vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/90 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Keďže žalované uhradili žalobcovi zálohu za poskytnuté právne služby len v sume 21.300,- Sk, návrh žalobcu na zaplatenie 7.617,- Sk považoval za dôvodný. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. 2 Cdo 225/2007 2 Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
neho pri rozhodovaní vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, nevykonal a nevyhodnotil všetky dôkazy v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p. a akceptoval len dôkazy svedčiace v prospech žalovaných. Krajský súd zároveň pochybil, keď preskúmaval v poradí prvý rozsudok okresného súdu z
ustanovení § 238 O.s.p., ktoré dopadajú na rozsudky a ohľadne výroku 3/ rozsudku
ustanovení § 239 O.s.p., dopadajúcich na uznesenia [(rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zrušil časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí sumy 6.192,- Sk po 13.809,- Sk a konanie v tejto časti zastavil, i keď je súčasťou rozsudku, má charakter uznesenia (§ 223 O.s.p.) – pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky]. Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V skúmanej veci, ohľadne výroku 2/ rozsudku smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania však nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p., nakoľko odvolací súd nevyslovil prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku vo svojom potvrdzujúcom výroku. Rovnako ho nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p., pretože rozhodnutiu odvolacieho súdu bezprostredne nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Ohľadne výroku 1/ rozsudku smeruje dovolanie síce proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, na ktoré dopadá ustanovenie § 238 ods. 1 O.s.p. a umožňuje preskúmať napadnutý rozsudok krajského súdu, avšak jeho prípustnosť vylučuje § 238 ods. 5 O.s.p., ktorý má vo vzťahu k predchádzajúcim odsekom 1 až 3 povahu špeciálnej úpravy a obsahuje výnimku z nich.
5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom 2 Cdo 225/2007 5 trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Výška minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby (9.4.1998) predstavovala 3.000,- Sk (viď nariadenie vlády č. 366/1997 Z.z.), jej trojnásobok 9.000,- Sk. Vzhľadom na to, že výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodol odvolací súd (inak ako súd prvého stupňa) predstavuje 5.832,- Sk, dovolanie žalobcu smeruje proti takému zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení, ktoré neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy. Prípustnosť dovolania je preto
5 O.s.p. vylúčená. Keďže dovolanie žalobcu smeruje aj proti výroku 3/ rozsudku odvolacieho súdu, ktorý má povahu uznesenia, dovolací súd prípustnosť dovolania posudzoval
zákonných ustanovení § 239 O.s.p., ktoré zakladajú prípustnosť dovolania proti uzneseniu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie je prípustné aj proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako aj ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky uznesení zakladajúcich prípustnosť dovolania
1 a 2 O.s.p., nakoľko odvolací súd zrušil časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí sumy 6.192,- Sk po 13.809,- Sk a konanie v tejto časti zastavil. V tejto súvislosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že pokiaľ krajský súd výrokom 2/ rozsudku rozhodol o sume nad 5.832,- Sk po 7.617,- Sk tak, že zamietnutie návrhu v tejto časti potvrdil a následne výrokom 3/ rozsudku zrušil výrok 2 Cdo 225/2007 6 o zamietnutí sumy 6.192,- Sk po 13.809,- Sk a konanie v tejto časti zastavil, rozhodol o sume 1.425,- Sk (ako rozdielu sumy 6.192,- a 7.617,- Sk) dvakrát (a to výrokom 2/ rozsudku tak, že návrh ohľadne tejto sumy zamietol a výrokom 3/ rozsudku tak, že zamietnutie návrhu o predmetnej sume zrušuje a konanie zastavuje). Ak mienil odvolací súd vyjadriť časť sumy, o ktorej rozhodoval vo výroku 2/ rozsudku formou hraničného intervalu (nad-po, resp. od-do), vo výroku 3/ rozsudku mal zotrvať pri tomto vyjadrení a nemal ho spájať s vyjadrením absolútnej hodnoty rozdielu najvyššieho a stredného intervalu (13.809 – 7.617). Uvedené pochybenie krajského súdu však nemalo za následok nepreskúmateľnosť výrokov rozsudku odvolacieho súdu. Keďže občiansky súdny poriadok pripúšťa možnosť podať dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., dovolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí niektorou z vád uvedenou v predmetnom zákonnom ustanovení (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania, nedostatku návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Pokiaľ žalobca v dovolaní uviedol, že má pochybnosti o nestrannosti senátu odvolacieho súdu, ktorý mal
neho „nadržiavať žalovaným“ a rozhodnúť „aj bez dostatočných pravdivých dôkazov jednostranne v prospech žalovaných“, možno z jeho vyjadrení vyvodiť, že namieta existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia je skutočnosť, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, resp. sudcovia (dovolateľ netvrdí, že by v danom prípade nebol súd správne obsadený).
1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj 2 Cdo 225/2007 7 úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď 1/ k veci (o takýto vzťah ide, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo 2/ k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad, ak sudca má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon 3/ k zástupcovi účastníkov konania. Žalobca v dovolaní existenciu takéhoto pomeru sudcu (sudcov) výslovne netvrdil. Uvádzal, že má podozrenie, že senát „nadržiava“ žalovaným, z dôvodu ktorého následne rozhodol v ich prospech. Dovolací súd, pri posudzovaní opodstatnenosti tejto námietky, vzal na zreteľ, že senát 8 Co preskúmaval odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu z 5. júna 2006, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca namietal zaujatosť či predsedníčky senátu J. alebo členov senátu J. a J.. Rovnako zo spisu nemožno vyvodiť existenciu niektorej z okolností v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., ktorá by týchto sudcov vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci. Relevantným dôvodom vylúčenia sudcu môžu byť totiž len objektívne existujúce skutočnosti, nie iba subjektívna domnienka žalobcu o možnej neobjektívnosti odvolacieho senátu, ktorú namietajúci naviac ničím nekonkretizoval, nepreukázal a nedoložil. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v dovolacom konaní nevyšla najavo existencia vady konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., ani iná vada v zmysle § 237 písm. a/ až f/ O.s.p. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie a rozhodnutia súdov nižšieho stupňa boli postihnuté vadou
O.s.p., a keďže dovolanie nie je prípustné ani
a 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky opravný prostriedok žalobcu odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.), bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Záverom treba ešte dodať, že pokiaľ dovolateľ namietal existenciu tzv. iných vád v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., tieto Občiansky súdny poriadok síce považuje za prípustný dovolací dôvod, ale možno ho uplatniť len vtedy, ak je dovolanie prípustné (
239 O.s.p.); samotné tieto vady prípustnosť dovolania nezakladajú. 2 Cdo 225/2007 8 V dovolacom konaní úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovaným v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. decembra 2007 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.