1 písm. c/ O.s.p. odmietol, alebo v prípade, ak bude mať dovolací súd za to, že dovolanie žalobkyne je prípustné, žiada, aby dovolací súd dovolanie rozsudkom podľa § 243b O.s.p. zamietol a zaviazal žalobkyňu k úhrade trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon. Prípustnosť dovolania proti časti rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania treba posudzovať podľa § 239 O.s.p., nie podľa § 238 O.s.p. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle § 167 ods. 1 O.s.p. a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani v takom prípade nezmení rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy či dovolaním napadnutá časť rozhodnutia odvolacieho súdu nebola vydaná v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad 2 Cdo 228/2007 3 nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dospel však k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie nie sú postihnuté takouto vadou a teda, že dovolanie žalobkyne nie je prípustné ani podľa § 237 O.s.p. Keďže prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno v prejednávanej veci vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pokiaľ žalobkyňa zastúpená advokátom odôvodňuje svoje dovolanie tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) zrejme ušlo jeho pozornosti, že novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná ešte zákonom č. 353/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2003 okrem iného doterajšie písmeno d/ („rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci“) označila ako písmeno c/. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd mu preto priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k dovolaniu vo výške 1 200 Sk, k tomu režijný paušál 178 Sk a DPH vo výške 19 % zo sumy 1 200 Sk, čo činí 228 Sk, teda spolu 1 606 Sk (vyhl. č. 655/2004 Z.z.), ktoré zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na účet J. do 3 dní. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. decembra 2007 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.