4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a
1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil pre nedostatok podmienky konania spôsobenej neexistenciou žalobou napadnutého rozhodnutia. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal skutkový stav zistený z pripojeného administratívneho spisu, na základe čoho zistil, že ešte pred podaním žaloby došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to na základe mimoriadneho opravného prostriedku - preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Krajský súd ešte nad rámec poukázal na svoj názor o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy.
krajského súdu, ako samotná výzva na zaplatenie daňového nedoplatku v náhradnej lehote, tak aj následné rozhodnutie o námietkach podaných voči uvedenej výzve, sú procesnými rozhodnutiami, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Prvostupňový súd taktiež uviedol, že žalobca nesplnil jednu z obligatórnych podmienok, a to podanie žaloby v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia príslušného finančného orgánu. II. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu č.k. 20S/17/2014-50 zo dňa 26. marca 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a taktiež nezistil náležite skutkový stav. Žalobca v odvolaní namietal, že krajský súd prehliadol, že žalobca sa domáhal ochrany svojich práv
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca sa v odvolaní venoval predovšetkým výkladu čl. 46 ods. 1 a ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky. Procesný postup daňového orgánu pri konštituovaní jeho rozhodnutia, ktorý je v rozpore so zásadami spravodlivého procesu a Ústavou Slovenskej republiky, bol súd
názoru žalobcu, povinný vyhodnotiť ako závažnú vadu nenapĺňajúcu materiálnu stránku práva na spravodlivú ochranu, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni účastníkovi daňového konania riadnemu uplatneniu dôležitých procesných práv, ktoré slúžia na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Daňový úrad,
názoru žalobcu, odôvodnil svoje rozhodnutie bez presvedčivých právnych premís, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Takéto neúplné a nevyvážené zdôvodnenie potom prima facie prirodzene vzbudzuje dôvodné pochybnosti o presvedčivosti rozhodnutia a spravodlivom usporiadaní vzťahov medzi občanom a štátom. III. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril a žiadal, aby najvyšší súd uznesenie krajského súdu 20S/17/2014-50 zo dňa
3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) zrušilo rozhodnutie č. 9214301/5/2667901/2012/Jaš zo dňa 24.09.2012 s odôvodnením, že príslušný správca dane mal po nedoplnení právnych relevantných námietok zo strany žalobcu postupovať v súlade s § 13 ods. 9 daňového poriadku, a teda zaslať daňovému subjektu, žalobcovi, oznámenie o skutočnosti, že podanie žalobcu sa považuje za nepodané.
1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Z obsahu súdneho spisu krajského súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 9214301/5/2667901/2012/Jaš zo dňa
4 O.s.p., ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že došlo k naplneniu ustanovenia § 250i ods. 4 O.s.p., keď došlo k zrušeniu rozhodnutia finančného orgánu. Keďže žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote a zároveň napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo ešte pred podaním žaloby právoplatne zrušené, najvyššiemu súdu neostávalo nič iné, ako uznesenie krajského súdu o zastavení konania
1 O.s.p. potvrdiť. Vzhľadom k tomu, že boli zistené závažné procesné pochybenia, pre ktoré bolo nutné konanie zastaviť, odvolací súd nepovažuje za potrebné preskúmavať meritum veci. .
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol
1 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.