počtu bodov posudzovať
vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázal na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sžso/23/2008 z 28. apríla 2009 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47/2010,
ktorej: „pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto
1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) treba
doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z.z..“ Za neopodstatnenú považoval aj požiadavku žalobkyne na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, pretože v danom prípade ide o výlučne právne posúdenie veci, ku ktorému sa znalec v posudku nie je oprávnený vyjadrovať. Zdôraznil tiež, že totožné námietky, týkajúce sa posudzovania počtu bodov, boli preskúmavané Krajským súdom v Košiciach už v predchádzajúcom konaní, pričom ako vyplýva z jeho rozsudku sp. zn. 6S/90/2011, potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/10/2012 zo dňa 27.03.2013, tento nepovažoval za správny právny názor žalobkyne, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa malo vykonať
zákona č. 437/2004 Z.z. Proti rozsudku krajského súdu sa včas odvolala žalobkyňa. Namietla, že súd prvého stupňa vo veci nesprávne rozhodol, jeho rozhodnutie je zmätočné a nedostatočne odôvodené. Otázku ničotných rozhodnutí neposudzoval a otázku retroaktivity vyložil nesprávne. Žalobkyňa rozhodnutie z roku 2007 považuje za absolútne neplatné a bolo povinnosťou prvostupňového súdu sa s touto tvrdenou neplatnosťou vysporiadať a svoje rozhodnutie odôvodniť, čo sa však nestalo. Následky poškodenia zdravia boli u žalobkyne po prvýkrát hodnotené až za účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z. v roku 2007. Ide o novú sociálnu udalosť, ktorá sa v práve sociálneho zabezpečenia považuje za právnu skutočnosť, vyplývajúcu zo zákonnej požiadavky ustálenosti zdravotného stavu. Táto nová právna skutočnosť nemohla nastať v minulosti, ale iba od času jej zistenia - od ustáleného zdravotného stavu s progresiou výlučne do budúcnosti. Má za to, že na zistený skutkový stav (rok 2007) aplikácia právneho predpisu, ktorý už nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky pri súčasnej absencii podmienok pre aplikáciu § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. je právnym úkonom, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu a obchádza ho, čoho dôsledkom je jeho absolútna neplatnosť
Ďalej namietla, že v žalobe uvádzala, že v prípade lekárskych posudkov sťaženia spoločenského uplatnenia nejde o skúmanie zdravotného stavu, ale výlučne o právne posúdenie. Takto vydaný akt spadá pod ustanovenie § 3 ods. 7 správneho poriadku a použijú sa naň ustanovenia o základných pravidlách konania. Súd prvého stupňa sa však týmito skutočnosťami nezaoberal. Nezávisle na sebe „hlásenie choroby z povolania“ a „lekársky posudok sťaženia spoločenského uplatnenia“ má svoj prirodzený vývoj a potrebu splniť zákonné kritériá, pričom z hľadiska účinkov obidva akty môžu byť iba aktmi konštitutívnymi, pretože sa nimi v určitej veci mení právny stav účastníka konania tým, že sa mu priznáva nové právo, ktoré predtým neexistovalo. Súčasne sa povinným subjektom (napr. žalovanej a zamestnávateľovi) ukladá povinnosť, ktorá predtým neexistovala. Na tomto základe je založené aj tvrdenie žalobkyne o nepravej retroaktivite rešpektujúcej akt hlásenia choroby z povolania v roku 2000, ale aj akt „lekársky posudok sťaženie spoločenského uplatnenia“ plne zodpovedajúci termínu „ustálený“
4 zákona č. 437/2004 Z.z. zodpovedá právnemu stavu v roku 2007 a 2010. Neexistujú pochybnosti o tom, že prvé zistenie následkov na poškodenom zdraví a vykonané bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia Klinikou pracovného lekárstva vo význame ustálenia zdravotného stavu mala za účinnosti nového zákona č. 437/2004 Z.z., preto jej musí patriť bodové hodnotenie
tohto zákona tak čo do výšky bodov, ako aj čo do hodnoty za jeden bod. Vychádzajúc z obsahu ambivalentnej činnosti je preukázané, že popri odbornej medicínskej činnosti klinický pracovný lekár vo vzťahu k ďalším orgánom a organizáciám vykonáva úradnú činnosť spadajúcu pod ustanovenie § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorú osobitný predpis, zákon č. 576/2004 Z.z. označuje v § 17 ako rozhodnutie.
názoru žalobkyne žalovaná, ako aj prvostupňový súd, porušili princíp právnej istoty a požiadavky na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, vrátane legitímneho očakávania. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná uviedla, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 300/1512/2007 zo dňa
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Z administratívneho spisu žalovanej mal odvolací súd za preukázané, že žalobkyni bola zistená choroba z povolania, a to ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia s dátumom vzniku choroby z povolania dňom
položky č. 107 tabuľky č. IV. prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov už počtom bodov 400.
poučenia bolo proti posudku prípustné odvolanie
2 zákona č. 303/1998 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, avšak žalobkyňa sa voči nemu neodvolala. Následne posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne pobočka Košice vykonal kontrolu bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom považoval vystavený posudok za správny. Žalobkyňa sa k predmetnému posúdeniu nevyjadrila a nevzniesla ďalšie návrhy. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z
vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z. Toto rozhodnutie bolo žalovanou ako vecne správne potvrdené, pričom potvrdzujúce rozhodnutie správneho orgánu žalobkyňa napadla na správnom súde; rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/90/2011-30 zo dňa 16. februára 2012, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/10/2012 zo dňa 27. marca 2013 bolo toto rozhodnutie zrušené
2 písm. a/ O.s.p. Súdy oboch stupňov sa stotožnili s názorom žalobkyne, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť určená
437/2004 Z.z. účinného v čase vydania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, nepovažovali však za opodstatnenú žalobnú námietku, že aj hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa malo vykonať
zákona č. 437/2004 Z.z. Po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodla Sociálna poisťovňa pobočka Košice dňa
2 zákona č. 437/2004 Z.z. na sumu 14,89 eur. Toto rozhodnutie bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovanej č. 39211-2/2013-BA zo dňa 21. augusta 2013.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
osobitného predpisu.
2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
4 zákona č. 437/2004 Z.z. ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
7 zákona č. 437/2004 Z.z. pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.
1 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
6 zákona č. 437/2004 Z.z. ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku
osobitného predpisu.8) V poznámke č. 8 odkazuje zákon č. 437/2004 Z.z. na zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Choroba z povolania u žalobkyne bola
Hlásenia choroby z povolania zo dňa 17.07.2000 zistená dňom
prílohy časti B, IV., bod 107 vyhl. č. 32/1965 Zb. v danom prípade bolo možné sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotiť iba v rozsahu od 150 do 400 bodov.
1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje jeho správnosť. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu dopĺňa (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.): Správny orgán ako aj prvostupňový súd správne poukázali na rozdiel medzi právnymi inštitútmi náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výšky tejto náhrady, ako to vyplýva z publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 4Sžso/23/2008 zo dňa 28. apríla 2009. Žalobkyni bola po vrátení veci súdom na ďalšie konanie žalovanou správne priznaná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
zákona č. 437/2004 Z.z. Právny názor, že
uvedeného zákona mala byť posudzovaná aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia čo do bodového hodnotenia, však nemá oporu v zákone. Na prejednávanú vec je aj
názoru odvolacieho súdu potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., keďže choroba z povolania žalobkyne bola zistená v čase pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z., dňom
Zákon č. 437/2004 Z.z., ani zákon o sociálnom poistení nestanovujú subsidiárnu pôsobnosť OZ na právne vzťahy v konaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia - a odvolací súd dodáva, že zo systematického hľadiska nie je takáto pôsobnosť vôbec prípustná. Občiansky zákonník je právny predpis súkromného práva, upravujúci vzťahy medzi subjektmi práva na základe vzťahu rovnosti, zatiaľ čo konanie o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí do oblasti verejného práva, upravujúceho vzťahy medzi verejnou mocou a fyzickými a právnickými osobami, ktoré sú založené na nerovnom nadradenom postavení verejnej moci vo vzťahu k týmto osobám. Za určitých okolností (napr. nedostatok právomoci rozhodnúť, absolútny omyl v osobe účastníka atď.) je síce možné, aby bolo rozhodnutie správneho orgánu ničotné, ale o taký prípad v prejednávanej veci nejde. Odvolací súd k namietanej retroaktivite použitej právnej normy uvádza, že jedným zo základných znakov právneho štátu je zásada zákazu retroaktivity, teda spätného pôsobenia neskoršej právnej normy do minulosti. Je však potrebné rozlišovať medzi pravou a nepravou retroaktivitou, v súvislosti s čím odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2014-63 zo dňa 14. novembra 2014, v ktorom ústavný súd uviedol: „Pravú retroaktivitu ústavný súd spravidla vymedzuje ako stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia a povinnosti založené právnymi vzťahmi len lex priori (napr. PL. ÚS 37/99), alebo stav, keď zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (práv a povinností) (PL. ÚS 3/00). Za nepravú retroaktivitu ústavný súd považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00).“ Ústavne neprípustná je len pravá retroaktivita, ktorá sa v prejednávanej veci zjavne nevyskytla, keď
1 zákona č. 437/2004 Z.z. na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z. sa vzťahujú doterajšie predpisy. Možno však hovoriť o nepravej retroaktivite, keď zákon č. 437/2004 Z.z. uznal skoršie právne skutočnosti - zistenie choroby z povolania a vznik nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia; v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. v prospech poškodeného mení však výšku hodnoty jedného bodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené je
názoru odvolacieho súdu ústavne plne konformné. Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že oba lekárske posudky (z roku 2007 ako aj z roku 2010) predložila žalovanej žalobkyňa. Ak považovala posudok za nesprávny, mala možnosť žiadať vydanie znaleckého posudku
zákona o znalcoch, čo však neurobila. Následne posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne pobočka Košice vykonal kontrolu bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom považoval vystavený posudok za správny. Žalobkyňa sa k predmetnému posúdeniu nevyjadrila a nevzniesla ďalšie návrhy, v súvislosti s čím odvolací súd zdôrazňuje, že aj v konaní
zákona o sociálnom poistení platí zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne.
6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Počas celého konania však žalobkyňa predložila iba uvedené dva lekárske posudky, a teda sama relevantným spôsobom nespochybnila správnosť napadnutého, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávnosť rozhodnutia žalovanej č. 223-2900/2007 zo 04.06.2007, mala možnosť domáhať sa jeho preskúmania včas podanou žalobou (§ 250b ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ toto svoje právo nevyužila, súd už nemá právomoc také rozhodnutie preskúmať. Krajský súd preto správne rozhodol, keď konanie o preskúmanie uvedeného rozhodnutia
1 O.s.p. zastavil. Ak žalobkyňa mala za to, že rozhodnutím zo 04.06.2007 jej bola náhrada priznaná v nesprávnej sume (pri nesprávnom určení sumy patriacej za jeden bod), nič jej nebránilo požiadať o nápravu postupom
1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni ich náhradu nepriznal pre jej neúspech vo veci. Poučenie: Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.