Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Tdo/89/2015 Identifikačné číslo spisu: 2513010650 Dátum vydania rozhodnutia: 17.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2513010650.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
- februára 2016 v trestnej veci obvineného O. P. , pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Vlastimila Valkoviča, advokáta v Topoľčanoch, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo
- augusta 2014, sp. zn. 6To/51/2014, a rozsudku Okresného súdu Piešťany z
- apríla2014, sp. zn. 1T/128/2013, a takto rozhodol: Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného O. P. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z
- apríla 2014, sp. zn. 1T/128/2013, bol obvinený O. P. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od presne nezisteného mesiaca roku 2006 až do
- augusta 2013 v rodinnom dome č. XX v obci Z. a na iných miestach ako manžel U. P., tejto minimálne raz do mesiaca po vzájomnej hádke, pri ktorej jej vulgárne nadával, vytýkal jej neveru a prehnané míňanie finančných prostriedkov z rodinného rozpočtu, túto ponižoval, že je neschopná, že si nevie nájsť prácu, vyhrážal sa jej tým, že ju zabije, že ju zlikviduje a že ju pripraví o spoločné deti, neustále jej prezeral jej mobilný telefón, emailovú korešpondenciu a osobné veci, minimálne osemkrát za obdobie spoločného spolužitia túto fyzicky napadol, a to za prítomnosti ich spoločných dvoch maloletých detí, a to takým spôsobom, že ju schmatol za vlasy a sotil ju o stenu, opakovane ju udieral dlaňou i päsťou do oblasti tváre, chrbta a pliec, kopal ju do nôh, pričom jej spôsobil drobné hematómy v oblasti očníc, v oblasti pravého ramena, v oblasti oboch dolných končatín a v presne nezistenom čase dňa
- marca 2013 jej spôsobil zlomeninu sánky s dobou liečenia 7 týždňov, čím svojim konaním u U. P. vyvolával neustály strach, stres, poníženia a ohrozil jej fyzické a psychické zdravie. Za to mu súd uložil podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený. Krajský súd v Trnave uznesením zo
- augusta 2014, sp. zn. 6To/51/2014, podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného O. P. zamietol. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/51/2014, a rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/128/2013, obvinený podal prostredníctvom obhajcu
- novembra 2015 (doručené Okresnému súdu Piešťany
- decembra 2015) dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Obvinený O. P. v dovolaní uviedol, že napáda výrok o vine a treste obsiahnutý v citovaných rozhodnutiach, nakoľko spočíva na nesprávnom právnom posúdení predmetného skutku. Uplatnený dôvod dovolania vidí predovšetkým v tom, že skutok nevykazuje všetky znaky zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Okresný súd vo svojom odôvodnení uvádza, že predmetný trestný čin bol páchaný „po dlhší čas“, v dôsledku čoho bol skutok právne posúdený ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Podľa názoru obvineného splnenie zákonnej podmienky „po dlhší čas“ samo o sebe ešte nepostačuje pre záver o spáchaní trestného činu. Pre vyvodenie tohto záveru je potrebné, aby v tomto časovom období obžalovaný konal s určitou intenzitou, ktorej objasnenie a následné ustálenie v skutkovej vete je nevyhnutné. Táto podmienka vyplýva aj zo samotného pojmu po dlhší čas, pretože je zrejmé, že v tomto časovom období musí byť páchaná pokračovacia, opakovacia alebo trvajúca trestným zákonom vymedzená protispoločenská činnosť. Vymedzenie tohto pojmu v zmysle § 138 písm. b/ Trestného zákona vyžaduje, aby počet jednotlivých útokov bol ustálený spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti. Podľa obvineného nemožno vychádzať z počtu útokov vyjadrených neurčito, ale ak sa nedá zistiť ich presný počet, musí sa ustáliť počtom najmenej, ktorý počet sa nepochybne preukázal. Len tak možno v súlade so zákonom posúdiť intenzitu konania páchateľa v súlade so zákonným znakom po dlhší čas odôvodňujúcim použitie prísnejšej trestnej sadzby, čo sa však v predmetnej veci nestalo. V skutkovej vete intenzita konania obvineného, ktorú mal obvinený páchať po dlhší čas je ustálená len približne. Okresný súd sa bližšie nezaoberal otázkou trvalosti a intenzity útokov obvineného najmä v období rokov 2006 až 2012 a bez bližšieho odôvodnenia mal za preukázané, že obvinený spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona, teda že tento trestný čin páchal po dlhší čas. Podľa obvineného u trestných činoch trvácich nebola doposiaľ súdnou praxou ustálená doba, ktorá zodpovedá pojmu po dlhší čas. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru obvineného právne posúdenie predmetného skutku zo strany prvostupňového a druhostupňového súdu je nesprávne a uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny. Pri správnom posúdení skutku by v uvedenom prípade išlo o trestný čin v zmysle § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, prípadne o niektorý z trestných činov ublíženia na zdraví. Na základe uvedeného obvinený O. P. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave zo
- augusta 2014, sp. zn. 6To/51/2014, bol porušený zákon v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera, a aby napadnuté uznesenie bolo podľa § 386 ods. 2 zrušené. Zároveň aby najvyšší súd zrušil aj rozsudok Okresného súdu Piešťany z
- apríla 2014, sp. zn. 1T/128/2013, a prikázal prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len „prokurátorka“). Podľa názoru prokurátorky obe napadnuté rozhodnutia sú zákonné a správne. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nie je naplnený. K námietke obvineného týkajúcej sa vysvetlenia termínu - páchanie trestného činu po dlhší čas, prokurátorka uviedla: Všeobecne nie je možné stanoviť, aký konkrétny časový úsek sa považuje za dlhší čas, ktorý je možný ešte považovať za závažnejší spôsob konania. V každom prípade však konanie po dlhší čas pripadá do úvahy nielen pri pokračovacích trestných činoch, ale najmä pri trvácich trestných činoch; t.j. vtedy, keď sa udržiava protiprávny stav po určitú dobu. Pritom dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, je treba posudzovať predovšetkým na základe intenzity konania obvineného a závažnosti trestného činu. Ide o také konanie obvineného, ktoré zasahuje do zvlášť významnej sféry práv poškodeného a je vyjadrené aj zákonom ustanovenou trestnou sadzbou, ktorá vlastne tak vyjadruje dôležitosť a mieru záujmu akú spoločnosť má na ich ochrane. V tomto konkrétnom prípade trestná sadzba v základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je v rozpätí 3 - 8 rokov a vyjadruje tak výrazný záujem spoločnosti na ochrane dotknutej osoby, v tomto prípade manželky obvineného pred bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním a inými protiprávnymi konaniami páchateľa. Správne a v súlade so zákonom preto oba súdy posúdili konanie obvineného aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, pretože protiprávne konanie obvineného trvalo od roku 2006 do
- augusta 2013, teda sedem rokov, čo vzhľadom na vyššie uvedené je už bezpochyby treba považovať za konanie trvajúce dlhšiu dobu. Prvostupňový súd ustálil počet jednotlivých útokov, a to tým že konanie konkretizoval počtom útokov minimálne raz do mesiaca, čo znamená, že útokov bolo minimálne
- Z uvedeného potom vyplýva, že rozhodnutie napadnuté dovolaním obvineného nespočíva v nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení, a preto dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nie je daný. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátorka navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Dovolací súd hneď v úvode konštatuje nepochopenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, keď dovolateľ namieta výrok o vine a treste, preto je potrebné uviesť, že dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Nie je možné, s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. Obvinený videl tento dovolací dôvod v tom, že súdy nesprávne objasnili skutkový stav vo vzťahu k otázke, či žalovaný trestný čin páchal „po dlhší čas“, okresný súd sa nezaoberal otázkou trvalosti a intenzity útokov obvineného. Dovolací súd opakovane konštatuje, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, ktoré nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. V podanom dovolaní dovolateľ namietal v podstate právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, a tým aj uložený trest odňatia slobody, ktorý považoval za neprimeraný. Vo vzťahu k dostatočne neobjasnenej spornej otázke v rámci dokazovania, čo predstavuje „dlhší čas“, a teda závažnejší spôsob konania, dovolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Tdo 6/2012, kde sa konštatuje, že v prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou bude „dlhší čas“ kratší ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou a všeobecne sa za dlhší čas považuje doba 6 mesiacov. V posudzovanom prípade bol skutok páchaný v období od roku 2006 do augusta 2013, teda po dobu 7 rokov, čo súdna prax považuje za dlhší čas. Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, pretože obvinený O. P. svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu (zločinu) týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona. Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa §
- Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného O. P. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.