skutkoch voči poškodenému M. L. (bod 7, 9 obžaloby), taktiež ako ojedinelú možno hodnotiť aj činnosť pre skupinu obžalovaného I. V., ktorý sa podieľal len na zločine poisťovacieho podvodu (bod 8 obžaloby), kde pre skupinu bol činný aj obžalovaný S. J. tým, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode dohodnutým spôsobom sa zúčastnil na protiprávnom vymáhaní pohľadávky voči poškodenému I. D. (bod 12 obžaloby), taktiež pre zločineckú skupinu bol činný aj obžalovaný O. K. tým, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode s členmi zločineckej skupiny protiprávnym spôsobom vymáhal spoločne s členmi skupiny finančný dlh od poškodeného I. K. (bod 16, 17 obžaloby) a činnosť skupiny, resp. ich členov podporoval aj obžalovaný Mgr. C. T. najmä neoprávneným poskytovaním informácií z prostredia polície o plánovaných úkonoch, resp. o prebiehajúcom vyšetrovaní či operatívnom preverovaní ako aj zakrývaním ich trestnej činnosti (bod 6, 11, 13 obžaloby).

§ 285písm.

a/ Trestného poriadku súd obžalovaných G. J., C. J., C. J., K. M. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. VII/1 Gv 67/13/100 - 716, zo 4. mája 2015 pre zločin krádeže v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Trestného zákona ku § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v bode 4/ obžaloby na tom skutkovom základe, že vo večerných hodinách v presne nezistenom dni v čase po

1. júni 2012, sa obžalovaní C. E., G. J., C. J., C. J., K. M. a C. E. pokúsili ukradnúť poškodenému P. J., sumu vo výške 16 811,36 Eur, o ktorej obžalovaní predpokladali, že by mala pochádzať z domnelej lúpeže, ktorú mal vykonať P. J. dňa
2. júna 2012, kde obžalovaní mali informáciu o tom, že poškodený sa mal v čase pokusu krádeže nachádzať v unimobunke E. v J., pričom uvedené mali obžalovaní spáchať preukazujúc sa ako príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky a majúc pri sebe zbrane (samopal, teleskopické obušky, nože) tak, že po násilnom prekonaní vstupnej brány do objektu všetkými hore uvedenými osobami, C. E. povedal tam prítomnému strážnikovi, že sa jedná o policajnú akciu, pričom tomuto sa preukázal falošným preukazom medzinárodnej policajnej asociácie IPA, kde následne po prehľadaní objektu unimobunky, potom ako sa nenašli žiadne peniaze, osoby páchajúce tento skutok odišli z unimobunky a z areálu preč.

§ 285písm.

b/ Trestného poriadku súd obžalovaného Mgr. C. T. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. VII/1 Gv 67/13/100 - 716, zo 4. mája 2015 pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Trestného zákona v bode 6/ obžaloby na tom skutkovom základe, že Mgr. C. T., ako policajt pomáhal pri zakrývaní trestnej činnosti skutkov opísaných v bode č. 4/ obžaloby a v bode č. 5/ obžaloby poškodených P. J. a K. V. a to tak, že mjr. Mgr. C. T., vedúci X. oddelenia všeobecnej kriminality, odboru kriminálnej polície, OR PZ v Trnave, pracovisko T. č. X, G., ktorý je príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky, v období po 3. júni 2012 vykonával svoju právomoc tým spôsobom, že minimálne vedel o trestnom čine spáchanom na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutku v bode č. 4 a v skutku v bode č. 5, nakoľko danú vec vyšetrovalo oddelenie, ktorému je a v čase skutku bol vedúci, pričom ako príslušník PZ konal spôsobom odporujúcim zákonu, informoval prostredníctvom inej osoby C. E. o skutočnosti, že polícia chytila jedného z páchateľov lúpeže, ktorý sa volá P. J. prezývaný G., obvineným v uvedených skutkoch pomáhal v zakrytí trestnej činnosti, konkrétne sa pred nimi vyjadroval o tom, že skutok je zachytený na kamerách, pričom si obžalovaní mali dať aspoň kukly.

§ 285písm.

f/ Trestného poriadku súd obžalovaného C. K. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. VII/1 Gv 67/13/100 - 716, zo 4. mája 2015 pre zločin vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona v bode 7/ obžaloby na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom období v roku 2012 sa viackrát stretli obžalovaní C. E., C. K. a C. E. za účelom vymoženia finančnej hotovosti od osoby M. L., prezývaný „V.", ktorý dlžil minimálne 5000 Eur C. E., pričom pri jednom zo stretnutí, v presne nezistenom čase v roku 2012 v uličke oproti hotelu S. v G. sa náhodne stretli C. E. a C. E. s M. L., pričom C. E. kázal C. E., aby sa poškodenému pohrozil, príp. ho „rozjebal", čím mal na mysli bitku, ak nepochopí, že má vrátiť peniaze a teda ako všetci prítomní vystúpili z motorových vozidiel, na ktorých prišli, povedal E. L.: „pozri V., poznáme sa, je mi trápne, aby som ťa tu musel biť za nejaké peniaze, ale keď ich nevrátiš, nebudem brať ohľad na nič a rozjebem ťa!", kde po tomto následne došlo k presnejšie nezistenej dohode o splatnosti dlžnej sumy medzi C. E. a M. L., ktorá nebola dodržaná, a preto dňa 20. mája 2012 v čase medzi 21:00 hod. - 22.00 hod. sa stretli C. E., C. E. a C. K., kde C. E. v motorovom vozidle Audi S8 prezentoval pred C. E. a C. K. skutočnosť, že mu M. L. nevracia peniaze a preto musia pritvrdiť a to tak, že hodia poškodenému L. výbušninu do domu.

§ 285písm.

a/ Trestného poriadku súd obžalovaného C. S., obžalovaného P. T., obžalovaného O. Q., obžalovaného C. Y. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. VII/1 Gv 67/13/100 - 716, zo 4. mája 2015 vo vzťahu k C. S. a P. T. pre obzvlášť závažný zločin vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, vo vzťahu k O. Q. pre obzvlášť závažný zločin vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, vo vzťahu k C. Y. pre obzvlášť závažný zločin vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v bode 14/ obžaloby na tom skutkovom základe, že obžalovaný C. S. v letných mesiacoch roku 2008, poveril O. J. na vymoženie pohľadávky od osoby poškodeného K. J., kde

doterajších zistení malo ísť o pohľadávku vo výške 500 000 Sk (16 597 Eur), kde uvedená pohľadávka mala byť v prípade odmietnutia vyplatenia vymožená aj násilným spôsobom na osobe poškodeného, kde potom ako poškodený uvedenú pohľadávku odmietol uznať a vyplatiť, najprv pri osobnom stretnutí s O. J. v meste D. a neskôr aj pri telefonickom kontakte s obžalovaným C. S., obžalovaný C. S. na presne nezistenom mieste prikázal O. J., aby poslal ľudí za poškodeným s tým, aby ho fyzicky napadli za účelom vymoženia pohľadávky, načo O. J. týmto poveril obžalovaných P. T., O. Q. a C. Y., kde následne dňa 15. augusta 2008 v čase okolo 11:00 hod. obžalovaní P. T., O. Q. a C. Y. v meste D. na ulici C., v Lobby bare hotela B., napadli poškodeného kvôli hore uvedenému vymoženiu pohľadávky a útokom mu spôsobili zranenia: pohmoždenie mozgového tkaniva v spánkovej oblasti vpravo so zakrvácaním po pavúčnicu, tržno-zhmoždené rany vo vlasatej časti hlavy 6 cm a 4 cm dlhé, zasahujúce do podkožného tkaniva, pohmoždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého lakťa, tržno-zhmoždenú ranu v oblasti ľavého kolena so známkami pohmoždenia mäkkých tkanív s dobou liečby najmenej 6 týždňov.

§ 285písm.

c/ Trestného poriadku súd obžalovaného P. T., obžalovaného O. Q., obžalovaného C. Y. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. VII/1 Gv 67/13/100 - 716, zo 4. mája 2015 vo vzťahu k P. T. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže

§ 188ods.

1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona, vo vzťahu k O. Q. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže

§ 188ods.

1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, vo vzťahu k C. Y. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže

§ 188ods.

1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v bode 15/ obžaloby na tom skutkovom základe, že obžalovaní P. T., O. Q. a C. Y. dňa 15. augusta 2008 v čase okolo 11:00 hod. v meste D. na ulici C., v Lobby bare hotela B., napadli poškodeného K. J. a to takým spôsobom, že obžalovaní vošli do Lobby baru hotela B., kde K. J. sedel za barovým stolom, pristúpili k nemu a opakovane ho obžalovaní skladacím obuškom a čalúnenými kreslami v bare sa nachádzajúcimi udierali do oblasti hlavy, rúk a nôh, kde následne počas útoku boli poškodenému zo strany obžalovaných vzaté peniaze, ktoré mal voľne položené na stole, v celkovej výške 25 600 Sk (849,80 Eur).

§ 287ods.

1 Trestného poriadku uložil súd obžalovaným C. E., I. V. povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej strane S., a.s., J., K. X, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 40 174,27 Eur. Zároveň

§ 288ods.

2 Trestného poriadku poškodenú stranu S., a.s., J., K. X so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

§ 288ods.

1 Trestného poriadku bol poškodený I. K., nar. XX. I. XXXX, bytom G., Y. XX, odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok súdu I. stupňa už nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k obžalovaným C. E. (

1. decembra 2015), G. E. (
2. decembra 2015) a C. K. (
3. februára 2016). Proti tomuto rozsudku včas podali odvolania obžalovaní P. V., P. T., Mgr. C. T., G. J., C. J., K. M., O. K., I. V. a S. J.. Odvolanie podal aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal odvolanie vo vzťahu k bodu 1/ v neprospech obžalovaných P. T., Mgr. C. T., G. J., C. J., C. J., K. M., I. V., S. J., O. Q., C. Y., O. K. v oslobodzujúcej časti, vo vzťahu k bodu 4/ v neprospech obžalovaných G. J., C. J., C. J. a K. M. v oslobodzujúcej časti, vo vzťahu k bodu 6/ v neprospech obžalovaných Mgr. C. T. v oslobodzujúcej časti, vo vzťahu k bodom 14/ a 15/ v neprospech obžalovaných C. S. (len bod 14/), P. T., O. Q., C. Y. v oslobodzujúcej časti, vo vzťahu k bodu 5/ v neprospech obžalovaných G. J., C. J., C. J. a K. M. vo výroku o vine a vo výroku o treste, vo vzťahu k bodu 7/ v neprospech obžalovaného I. V. vo výroku o vine a treste, vo vzťahu k bodom 10/ a 12/ v neprospech obžalovaného Mgr. C. T. vo výroku o vine a treste, vo vzťahu k bodu 11/ v neprospech obžalovaných S. J., G. J., C. J., K. M. a P. T. vo výroku o vine a treste, vo vzťahu k bodom 13/ a 14/ v neprospech obžalovaného O. K. vo výroku o vine a treste (č. l. 8488 spisu). Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd pochybil v konaní, keď nevyhovel návrhu prokuratúry na výsluch svedka E., ktorý bol súdu zaslaný v písomnej forme
4. októbra 2015 spolu s úradným záznamom, z obsahu ktorého bolo zrejmé, že svedok by na hlavnom pojednávaní mohol byť vypočutý najmä vo vzťahu k bodu 1/, 14/ a 15/, nakoľko pôsobil v inkriminovanom čase pri O. J.. Svedok E. bol viac rokov členom zločineckej skupiny „G." a pôsobil pri viacerých tzv. lokálnych šéfoch tejto skupiny. Prokurátor preto nesúhlasí s argumentáciou súdu, že súd má povinnosť byť ústretovejší voči obhajobe pri návrhoch na doplnenie dokazovania. Táto právna úvaha nemá oporu v Trestnom poriadku a je priamo v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, ktorá bez pochýb platí v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku). Poukázal na písomný návrh prokuratúry na výsluch svedka z
5. októbra 2015 a úradný záznam, ktorý bol súčasťou tohto návrhu a ktorý bol doručený na prokuratúru
6. októbra 2015 a hneď následný deň bol promptne zaslaný súdu. Potenciálny svedok E. sám listom adresovaným na políciu prejavil záujem vypovedať o rôznej trestnej činnosti a príslušníci PZ odstúpili daný poznatok spracovaný vo forme úradného záznamu na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej Republiky, lebo mohol byť využitý v prejednávanej trestnej veci. V súvislosti s akceptovaním návrhu obhajoby na vypočutie otca obžalovaného - svedka MUDr. T., ktorý v podstate nemal vedomosť o žiadnom prejednávanom skutku, nie je prokurátorovi zrejmé, na základe akých kritérií súd tento návrh akceptoval a návrh prokuratúry na vypočutie svedka, ktorý mal vedomosti o konkrétnych skutkoch obžaloby, neakceptoval. Prokurátor vytkol súdu, že jeho úvahy o tom, že nie je možné zistiť, či dôkazné prostriedky, ktoré navrhol prokurátor vykonať na hlavnom pojednávaní (návrh na výsluch E.), boli k dispozícii prokuratúry už skôr ako počas prebiehajúceho hlavného pojednávania, sú v rozpore so samotným obsahom písomného návrhu na vykonanie tohto dôkazu, kde sa uvádza, že úradný záznam zo
7. októbra 2015 bol na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručený
8. októbra
9. Za chybu konania považuje aj skutočnosť, že súd neakceptoval návrh prokuratúry na doplnenie dokazovania vo forme prečítania uznesení o vznesení obvinenia, ktoré boli súdu krátkou cestou priamo predložené na hlavnom pojednávaní za účelom potvrdenia vierohodnosti svedka O. J. a nie na preukazovanie sklonov obžalovaných k páchaniu trestnej činností. Jediným účelom predloženia uznesení bolo poukázať na to, že doteraz sa v žiadnom trestnom konaní, kde O. J. vystupuje ako korunný svedok nepreukázalo, že by klamal, preto jeho výpoveď aj sama o sebe v kontexte celkovej dôkaznej situácie v prejednávanej veci by

prokurátora mala stačiť na uznanie viny u jednotlivých obžalovaných. Svedok O. J. nebol utajený svedok, nebol vypočúvaný prostredníctvom telemostu, ale bol opakovane podrobený kontradiktórnemu výsluchu tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, kde v podstatných okolnostiach usvedčoval spoluobžalovaných zo spáchania žalovaných skutkov. Prokurátor sa ďalej nestotožnil s tým, že zo strany súdu nebola pripustená otázka prokurátora na svedka O. J. ohľadom prerozdeľovania financií v rámci zločineckej skupiny a rovnako postup prvostupňového súdu vo vzťahu k otázke čítania prepisov obsahu zaznamenaných telefonických hovorov, ktorý návrh na vykonanie predmetného dôkazného prostriedku bol akceptovaný len v obmedzenom rozsahu s poukazom na nedostatočné odôvodnenie príkazov sudcu pre prípravné konanie Krajského súdu v Trnave. Poukázal pritom na právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5To 9/2011, zo 4. apríla 2012,

ktorého ak príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti či už

§ 88odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku alebo zák.

č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov neobsahuje odôvodnenie, resp. jeho odôvodnenie je po obsahovej stránke nedostatočné, nemusí mať za každých okolnosti ten následok, že dôkaz získaný na základe takéhoto príkazu je po podaní obžaloby v súdnom konaní nepoužiteľný a pre záver, že príkaz príslušného sudcu bol dôvodný svedčí skutočnosť, že vo veci bolo následne týmto osobám vznesené obvinenie. Súd mal

prokurátora potom rozhodnúť, či orgány činné v prípravnom konaní obmedzili svoj vplyv len na vyšetrovanie trestnej činnosti pasívnym spôsobom alebo zneužili inštitút nariadenia odpočúvania a záznamu telekomunikačnej činnosti obžalovaných. Predmetný príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti netrpel žiadnou formálnou chybou, keďže jeho výrok obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti. Za chybu konania považuje prokurátor aj neakceptovanie návrhu na pribratie znalcov za účelom vypracovania posudkov a to Ústavu súdnej optiky a antropológie k bodom 14/ a 15/ obžaloby. V tejto súvislosti uviedol, že vo vzťahu k uvedeným bodom obžaloby došlo k výraznej zmene dôkaznej situácie na hlavnom pojednávaní oproti dôkaznej situácii v prípravnom konaní, kedy páchateľov uvedených skutkov usvedčoval svedok O. J. a opakovane sa k spáchaniu skutku v bode 14/ priznal v prípravnom konaní v prítomnosti viacerých obhajcov tak O. Q. ako aj C. Y. a usvedčoval aj S. a T.. Prokurátor uviedol, že aj poškodený K. J. v bodoch 14/ a 15/ obžaloby až na hlavnom pojednávaní jednoznačne vedel opoznať útočníkov, resp. uviesť, že žiaden z obžalovaných prítomných v pojednávacej miestnosti uvedený skutok nespáchali. Následne sa poškodený snažil vykresliť korunného svedka O. J. ako hlavného vinníka a ako osobu nespoľahlivú (nevierohodnú). Nedôveryhodnosť výpovede poškodeného K. J. na hlavnom pojednávaní vyplýva aj z toho, že na hlavnom pojednávaní tvrdil v súvislosti s konfliktným telefonátom s osobou, ktorá sa predstavila ako C., kde v zápisnici z prípravného konania je uvedené meno C. S., že priezvisko pri výsluchu neuvádzal, to tam mal vyšetrovateľ dopísať sám. Uvedené tvrdenie poškodeného je účelové a nepravdivé, lebo aj na doplňujúcu otázku obhajkyne JUDr. Vestenickej v prípravnom konaní, z čoho usudzuje, že osoba, ktorá sa mu v telefóne predstavila ako C. S., bola v skutočnosti táto osoba, poškodený uviedol, že usudzuje to z toho, že keď ho hľadal, on bol ten, ktorý sa na poškodeného vypytoval, následne sa mu predstavil v telefóne a všetci vojaci vrátane J. pred ním stáli v pozore. Teda poškodený J. ani na otázku obhajkyne nenamietal, že uvádza iba meno C. bez priezviska, ale bez námietok odpovedal na otázku súvisiacu s C. S.. V súvislosti s bodom 1/ prokurátor namietol oslobodzujúci výrok súdu, ktorým Mgr. C. T. ako podporovateľa zločineckej skupiny a obžalovaných G. J., C. J., C. J., K. M., I. V., S. J., O. Q., C. Y., O. K. ako osoby činné pre zločineckú skupinu oslobodil za skutok právne kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Trestného zákona.

Prokurátor zdôraznil, že všetci obžalovaní mali vedomosť, že konajú v prospech zločineckej skupiny, nevierohodne pôsobí konštatovanie súdu vo vzťahu k Mgr. C. T., dlhoročnému pracovníkovi polície, ktorý už v čase jeho pôsobenia na vtedajšom Úrade boja proti organizovanej kriminalite J., varoval prostredníctvom O. J. C. S., že bude nasledujúci deň zadržaný príslušníkmi polície, pričom uvedené konanie sa odohralo ešte v roku 2006. K skutku v bode 10/ a skutku, ktorý Mgr. C. T. spáchal v roku 2011 v prospech zločineckej skupiny, ako aj skutku v bode 6/, spod ktorého bol oslobodený s tým, že nejde o trestný čin, možno prihliadnuť aj na skutočnosť, že v poslednom období pôsobil ako vedúci pracovník kriminálnej polície v G. a ako tzv. „ich policajta" ho vnímal nielen O. J., C. E., C. E., ale aj svedkovia E. C., V. či D., teda je zrejmé, že v celkovom kontexte dôkaznej situácie vo vzťahu k Mgr. C. T. možno dospieť k záveru, že Mgr. C. T. dlhoročne podporoval zločineckú skupinu a vzhľadom na jeho pracovné zaradenie by bolo nepravdepodobné domnievať sa, že nemal vedomosť o existencii zločineckej skupiny, jej vnútornom hierarchickom usporiadaní či pôsobení v jednotlivých regiónoch Slovenska vrátane G., kde naposledy ako vedúci policajt pôsobil. Nemožno

prokurátora prijať úvahy súdu ani vo vzťahu k obžalovaným O. Q., C. Y., P. T., ktorých činnosť pre skupinu popísal okrem O. J. aj svedok V., prípadne svedok C., ktorý navyše k P. T. uviedol, že tento pôsobil nielen pri O. J., ale určitý časový úsek aj priamo pod C. S.. Uvedené platí aj vo vzťahu k O. Q. a C. Y., ktorých z činnosti pre skupinu usvedčuje nielen výpoveď O. J., ale aj V., ktorý opoznal oboch obžalovaných ako osoby, s ktorými O. J. na pokyn C. S. prichádzal do mesta Y. a kde menovaným dával konkrétne pokyny k činnosti C. S. prostredníctvom O. J., ale v niektorých prípadoch aj priamo C. S.. Boli volaní do mesta Y. kvôli snahe o prevzatie ich podnikov W. D. (právoplatne odsúdeným na doživotie za úkladnú vraždu), ktorý mal patriť k tzv. konkurenčnej zločineckej skupine - D.. Rovnako svedok V. uviedol, že menovaní v tom čase nosili oblečenie charakteristické pre členov zločineckej skupiny „G.". Vo vzťahu k oslobodeniu O. K. v bode 1/ obžaloby prokurátor namietol, že prvostupňový súd nedostatočne zohľadnil skutočnosti preukazujúce vedomosť obžalovaného K., že koná pre zločineckú skupinu, v rámci ktorej je určité hierarchické usporiadanie. Súd nedostatočne prihliadol na tú skutočnosť, že O. K. mal blízky priateľský vzťah s O. J. ako aj to, že hlavná iniciatíva na spáchanie skutkov voči poškodenému I. K. vzišla od obžalovaného, ktorý sám žiadal O. J., aby na I. K. zobral „T.". Obvinený O. K. si bol vedomý, že je činný pre zločineckú skupinu, nakoľko mal vedomosť o "T." a mal vedomosť o tom, že obvinený P. V. je v rámci skupiny nadriadený O. J.. Vo vzťahu k bodu 1/, spod ktorého boli oslobodení G., C., C. J. a K. M., uviedol, že vzhľadom na výpoveď svedka E., J., ale aj odposluchy telefonických hovorov je zrejmé, že menovaní vedeli, že trestnú činnosť nepáchajú samostatne, ale podieľajú sa na jej páchaní v rámci určitého zoskupenia osôb, kde bola daná deľba úloh pre jednotlivých členov a hierarchická štruktúra a teda, že sú činní pre zločineckú skupinu. Vo vzťahu k oslobodeniu I. V. spod bodu 1/ rovnako uviedol, že je nepravdepodobné s poukazom na dlhoročný priateľský (sponzorský) vzťah s O. J., kde obaja trávili spolu aj niekoľko dní nepretržite v rade pri účasti na rôznych motocyklových pretekoch, aby nemal žiadnu vedomosť o existencii zločineckej skupiny, v ktorej pôsobil O. J.. V súvislosti s bodom 7/ vo vzťahu k I. V. k výroku o treste uviedol, že uložený trest považuje za príliš mierny a tento by bol prijateľný len za situácie, keby sa I. V. ako vrcholový športovec v duchu športovej zásady fair play priznal k predmetnému skutku aj na hlavnom pojednávaní (ako učinil pri prvom výsluchu v prípravnom konaní) a svoj čin oľutoval. Za danej situácie, keď I. V. všetko popieral a neprejavil ani žiadnu ľútosť nad spáchaným skutkom, je adekvátny len nepodmienečný trest odňatia slobody. Vo vzťahu k bodu 1/, spod ktorého bol S. J. oslobodený a vo vzťahu k bodu 11/ (zmenená právna kvalifikácia) prokurátor uviedol, že oslobodzujúci výrok považuje za nezákonný, lebo zo samotného priebehu skutku v bode 11/ je zrejmé, že menovaný vedel, že koná pre zločineckú skupinu „G.". Konal

inštrukcií od J. a vystupoval v úlohe toho dobrého a hlavne mal získať dôveru poškodeného D. a zisťovať jeho ďalší zamýšľaný postup, teda či bude volať políciu alebo nejakú konkurenčnú zločineckú skupinu na svoju ochranu. S. J. si bol vedomý toho, že koná pre hierarchickú usporiadanú skupinu osôb a vedel aj to, že ide o zločineckú skupinu „G." a v súvislosti s bodom 11/ prokurátor napadol aj samotné prekvalifikovanie skutku vo vzťahu k J., nakoľko vedel aj o výške vymáhanej pohľadávky a to ako od O. J., tak aj od poškodeného D.. Bol prítomný pri jednaniach ohľadom vymoženia tejto pohľadávky, preto uznanie viny len za zločin vydierania

§ 189ods.

1 Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve

§ 20Trestného zákona, považuje za nezákonné.

K bodu 11/ prokurátor uviedol, že pri vymáhaní legálnej pohľadávky nelegálnym spôsobom by minimálne boli poškodení ostatní veritelia D., nakoľko tento dlžník mal viacero záväzkov po splatnosti voči rôznym veriteľom a v prípade, že je majetok dlžníka predĺžený, mal by nasledovať konkurz a pomerné uspokojenie veriteľov a nemožno akceptovať stav, že veriteľ, ktorý si dá vymôcť legálnu splatnú pohľadávku prostredníctvom zločineckej skupiny v celej výške na úkor ostatných veriteľov, by bol

tejto úvahy v práve, resp. by sa vôbec nezohľadňovala výška takto vymáhanej pohľadávky ako znak kvalifikovanej podstaty trestného činu vydierania a de facto by sa ani nezohľadnilo to, ako týmto konaním boli ukrátení ostatní veritelia. V súvislosti s úvahami prvostupňového súdu, že vo vzťahu k obžalovaným O. Q. a C. Y. pri oslobodení spod skutkov v bodoch 14/ a 15/ ich nemohol uznať za vinných zo skutku v bode 1/, prokurátor uviedol, že súčasná judikatúra v otázke totožnosti skutku už nelipne na prísne formalistickom prístupe, ale naopak, je omnoho liberálnejšia a súdu nič nebránilo minimálne upraviť skutok (napríklad, že by vypustil zo skutku text v zátvorke, ktorý bol v skutku len pre lepšiu orientáciu súdu a len príkladmo bolo v zátvorke uvedené, že menovaní pôsobili pre skupinu aj pri predmetných skutkoch). Má za to, že bolo minimálne preukázané, že boli činní pre zločineckú skupinu v určitých časových obdobiach a poznali sa a stýkali s viacerými jej členmi. K bodu 4/, spod ktorého súd oslobodil G. J., C. J., C. J. a K. M. uviedol, že obžalovaní najneskôr už pri obhliadke inkriminovanej unimobunky cez okno videli, že v tejto sa nenachádza žiadna osoba, ktorú

ich tvrdení chceli zadržať a odovzdať polícii a následné vytrhnutie vchodových dverí do unimobunky preto už bolo motivované jednoznačne len snahou dostať sa k ulúpeným peniazom, keďže obžalovaní vedeli, že v unimobunke sa nenachádza žiadna osoba, o čom sa vizuálne opätovne mohli presvedčiť aj po vytrhnutí uvedených dverí, preto následné konanie už smerovalo len k úmyslu nájdenia lupu a jeho následného zmocnenia sa. Konanie obžalovaných, ktorí prehľadávali veci, smerovalo výlučne k hľadaniu ulúpených peňazí a nie k hľadaniu osoby, ktorá mala lúpež spáchať. K dokonaniu trestného činu nedošlo len preto, že obžalovaní ulúpené peniaze nenašli. Vo vzťahu k bodu 6/ k Mgr. C. T. uviedol, že základnou povinnosťou príslušníka Policajného zboru je objasňovať trestnú činnosť, osobitne je táto úloha zverená príslušníkom kriminálnej polície, ktorí nemajú za úlohu len objasňovať trestnú činnosť nahlásenú občanmi, ale ich povinnosťou zo zákona je aj to, aby sami vyhľadávali a odhaľovali aj tzv. latentnú trestnú činnosť a všetky relevantné poznatky, ktoré v tomto smere získali a sú povinní overovať a odstupovať na realizáciu vyšetrovateľom, aby títo postupovali ďalej vo veci v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Z uvedených dôvodov má prokurátor za to, že Mgr. C. T. v skutku uvedenom v bode 6/ naplnil všetky pojmové znaky zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326Trestného zákona.

V súvislosti s bodmi 10/ a 12/, za ktoré bol Mgr. C. T. uznaný za vinného, namietal, že trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia považuje za mierny a v rozpore so zásadami na ukladanie trestov, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 34 Trestného zákona. Takýto trest nespĺňa požiadavku na generálnu prevenciu a je neadekvátne uložiť takýto trest vysokému funkcionárovi v rámci Policajného zboru, ktorého množstvo osôb v rámci zločineckej skupiny „G." vnímalo dlhodobo ako tzv. ich policajta. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvého stupňa, ktorý pri posudzovaní skutkov u obžalovaného Mgr. C. T. vypustil z právnej kvalifikácie kvalifikačný znak, že skutky spáchal ako verejný činiteľ (§ 48 ods. 3 písm. f/ zák. č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície). V súvislosti s bodom 13/ a 14/ napadnutého rozsudku namietal výrok o vine a treste vo vzťahu k O. K.. Vytkol súdu, že vypustil ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty pri zločine vydierania

§ 189

a zločine lúpeže

§ 188

Trestného zákona výšku spôsobenej škody, teda neprihliadol na hodnotu vozidla, ktoré bolo protiprávne na pokyn O. K. odňaté poškodenému I. K. a nemožno súhlasiť ani s tým, že uvedené vozidlo by bolo v moci obžalovaných len krátku dobu, lebo v prípade, že by poškodený I. K. neuhradil požadovanú finančnú hotovosť, vozidlo by v dispozícii obžalovaných bolo po dobu aj niekoľkých mesiacov, ktoré by užívali tak, ako to bolo aj pri iných vozidlách, ktoré mali od poškodeného bezodplatne v užívaní a naopak požadovali finančné plnenia od poškodeného I. K.. Obžalovaní, ktorí pôsobili ako tzv. hrubá sila, vždy rešpektovali pokyny a prijali dopredu vymedzenú úlohu pri páchaní jednotlivých skutkov od hierarchicky nadradených osôb v skupine. Z toho vyplýva, že obžalovaní akceptovali to, že sa podieľajú na páchaní skutkov, ktoré sami nevyvolali a že skutky páchajú koordinovane v rámci väčšej skupiny osôb, kde každý vedel, aká je jeho úloha pri skutku. Nemožno preto akceptovať postup prvostupňového súdu, ktorý spoločné konanie obžalovaných v jednotlivých skutkoch okrem osôb, ktoré urobili vyhlásenie o vine, právne posúdil len ako spolupáchateľstvo a konanie neposúdil ani len vo forme organizovanej skupiny.

ustálenej dôkaznej situácie