← Slovensko

určenie, že odmeňovanie navrhovateľa je v rozpore

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/427/2014 Identifikačné číslo spisu: 1109209774 Dátum vydania rozhodnutia: 14.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 9ods.

2 zákona č. 365/2004 Z.z. Súdnym poplatkom určeným podľa položky 7d písm. b/ Sadzobníka sa spoplatňujú žaloby, ktorými sú uplatnené nároky,

§ 9ods.

2 a tiež 3 zákona č. 365/2004 Z.z. (to znamená vtedy, ak sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy). Pre posúdenie konkrétnej poplatkovej povinnosti je rozhodujúce, akú formu ochrany svojich práv zvolil žalobca. Zákon č. 365/2004 Z.z. počíta výslovne s tromi typmi žalôb (negatórnou, reštitučnou a satisfakčnou), ide však len o ich demonštratívny výpočet. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. sa môže žalobca okrem iného domáhať formou reštitučnej žaloby napravenia protiprávneho stavu (diskriminácie) a odstránenia následkov protiprávneho konania. Ak v dôsledku diskriminačného konania zamestnávateľa dôjde k rozdielu v odmeňovaní, treba nárok zamestnanca na zaplatenia určitej sumy, ktorá v peniazoch vyjadruje rozdiel v mzde, považovať za nárok reštitučný v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. Najvyšší súd v uznesení z 23. júna 2015 sp. zn. 6 Cdo 111/2013 dospel k záveru, že ak žalobca uplatňuje žalobou len nároky,

§ 9ods.

2 zákona č. 365/2004 Z.z., spoplatní sa žaloba podľa položky 7d písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. Ak však okrem nárokov v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. uplatní v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (nárok satisfakčný), spoplatní sa jeho žaloba podľa položky 7d písm. b/ zákona č. 365/2004 Z.z. V uznesení z

  1. júna 2015 sp. zn. 4 Cdo 124/2014 najvyšší súd konštatoval, že ak sú žalobou uplatnené len nároky v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. (t. j. nejde v nich aj o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy), platí sa za žalobu súdny poplatok vo výške 66 € (položka 7d písm. a/ Sadzobníka). Ak sú však žalobou uplatnené tak nároky podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., ako aj podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. (t.j. ak je žalobou uplatnený aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy), je súdny poplatok 66 € a 3% z výšky uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy (položka 7d písm. b/ Sadzobníka). Pre posúdenie toho, či predmetom konania sú právne prostriedky ochrany podľa zákona č. 365/2004 Z.z., je rozhodujúci prejav vôle žalobcu obsiahnutý v ním podanej žalobe alebo v jeho neskorších procesných úkonoch (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 34/2014). Pokiaľ sa žalobca žalobou domáha určenia, že: a/ jeho odmeňovanie je rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, b/ uloženia povinnosti upustiť od takéhoto diskriminačného odmeňovania a c/ zaplatiť mu určitú sumu, vyjadrujúcu v peniazoch jeho reštitučný nárok, podaním žaloby mu vzniká povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66 €. Vyššie uvedené právne závery zastáva najvyšší súd aj v prejednávanej veci. Konštatuje, že žalobca v konaní uplatnil nároky podľa zákona č. 365/2004 Z.z. (čo výslovne uviedol v podaní z
  2. augusta 2013 a tiež v odvolaniach), a to nároky podľa § 9 ods. 2 zákona č. 345/2005 Z.z. [domáhal sa určenia, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ďalej uloženia povinnosti žalovanej upustiť od jeho odmeňovania v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a napokon uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 287 810 €, ktorou vyčíslil svoj reštitučný nárok (napravujúci protiprávny stav)]. Dovolací súd preto vo vecnej zhode s konštatovaním najvyššieho súdu, ktoré je obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 124/2014 uzatvára, že žalobcovi v preskúmavanom prípade vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66 €, ktorý aj zaplatil. Skutočnosť, že aj po zaplatení súdneho poplatku 66 € sa konanie v zmysle rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu malo viesť o žalobcovej žalobe iba v časti týkajúcej sa

(1)určenia, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, avšak zastavené malo zostať v časti, ktorou sa žalobca domáhal
(2)upustenia od jeho ďalšieho odmeňovania v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, resp. v časti, ktorou sa domáhal, aby
(3)žalovaná uspokojila jeho reštitučný nárok zaplatením sumy 187 827,24 €, opodstatňuje záver, že žalobcovi bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Aj v zmysle záverov zaujatých najvyšším súdom v jeho skorších rozhodnutiach (viď vyššie) neboli totiž v čase rozhodovania odvolacieho súdu dané predpoklady pre zastavenie konania v oboch [
(2)a
(3)] uvedených častiach. Najvyšší súd preto uznesenia odvolacieho súdu a prvostupňového súdu zrušil v rozsahu, ktorý je vymedzený vo výroku tohto uznesenia, a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.