Obsah (4)

§ 2§ 517§ 142§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4ECdo/70/2015 Identifikačné číslo spisu: 7605203243 Dátum vydania rozhodnutia: 24.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Eva Sakálová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 2písm.

a/, § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi) a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi

§ 517ods.

2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul. Súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinnú Mgr. Tomáš Kušnír, advokát splnomocnený povinnou, aby v jej mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Ďalej uviedol, že jednou z požiadaviek na to, aby bolo možné vykonať exekúciu na základe notárskej zápisnice je, že táto obsahuje právny záväzok. Súd mal za to, že exekučným titulom nemôže byť notárska zápisnica, ktorej účastníkom bola len povinná. Notárska zápisnica má totiž obsahovať dohodu oboch strán záväzkového právneho vzťahu, v ktorej sú presne vymedzené ďalšie požiadavky požadované právnym predpisom. Zo znenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku totiž vyplýva, že prejav vôle len povinnej osoby je viazaný výlučne k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Aj z toho je zrejmé, že pokiaľ sa týka ostatných náležitostí notárskej zápisnice tieto môžu byť vykonané len na základe zhodných údajov oprávnenej a povinnej osoby. Preto mal súd za to, že notárska zápisnica môže byť exekučným titulom, len ak sú jej účastníkmi obe strany, oprávnený aj povinná, okrem súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V danej veci tak notárska zápisnica neobsahuje záväzok, ale len prehlásenie povinnej. Exekučný súd ďalej návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Uviedol, že podľa § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania požiadať o zmenu exekútora, avšak z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, žiadosť zamietol. Exekučný súd oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 6.140,91 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil § 200 ods. 2, § 196, § 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. januára 2013 sp. zn. 12 CoE 310/2012, napadnuté uznesenie potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Odmietol odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a § 22 ods. 2 a § 23 Občianskeho zákonníka tak, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve a je vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov ako v danej veci. Takáto zmluva je potom podľa § 23 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. V danej veci notárska zápisnica neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Návrh na prerušenie odvolací súd zamietol s odôvodnením, že je neopodstatnený. Pretože odvolací súd nezistil dôvody ani pre zrušenie rozhodnutia vo výroku o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania potvrdil napadnuté rozhodnutie aj vo výroku o náhrade trov exekúcie. Odvolanie proti výroku o zmene súdneho exekútora odvolací súd odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 142ods.

2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnená nemala v konaní úspech a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, v ktorom odvolací súd potvrdil prvostupňové uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, napadla oprávnená dovolaním (podľa obsahu podaného dovolania), v ktorom uviedla, že súdy:

1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.),
2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.),
3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),
4. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie,
5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/
6. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.