1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, v štádiu pokusu
1 Trestného zákona, v spojení s § 139 písm. c/ Trestného zákona a iné vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 35Tk 1/2014, o dovolaní, ktoré podal obvinený L. L. prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Olosa, advokáta v Rajeckých Tepliciach, proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline z 9. júna 2014, sp. zn. 35Tk 1/2014, takto rozhodol:
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného L. L. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 9. júna 2014, sp. zn. 35Tk 1/2014, bol obvinený L. L., v bode 1/ rozsudku uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona, v bode 2/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu
1 Tr. zákona, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, v spojení s § 139 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1/ od presne neurčeného obdobia roku 2006 do
2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d/, § 38 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.
5 Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a § 78 ods. l Trestného zákona súd obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov.
1 písm. b/ Trestného zákona vyslovil povinnosť, aby sa obvinený 1-krát mesačne hlásil u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho pobytu.
1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to mačety o celkovej dĺžke 62 cm a dĺžke čepele 47,5 cm.
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej L. L. nar. X. U. XXXX, trvalé bytom X. škodu vo výške 8 211 € (osemtisícdvestojedenásť eur). Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený najskôr sám, písomným podaním z 20. júla 2015 a následne prostredníctvom obhajcu, dovolanie z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu. V písomných dôvodoch dovolania sa obvinený domáhal, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach a rozsudok okresného súdu v jeho výrokoch v plnom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dovolateľ v dovolaní namietal, že hoci jediným relevantným dôkazom pre kvalifikáciu skutku ako pokusu zločinu vraždy bol znalecký posudok, znalecké dokazovanie bolo vykonané v prípravnom konaní nezákonne a v rozpore so základnými právami obvineného. Znalcovi dal vyšetrovateľ pokyn na doplnenie znaleckého posudku, znalec ho v zmysle tohto pokynu doplnil, no znalec k doplnenému znaleckému posudku už vypočutý nebol, resp. mal byť vypracovaný kontrolný znalecký posudok. Na hlavnom pojednávaní, keď sa ku skutku priznal, bol zmätený, lebo sa priznal len ku skutku a nie aj k jeho právnej kvalifikácii ako pokusu vraždy. Myslel si, že sa priznáva len k ublíženiu na zdraví. Pri preštudovaní spisu mu vyšetrovateľ zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom dvoch svedkov, ktorí mali vedomosti o jeho spolužití s poškodenou V závere dovolania dovolateľ zdôraznil niektoré základné zásady trestného konania. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor, ktorý navrhol dovolanie postupom
c/ Trestného poriadku odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Poškodená L. L. vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu považuje za správne a spravodlivé. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na súde ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). V súvislosti s dovolaním podaným proti rozsudku Okresného súdu Žilina, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v siedmej hlave Trestného poriadku. Význam konania o dohode o vine a treste spočíva najmä v tom, že správne vedené a štruktúrované dohody sú prospešné tak pre obvineného ako aj pre spoločnosť. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie na verejnom zasadnutí pred súdom na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 Trestného poriadku pod písmenami a/ až j/. Kladnou odpoveďou na otázku uvedenú v ustanovení § 333 ods. 3 písm. j/ Trestného poriadku sa obvinený okrem iného vzdáva aj práva podať proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste riadny opravný prostriedok (odvolanie). Z dikcie ustanovenia § 334 ods. 4 Trestného poriadku však vyplýva možnosť podať dovolanie proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, a to z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku (porušenie práva na obhajobu), ktorý uplatnil aj obvinený L. L.. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Trestného poriadku) ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Trestného poriadku). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenie práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
Trestného poriadku, ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. V posudzovanom prípade obvinený v dovolaní neuviedol, žiadne konkrétne ustanovenia, ktorými mali byť porušené jeho práva na obhajobu tak, ako to má na mysli tento dovolací dôvod. Ďalej najvyšší súd poznamenáva, že v zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012 - I). S ohľadom na uvedené nebol najvyšší súd oprávnený preskúmavať iné v dovolaní označené porušenia zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretože by si tak atrahoval prieskum právoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu - dovolania, čo by znamenalo prekročenie právomoci vyplývajúcej zo zákona (§ 385 Tr. por.) a Ústavy Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2). Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je, ako návrhové konanie, vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca, že najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Tr. por.). Preto najvyšší súd podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú. Zásadná dovolacia námietka dovolateľa o nezákonnom vykonaní znaleckého dokazovania by mohla za zákonom stanovených podmienok napĺňať dovolací dôvod
písm. g/ § 371 ods. 1 Trestného poriadku, avšak pre tento, ani žiadny iný dovolací dôvod (okrem § 371 ods. 1 písm. c/) dovolanie v posudzovanom prípade nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.