1 O. s. p. proti sudkyni Krajského súdu v Bratislave, a to A.. B. D., členke senátu XCbs. Túto námietku žalovaný doplnil podaním zo dňa
jej vedomosti osobne nikdy nestretla, nikdy ju nekontaktoval ani ako svoju spolužiačku a ani po skončení štúdia, nemá s uvedenou osobou žiaden kontakt a žiaden vzťah. Je dôvodné sa domnievať, že s uvedenou osobou len končila v poslednom ročníku vysokoškolské štúdium a má zato, že počas celého jej štúdia nemusel byť automaticky jej spolužiakom, keďže absolvovala štúdium v systéme blokov v tom čase. Ak by aj boli pravdivé skutočnosti, ktoré sa snaží naznačiť právny zástupca žalovaného v námietke zaujatosti, tak by sama
1 O. s. p. oznámila túto skutočnosť neodkladne predsedovi súdu. Úvahy a závery právneho zástupcu žalovaného uvádzané v námietke zaujatosti sú
jej názoru bez akéhokoľvek základu a nepodložené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.) posúdil opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti a dospel k záveru, že zákonné dôvody na vylúčenie A.. B. D. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/l/2011 nie sú dané.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
1 O. s. p. účastníci majú právo z dôvodov
1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
2 O. s. p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti
odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
3 O. s. p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
4 O. s. p. na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
5 O. s. p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je zabezpečené právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom
článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ich účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému ustanoveniami zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Za skutočnosti právne významného vzťahu sudcu sú považované: 1/ vzťah k veci, v rámci tohto vzťahu by mal mať sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, 2/ vzťah k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo čisto osobnom (negatívnom alebo pozitívnom) pomere k nim, alebo 3/ vzťah k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedenom v bode 2/. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Súčasťou práva na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodol nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý súdny proces
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v zmysle, ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákonom určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky, do ktorého sa tiež zahrňuje aj právo na to, aby vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Pierfachv. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva). Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje
subjektívneho hľadiska sudcu, ale
vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania,
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (delcourv. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Rozhodnutie o vylúčení sudcu
1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady,
ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Sudcu možno preto vylúčiť z prejedania a rozhodovania veci pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujate a spravodlivo. Dôvodmi pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci sú konkrétne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zabezpečenie objektivity súdneho konania a nestrannosť sudcu v konaní. K vylúčeniu sudcu nemôže viesť iba vyjadrenie o tom, že sa cíti byť zaujatým. Subjektívne hľadisko sudcu, prípadne i účastníkov konania je síce podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak pri rozhodovaní o tejto otázke je nutné vychádzať výlučne z objektívneho hľadiska nestrannosti, na základe ktorého možno mať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za to, že sudca by mohol byť zaujatý. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto môže dôjsť až vtedy, ak je bez akýchkoľvek pochybností evidentné, že napriek zákonom stanovenej povinnosti rozhodovať nestranne a nezávisle tak konať nebude schopný (ktorá skutočnosť by v konečnom dôsledku mohla viesť vydaniu nezákonného rozhodnutia). Nezávislosť a nestrannosť v objektívnej polohe sa na všeobecnej úrovni posudzuje z hľadiska vzťahu aj k ostatným mocenským zložkám (princíp deľby moci), z hľadiska schopnosti aktérov ovplyvniť vznik, trvanie a zánik člena súdneho orgánu. Sudcovia preto musia mať dostatočne nezávislý status, ktorý vylučuje priame alebo sprostredkované pôsobenie na jeho rozhodovaciu činnosť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že s poukazom na § 30 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov má sudca pri výkone súdnictva zachovať vecný prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie, aj sféru svojich vnútorných citov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania je teda aj schopnosť sudcu vnútorne sa vyrovnať s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (R 74/1998). Pokiaľ by sudca takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetná vec opätovne napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 13. 05. 2011 po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky IMObdoV/22/2008 z 30. 11. 2010 o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora podanom proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave v tejto veci pôvodne vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 29Cb/1/2000 a bola pridelená do senátu 7Cbs pod sp. zn. 7Cbs /1/2011. Tento senát
Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2011 pracoval v zložení : A.. A. O., predsedníčka senátu, A.. C. R. a A.. B. K., členky senátu. Následne po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 212/2011 z
Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2015 v zložení: A.. A. O. - predsedníčka senátu zodpovedná za chod senátu, A.. C. R. a A.. B. D., členky a predsedníčky senátu (pozn. A.. B. K. bol prerušený výkon funkcie sudcu od 1.januára 2012) . Totožné zloženie senátu 7Cbs platí aj pre rok 2016 (Rozvrh práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2016) Z uvedeného vyplýva, že A.. B. D. je v uvedenej veci členkou senátu X Cbs. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o zaujatosti sudkyne krajského súdu A.. D. poukazuje na skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať
svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov (tiež čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade u sudkyne, uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia naplnené. Nakoľko zo spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prípade tejto sudkyne Krajského súdu v Bratislave nie sú dané zákonné dôvody, pre ktoré by ju bolo možné vylúčiť z prejednávania a rozhodovania danej veci. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nebude konať a nerozhodne
jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci možno až vtedy, keď je vzťah sudcu nielen tvrdený, ale skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť vždy len objektívne existujúce zákonné dôvody; na nepreukázané a nedoložené tvrdenia účastníka konania nemožno v konaní o námietke zaujatosti sudcu prihliadať. Najvyšší súd v danom prípade nezistil existenciu tak závažných skutočností, ktoré by celkom zjavne bránili rozhodnúť v predmetnej veci v súlade so zákonom, nezaujate a spravodlivo. Neboli zistené žiadne skutočnosti , ktoré by mali vplyv na zabezpečenie objektivity súdneho konania a nestrannosť sudkyne A. v predmetnom konaní. Žalovaný len tvrdí, že konajúca sudkyňa má bližší -priateľský vzťah, vzťah spolužiakov - s právnym zástupcom žalobcu, a to len z dôvodu , že vtom istom roku
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.