1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 30. júna 2014 sp. zn. 6 Co 456/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). Uviedol, že odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa je v súlade s požiadavkami kladenými na spravodlivé súdne konanie a zodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Za nesprávnu považoval odvolací súd úvahu žalobkyne, že absencia osobitne stanovenej poplatkovej povinnosti za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v prílohe Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch znamená, že takéto odvolanie nie je spoplatňované. Odvolací súd uviedol, že uvedené by ignorovalo viaceré ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, predovšetkým ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby (ako sadzba poplatku uvedená v Sadzobníku, vyberaná pri návrhu na začatie konania) vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Rovnako je podľa odvolacieho súdu nesprávne aj stanovisko žalobkyne k aplikácii intertemporálneho ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne pristúpil k aplikácii právnej úpravy poplatkového zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
f/ O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Podľa žalobkyne jej súdy vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom. Žiadala preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred najvyšším súdom na základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 323/2014, 7 Cdo 396/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 399/2014, 7 Cdo 466/2014, 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 8 Cdo 265/2014). Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.