Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“), nakoľko nesúhlasil s pridelením veci senátu 5S. Podanie žalobcu bolo na NS SR zaevidované elektronickou podateľňou pod sp.zn. 4Nds/3/
vtedy účinného rozvrhu práce pozostával z nasledovných sudcov: JUDr. S. (predseda), JUDr. O. (druhý predseda) a JUDr. D. (člen). Dňa 24. septembra 2009 predseda najvyššieho súdu, JUDr. L. vydal opatrenie č. Spr 162/2009-20 (ďalej len „Opatrenie predsedu“),
bodu 10 ktorého sa zloženie senátu 1S zmenilo na nasledovných sudcov: JUDr. S. (predseda), JUDr. R. (druhý predseda) a JUDr. F. (člen). V tejto súvislosti žalobca upozornil, že vyššie uvedená zmena zloženia senátu sa mala uplatniť retroaktívne a „novým“ sudcom P. a H. bolo nariadené, aby sa zúčastnili (namiesto pôvodných členov senátu 1S) rozhodovania aj o veciach, ktoré boli pridelené uvedenému senátu ešte pred účinnosťou Opatrenia predsedu. Sudcovia P., P. a H. teda prijali aj konečné rozhodnutie v tomto prípade. Z vyššie uvedeného vyplýva, že senát, ktorý vydal konečné rozhodnutie (pričom oficiálne zostal pôvodným senátom 1S), sa - pokiaľ ide o jeho osobné zloženie - odlišoval od toho, ktorému bola vec pôvodne pridelená. Táto zmena bola priamym dôsledkom Opatrenia predsedu. Dňa
čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktoré dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde [...], do ktorého tiež zahŕňa aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (
čl. 38 ods. 1 Listiny a čl. 48 ods. 1 Ústavy, ktoré postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon). Ústava (a Listina) deklaruje dva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike - nezávislosť a nestrannosť. Nezávislosť súdnej moci a sudcu znamená, že iné orgány verejnej moci nemajú nijaké oprávnenie vydávať príkazy, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rozhodovacej činnosti súdu alebo sudcu. Nezávislosť má zásadný význam pre súdnictvo aj pre sudcov. Pridelenie veci konkrétnemu senátu (v rozpore s príslušným zákonom) môže nepochybne zásadne ovplyvniť konečné rozhodnutie vo veci. Preto rozhodnutie, ktorým bola vec pridelená na prejednanie a rozhodovanie nezákonnému sudcovi/senátu (v priamom rozpore s nálezom), nemôže byť akceptované v právnom štáte a musí automaticky znamenať vylúčenie takéhoto nezákonného sudcu z rozhodovania vo veci. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, rovnako ako Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Delcourt v. Belgium zo
O.s.p., pretože v prípade nedodržania tohto postupu dôjde k zjavnému a hrubému porušeniu práva žalobcu (najmä) na spravodlivý proces a akékoľvek rozhodnutie najvyššieho súdu v tejto veci (okrem rozhodnutia o zastavení konania) bude z tohto dôvodu nezákonné. II. Namietané sudkyne JUDr. J. a JUDr. Y.. vo svojich písomných vyjadreniach k vznesenej námietke zaujatosti zo
čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Pridelenie veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 1Sžh/1/2009
čl. 3 bodu 6 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je
ich názoru v rozpore s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v náleze č.k. II. ÚS 893/2014-175, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky
6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov viazaný a tiež v rozpore s § 51 ods. 7 v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) s tým, že ak akékoľvek rozhodnutie senátu 5S bude napadnuté účastníkmi konania sťažnosťou
čl. 127 Ústavy SR, bez ohľadu na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, bude zrušené Ústavným súdom Slovenskej republiky pre porušenie práva účastníkov konania nebyť odňatý zákonnému sudcovi
čl. 48 ods. 1 Ústavy, čl. 38 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Spôsob, akým má byť (pôvodne aj bola) pridelená vec po jej vrátení súdu na ďalšie konanie, vyplýva priamo zo zákona o súdoch.
7 zákona o súdoch (ktorý je jednou z mala výnimiek prideľovania vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti (§ 51 ods. 1) ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom
rozvrhu práce. Zákonný sudca je
3 zákona o súdoch sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Z uvedených dôvodov uviedli, že sa necítia byť zákonnými sudkyňami (členkami senátu určeného v súlade so zákonom a s právnym nálezom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze č.k. II. ÚS 893/2014-175) v konaní o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave 2S 430/06 z
čl. V ods. 3 Všeobecnej časti Rozvrhu práce NS SR na rok 2015 v spojení Poznámkou 10 písm. d/ Osobitnej časti - Správne kolégium - str. 68 Rozvrhu, zastupoval so senátom 5S. Rovnaké zastupovanie platí i v roku 2016. Predsedníčka senátu 4S zdôraznila, že k uvedenému dňu nebola požiadaná ako prvá a riadiaca predsedníčka senátu 4S, ani ústne, ani písomne, o stanovenie zastupujúceho člena senátu 5S, vo veci 5Sžh/2/2015, do ktorej predmetná námietka zaujatosti napadla. Z tohto dôvodu ani nemohla ustanoviť
čl. V všeobecnej časti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2015, na zastupovanie vo veci vedenej na Najvyššom súde SR sp.zn. 5Sžh/2/2015, ako tretieho člena senátu 5S, členku senátu 4S JUDr. X., keďže o nutnosti zastupovania v predmetnej veci senátu 5S, do uvedeného dňa nemala vedomosť. Po predložení spisu vo veci podanej námietky ráno, t.j.
prezentačnej pečiatky dňa
kľúča, ktorý bol v senáte 2S používaný na prideľovanie vecí je predpoklad, že vec 2S/246/2006 - Inžinierske stavby, a.s., vs. Protimonopolný úrad SR, ako vec párna, bola pridelená práve jej ako spravodajcovi a zároveň predsedníčke senátu a je teda možné, že v predmetnej veci rozhodovala o odklade vykonateľnosti rozhodnutia a to ešte do
obsahu súdneho spisu Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 5Sžh/2/2015, dňa
3 zákona o súdoch sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovila názor, že by mala byť zo zákona vylúčená ako členka senátu z prejednávania veci 5Sžh/2/
poznámky č. 3 písm. d/ Osobitnej časti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu na rok 2015 a 2016 zastupujú členov senátu 5S a súčasne
čl. IV ods. 1 rozvrhu práce rozhodujú o vylúčení členov senátu 5S a s prihliadnutím k tomu, že členka senátu 4S JUDr. V. je už členkou senátu 5S vo veci vedenej pod sp.zn. 5Sžh/2/2015, nariadila elektronickej podateľni, aby
čl. IV ods. 3 rozvrhu práce, v spolupráci s útvarom informačno-komunikačných technológií, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti určila zo sudcov správneho kolégia (s výnimkou členov senátu 5S, zastupujúceho senátu 4S a predsedov senátov JUDr. S. a JUDr. O. ktorí môžu byť potencionálnymi členmi senátu vo veci samej), ad hoc senát na rozhodnutie o námietke/námietkach zaujatosti účastníka konania 5Sžh /2/2015 proti členkám senátu JUDr. C., JUDr. Y. a JUDr. X.. VI. Na základe opatrenia predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky elektronická podateľňa
čl. IV ods. 3 rozvrhu práce, v spolupráci s útvarom informačno-komunikačných technológií, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti určila zo sudcov správneho kolégia ad hoc senát na rozhodnutie o námietke zaujatosti žalobcu 6/ vo veci 5Sžh/2/2015 proti členkám senátu JUDr. C. JUDr. Y. a JUDr. X., a to v zložení: JUDr. D. - predsedníčka senátu, JUDr. B. - členka senátu a JUDr. O. - členka senátu. VII. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vznesenej námietky zaujatosti proti predsedníčke senátu JUDr. J. ako aj členkám senátu JUDr. Y., PhD. a JUDr. V., prejednal túto bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)
1 O.s.p. a dospel k nasledovným záverom. A. Senát najvyššieho súdu v prvom rade, s poukazom na obsah vyjadrenia JUDr. V., považoval za potrebné skúmať, či sú splnené zákonné podmienky pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Sžh/2/2015.
2 veta prvá O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2007 (vrátane dodatku č. 20) vyplýva, že JUDr. V. bola dňom
pravidiel funkčnej príslušnosti povolaný. Sudca nemôže byť v záujme jeho nestrannosti ovplyvnený predchádzajúcim poznaním o danej veci, pričom rozsah poznania závisí od okolností konkrétneho prípadu. Najvyšší súd má za to, že pre vylúčenie sudcu z dôvodu podielu na prejednávaní veci v predchádzajúcom súdnom konaní musí byť splnená podmienka významnejšieho rozsahu procesného pôsobenia tohto sudcu v tomto konaní (i keď nemusí ísť priamo o rozhodovanie vo veci). Prítomnosť JUDr. X. ako zákonnej sudkyne v senáte 2S na horeuvedenom pojednávaní, i keď nešlo o účasť na priamom rozhodovaní vo veci,
názoru senátu najvyššieho súdu predstavuje také procesné pôsobenie uvedenej sudkyne, ktoré zakladá dôvod pre jej vylúčenie v konaní pred odvolacím súdom. Za stavu, že JUDr. Y. bola zákonnou sudkyňou pri prejednávaní veci na pojednávaní uskutočnenom dňa
jeho názoru vo veci koná nezákonný senát. Mal za to, že skutočnosť, že senát 5S nie je zákonným senátom, musí byť považovaná za objektívne kritérium vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci. Z návrhu žalobcu 6/ vyplýva, že sa domáhal postupu najvyššieho súdu
upravujúceho rozhodovanie o námietke zaujatosti.
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Úlohou najvyššieho súdu v konaní o námietke zaujatosti je skúmať splnenie podmienok vyplývajúcich z citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., len za existencie ktorých sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá
svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. konštruuje ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom, že možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že možno pochybovať o sudcovej nezaujatosti. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp.zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97). Ako je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 76/1999, z 20. júla 1999.) Iba na tomto základe však bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 14 ods. l O.s.p., ak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku. Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh
a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998). I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko,
ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)], sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11). Námietka žalobcu 6/ spočívajúca v tvrdení, že senát 5S je nesprávne obsadený, nie je spôsobilá založiť dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcov odvolacieho senátu, ktorým bola vec pridelená na vybavenie. Najvyšší súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že senátu rozhodujúcemu o vznesenej námietke zaujatosti neprináleží hodnotiť - preskúmavať postup zvolený predsedom Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúci sa pridelenia predmetnej veci senátu 5S. Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. uvádza, že ohľadom sudkýň JUDr. J. a JUDr. Y. v posudzovanej námietke zaujatosti nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. právne relevantná, a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.