1 písm. c/, 2 písm. c/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. D. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 7. júna 2012, sp. zn. 1 T 95/2007, bol obvinený I. D. spolu s ďalšími obvinenými uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obvinení C. B., N. D., I. Y., C. V., V. X., I. Y., N. S. a I. D. v období od presne neustáleného mesiaca roku 2005, najmenej však od decembra 2005 do 10.10.2006 v regióne miest Lučenec, Rimavská Sobota, Poltár a Žiar nad Hronom boli činní v zoskupení osôb zaoberajúcom sa distribúciou psychoaktívnej látky metamfetamín (pervitín), tým spôsobom, že C. B. ako vedúci člen zoskupenia opakovane v rôznych množstvách nakupoval vysoko koncentrovaný metamfetamín jednak od nestotožneného dodávateľa a v období od decembra 2005 do januára 2006 a od mája do októbra 2006 od I. D., ktorý metamfetamín predával prostredníctvom sprostredkovateľa I. Y. tak, že I. Y. sám a v období od júla 2006 do októbra 2006 spoločne s N. D. (K.) zabezpečovali prevzatie a vyplatenie ceny I. D. dodávaného metamfetamínu v Bratislave a v Žiari nad Hronom a následne jeho odovzdanie C. B. v Lučenci, pričom časť metamfetamínu predstavujúcu podiel na sprostredkovanej dodávke I. Y. a N. D. použili pre vlastnú potrebu a na predaj priamym konzumentom; C. B. dodaný metamfetamín v mieste svojho prechodného bydliska v W., Q. X.. XX, riedil a rozvažoval na menšie a jednorazové dávky, ktoré následne predával a poskytoval priamym konzumentom a to minimálne V. R., N. D. a W. Y. a za účelom ich ďalšej distribúcie V. X., I. Y., N. S. a C. V., ktorí metamfetamín, dodaný C. B. a v prípade N. S. aj kúpený prostredníctvom I. Y. priamo od I. D., v miestach svojich bydlísk v W., v M. a v C. následne sami užívali a ďalej tiež predávali priamym konzumentom - N. I. minimálne W. Y., C. V. minimálne B. K., W. Y., I. H., Y. Q. a I. D., a V. X. V. C., s tým, že C. V. metamfetamín nakupoval a predával aj po tom, čo mu bolo dňa 15. augusta 2006 oznámené obvinenie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona; časť distribuovaného metamfetamínu C. B., C. V., V. X., N. S., N. D. a I. Y. u seba držali dňa 10.10.2006 a C. V. aj dňa
2, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 7, 39 ods. 1, 3 písm. b/, 41 ods. 1, 2 , 42 ods. 1, 48 ods. 3 písm. b/, 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. tresty: súhrnný odňatia slobody v trvaní trinásť rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia aj prepadnutia vecí tabletiek Efedrín Arsan. V zmysle §§ 76 ods. 1, 77 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený a ochranný dohľad na dobu troch rokov.
2, Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom z
1 písm. e/ Tr. por. zrušený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku o treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu, ochrannom dohľade a predchádzajúceho rozsudku vo výroku o treste
2 Tr. zák. Rozhodujúc v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. krajský súd uložil obvinenému D. v zmysle §§ 172 ods. 2, 41 ods. 1, 2 , 42 ods. 1, 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
1, 77 ods. 1 Tr. zák. uložil mu aj ochranný dohľad na dobu troch rokov. Výrok o uložení trestu prepadnutia veci obvinenému D. okresným súdom ponechal krajský súd nedotknutý. V zmysle § 42 ods. 2, Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom z
1 Tr. por. vydaný nebol. Ďalšie dôkazy sú preto nezákonné. To má dopad na právnu kvalifikáciu skutku obvineného D.. Výpoveď svedka Y. bola na hlavnom pojednávaní prečítaná bez toho, aby boli na to splnené podmienky. Pred verejným zasadnutím o odvolaní neboli v spise písomnosti na použitie agenta
8 Tr. por., utajovaná časť spisu s príkazmi na sledovanie osôb v zmysle § 113 ods. 2 Tr. por. a na odpočúvanie a ani záznam telekomunikačnej prevádzky
por. Tvrdenie odvolacieho súdu, že nahliadol do utajovanej prílohy (126 listov str. 15 rozsudku), a či do nej mohol nahliadnuť obvinený, nie je podstatné. Relevantné je, že obsah utajovanej prílohy nebol vykonaný ako dôkaz na hlavnom pojednávaní. Trestné konanie sa začalo v súvislosti s činnosťou agenta a boli vykonávané dôkazy i skutočnosťami zistenými agentom. Obhajca a obvinený nemali možnosť oboznámiť sa s príkazom na použitie agenta a posúdiť oprávnenosť použitia agenta a s ďalšími písomnosťami týkajúcimi sa jeho použitia na hlavnom pojednávaní pred súdom. To zásadne porušilo práva obvineného na obhajobu v spojitosti s výsluchom agenta N. nezákonným spôsobom. Nebol zákonný dôvod na to, aby najmä v konaní pred súdom, boli tieto skutočnosti utajované a tým sťažované realizovanie práv obvineného na obhajobu. Nemožno uznanie viny obvineného opierať o dôkazy, u ktorých je pochybnosť, či boli vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom. Postup súdu je porušením práva na obhajobu a aj vykonaním nezákonného dôkazu sprítomňuje dôvody
1 písm. c/, g/ Tr. por. Navrhol vysloviť porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera, zrušiť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/30/2013 zo
c/,g/ Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedenému v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. Tento dôvod odmietnutia dovolania obsahovo zodpovedá dôvodu zamietnutia dovolania
1 Tr. por. Dovolanie sa
c/ Tr. por. odmietne, ak je zrejmé už v štádiu predbežného preskúmania dovolania, vykonávaného v zmysle § 378 Tr. por., že nie sú splnené, resp. preukázané dôvody dovolania
por. Dovolací súd preto v každom jednotlivom prípade skúma, či námietky a tvrdenia vecne zodpovedajú zákonnému vymedzeniu uplatneného dovolacieho dôvodu. Obvinený uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. g/, c/ Tr. por., ktoré predpokladajú, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Za zákonný spôsob získavania dôkazu v zmysle § 89 ods. 2 Tr. por. účinného do
1, 2 Tr. por. účinného do
19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Zo zásady bezprostrednosti vyplýva, že súd pri rozhodovaní môže prihliadať len na tie dôkazy, ktoré v súdnom konaní vykonal. V zmysle § 278 ods. 2 ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste
4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Do ustanovenia § 278 ods. 2 Tr. por. je premietnutá zásada bezprostrednosti, ústnosti, kontradiktórnosti ako aj výnimky z týchto zásad. Z ustanovenia § 2 ods. 19, § 278 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že súd pri rozhodnutí môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Vytýkaný procesný nedostatok okresného súdu zhojil krajský súd na verejnom zasadnutí 3. septembra 2013 (čl. 3907) vykonaním dôkazu celým obsahom utajovanej prílohy a tam prítomnými písomnosťami (126 listín) viažucimi sa na návrhy na príkazy a samotné príkazy súdu (§§ 113, 115, 117 Tr. por.). To znamená, že dôkazy, o ktoré sa opiera právoplatne rozhodnutie o uznaní viny obvineného boli vykonané zákonne odvolacím súdom spôsobom, ktorý priamo predpokladá Trestný poriadok (§ 2 ods. 19). Nemožno opomenúť ani to, že sám odvolací súd vydal rozsudok o uznaní viny obvineného. Automatická prítomnosť dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. a následná nutnosť bezpodmienečnej kasácie napadnutého rozhodnutia, bez posudzovania vzťahu namietaného dôkazu (dôkazného prostriedku) k výroku rozhodnutia nie je na mieste. Ak by dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie len na podklade toho, že pri získaní alebo vykonaní dôkazných prostriedkov a dôkazov využitých v trestnom stíhaní došlo k porušeniu procesného predpisu, ale dôkazy sa pritom nevzťahujú na enunciát rozhodnutia, nie sú pre posúdenie viny obvineného významné, resp. nie je na nich založená vina, išlo by o prístup rýdzo formalistický, popierajúci povahu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má slúžiť iba k náprave podstatných pochybení a má predstavovať len skutočne výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti ako dôležitej záruky stability právnych vzťahov a právnej istoty. Z vyjadreného je zrejmé, že dovolanie obsahuje subjektívne názory obvineného stojace mimo dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. Dovolací súd zdôrazňuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Toto právo sa s rovnakou intenzitou zaručuje vo všetkých fázach trestného konania. Právo na obhajobu tvorí rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Ide o možnosť vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa kladú obvinenému za vinu, právo uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, právo robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky. Ide tiež o účasť pri výsluchoch, o doručovanie písomností, o možnosť účasti pri konfrontáciách, rekonštrukciách, ako aj na všetkých úkonoch vykonávaných súdom po podaní obžaloby prokurátorom. Tento rad úkonov dotvára právny rámec obhajoby a poskytuje aj možnosť faktického naplnenia obhajoby možnosťou reakcie formou vyjadrení k jednotlivým úkonom. Dôvod
1 písm. c/ Tr. por. sa interpretuje oveľa užšie. Nie je ním akékoľvek, resp. každé porušenie práva na obhajobu, ale len také, ku ktorému došlo zásadným spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti obhajcu a podobne. V súvislosti s dôvodom v zmysle písm. c/ ods. 1 § 371 Tr. por. obvinený poukazuje na to, že on a jeho obhajca nemali možnosť posúdiť oprávnenosť použitia agenta, oboznámiť sa s príkazom a s ďalšími písomnosťami týkajúcimi sa použitia agenta na hlavnom pojednávaní pred súdom, lebo utajovaná príloha a písomnosti na použitie agenta neboli súčasťou spisu. Nebol zákonný dôvod, aby najmä pred súdom, boli tieto skutočnosti utajované a tým sťažované realizovanie jeho práv na obhajobu. Obvinený a jeho obhajca (v tom čase JUDr. Líška) mali príležitosť preštudovať vyšetrovací spis, vrátane utajovanej prílohy
1 písm. c/ Tr. por. Medzi skutkové zistenie patrí aj zistenie súdu druhého stupňa, že obvinený spáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny, čo sa potom odrazilo v správnej kvalifikácii skutku
1 písm. c/ a 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Tr. zák. Dovolací súd konštatuje, že zo skutkovej vety rozsudku krajského súdu vyplýva ako deľba úloh i koordinovanosť v rámci skupiny viacerých ako troch osôb pri nakupovaní, spracovávaní, rozdeľovaní a následnom predávaní drog priamym konzumentom. V súhrnne sa jednotlivé činy konkrétnych obvinených navzájom doplňovali a vykazovali znaky predpokladané v ustanovení § 129 ods. 2 Tr. zák. pre organizovanú skupinu. Vlastné nadobudnutie psychoaktívnej látky agentom mimo úkon predstieraného prevodu netvorili súčasť skutku, preto nie je aktuálna konštatácia, že činnosť agenta zásadným spôsobom ovplyvnila právnu kvalifikáciu skutku obvineného D. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Tr. zák. Dovolateľ nepredložil skutočnosti, ktoré by dokumentovali prítomnosť dôvodov dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., najvyšší súd preto dovolanie odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.