2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie." Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal za preukázané, že žalovaný Obvodný lesný úrad v Brezne preskúmavaným rozhodnutím - opatrením, oznámil Poľovníckemu spolku Chocholná a zástupcom poľovných pozemkov: K. Z., K.. S. N. a N. N., že
názoru krajského súdu zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorou vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postúpia právo a výkon poľovníctva na iného upravuje §§ 13 až 17 zákona o poľovníctve. Obsah a podmienky zmluvy sú bližšie upravené v § 14 zákona. Zmluva musí byť písomná a musí obsahovať zákonné náležitosti. Znenie ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o poľovníctve je jednoznačné v tom, že zmluvné strany musia byť v písomnej zmluve označené identifikačnými údajmi tam uvedenými. V posudzovanom prípade sú ako zmluvná strana na strane prenajímateľa označení „vlastníci spoločného poľovného revíru" bez uvedenia kto týmto vlastníkom vôbec je. Žalovaný preto vec nesprávne právne posúdil, keď zmluvu, ktorá nemá náležitosti
3 zákona o poľovníctve, napriek výslovnému zákazu uvedenému v § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve zaevidoval. Obrana žalovaného vo vyjadrení, že takýto dôvod neexistoval, je v rozpore s obsahom správneho spisu a s obsahom zmluvy, ktorú zaevidoval. Krajský súd na základe uvedeného zrušil opatrenie žalovaného
2 písm. a/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania krajský súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval, nakoľko žalobca si náhradu trov konania neuplatnil. II. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný žiadajúc rozsudok krajského súdu zrušiť. Namietal, že krajský súd za jediný dôvod porušenia zákona vytýkal nerešpektovanie ustanovenia § 13 až § 17 zákona o poľovníctve, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že v správnom konaní akceptoval zmluvu, ktorá neobsahovala identifikačné údaje zmluvných strán tak, ako je to uvedené v § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o poľovníctve. S uvedeným dôvodom žalovaný nesúhlasil. Dôvodil, že zmluva, ktorá bola predmetom zaevidovania obsahovala identifikačné údaje PS Chocholná ako i užívateľa PR Chocholná a identifikačné údaje splnomocnených zástupcov poverených podpisom zmluvy, poukazom na to, že zmluvu na strane prenajímateľa podpisujú splnomocnenci a nie ich vlastníci. Tvrdil, že oprávnenosť splnomocnencov na podpisovanie Zmluvy o prenájme pozemkov na účel práva poľovníctva pre PR Chocholná bola opakovane potvrdená v zápisnici zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov pričlenených do Poľovného revíru Chocholná, konaného 21. decembra 2011 v Lome nad Rimavicou, v bode č. 3, voľba splnomocnených zástupcov, v Uznesení - bod č. 1 a v Notárskej zápisnici N 266/20141 v bode č. 5. Uviedol, že pri zaevidovaní zmluvy v plnom rozsahu rešpektoval ustanovenia, ktorých nedodržanie bolo
krajského súdu dôvodom na zrušenie zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru. III. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní. Uviedol, že splnomocnenci boli zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov poverení na podpísanie zmluvy. Žalovaný správny orgán sa však nesprávne vysporiadal s otázkou identifikácie zmluvných strán na strane prenajímateľa, ktorými boli všetci vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír, tak ako to vyplýva zo zákona a ako to skonštatoval súd. Zúčastnené osoby sa k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu nevyjadrili. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené opatrenie obvodného lesného úradu, ktorým
zákona o poľovníctve zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom. Odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté opatrenie správneho orgánu najmä z pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého opatrenia žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný 2. januára 2012 právoplatne zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru
Na základe podnetu K.. S. N., N. N. a S. W. na odstránenie nezákonnosti, ktorá bola spôsobená zaevidovaním zmluvy o nájme poľovného revíru Chocholná podala proti opatreniu Obvodného lesného úradu Brezno zo dňa
3 zákona o prokuratúre predložil protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu Obvodnému lesnému úradu v Banskej Bystrici. Protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno zo dňa
ktorého súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Uvedené ustanovenie pripúšťa možnosť, aby na základe výnimiek zákonom výslovne ustanovených, boli niektoré rozhodnutia zo súdneho prieskumu vylúčené.
ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR môžu byť predmetom preskúmania súdom aj také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutí, ale dotýkajú sa alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa preto považuje aj opatrenie žalovaného správneho orgánu, ako právno-aplikačný akt. Odvolací súd v súvislosti s opatrením žalovaného správneho orgánu poznamenáva, že opatrenie je individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi (vlastníkmi poľovných pozemkov), ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu
zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom.
1 zákona o poľovníctve žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku na príslušný obvodný lesný úrad.
1 zákona o poľovníctve vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.
7 zákona o poľovníctve zhromaždenie zvolí z vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí žiadajú o uznanie poľovného revíru, najmenej troch splnomocnencov, ktorí ich zastupujú vo veci užívania poľovného revíru
a 13.
1, 2 a 3 písm. a/ a f/ zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluva sa uzatvára na desať rokov odo dňa jej podpisu. Zmluva musí obsahovať najmä: a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov
7 poverených podpisom zmluvy, f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán;
1 a 2 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný obvodný lesný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba
1 zákona o poľovníctve a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia. Obvodný lesný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti
3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom
1 zákona o poľovníctve. Medzi účastníkmi konania ostal sporný práve výklad právnej otázky týkajúcej sa identifikačných údajov užívateľa poľovného revíru a identifikačných údajov splnomocnencov
7 poverených podpisom zmluvy. Na úvod odvolací súd poukazuje na to, že vlastníci poľovných pozemkov svoje hlasovacie práva uskutočňujú na tzv. zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov. Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 5 zákona o poľovníctve) sa zúčastňujú vlastníci poľovných pozemkov spoločne tvoriacich príslušný poľovný revír. V tomto prípade sa jedná o Poľovný revír Chocholná uznaný rozhodnutím t. č. Obvodného úradu v Brezne zo dňa
rozhodnutia o uznaní, výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, podmienky zmien a doplnkov, dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy obvodným lesným úradom (§ 14 ods. 3 písm. a/ - g/ zákona o poľovníctve). Nakoľko, teda cieľom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v revíri mala byť dohoda o postúpení práva užívania revíru formou zmluvy
1 písm. b/ zákona o poľovníctve na poľovnícku organizáciu, tak podstatným bodom programu zhromaždenia bola aj voľba splnomocnencov
7 zákona o poľovníctve, ktorí zastúpia vlastníkov poľovných pozemkov vo veci uzavretia (podpísania) príslušnej zmluvy. Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru sa uzatvára medzi budúcim užívateľom poľovného revíru (ktorý bol určený za budúceho užívateľa na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) a samotnými vlastníkmi poľovných pozemkov, pričom za vlastníkov pozemkov príslušnú zmluvu uzatvárajú splnomocnenci zvolení počas zhromaždenia vlastníkov postupom
7 zákona o poľovníctve. Zmluvnou stranou však v zmysle § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zostávajú samotní vlastníci poľovných pozemkov. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, tak ako už konštatoval aj krajský súd, v preskúmavanej veci nepostupoval dôsledne
vyššie citovaných právnych noriem a rozhodol v rozpore so zákonom o poľovníctve, keď zaevidoval zmluvu o užívaní Poľovného revíru Chocholná, ktorú uzatvorili zástupcovia vlastníkov tohto spoločného poľovného revíru na základe uznesenia zo zhromaždenia vlastníkov konaného
zákona o poľovníctve. Novú nájomnú zmluvu žiadal zaevidovať od
, alebo § 13 zákona o poľovníctve, je povinný predovšetkým overiť, či príslušná žiadateľom predkladaná zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom a či ju uzavreli vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich uznaný poľovný revír. Rovnako je správny orgán povinný overiť aj to, či vlastníci príslušnú zmluvu aj podpísali, resp. kto zmluvu podpísal v ich mene a na základe akého konkrétneho aktu, či opatrenia. Zároveň z § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve vyplýva pre správny orgán povinnosť zmluvu nezaevidovať v prípade, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti
3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom
ust. § 12 a
3 vety druhej O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. potvrdil. Na záver, odvolací súd žalovanému správnemu orgánu dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že zúčastnené osoby 2/ - 4/ (Mgr. S., N. a S.) napadli na Okresnom súde Zvolen platnosť príslušnej zmluvy o prenájme pozemkov pre účel výkonu práva poľovníctva. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 3. decembra 2013, č. k. 8C/32/2013-124 príslušný návrh zamietol, pričom z dôvodu podaného odvolania je vec vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Co/453/2014. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a s § 250k ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.