1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaniach obžalovaných G. Z., R. Y., U. A., N. P. a Z. L. V. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 19. februára 2014, sp. zn. PK - 1T 56/2011 takto rozhodol:
1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e v celom rozsahu.
1 Tr. por. vec s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom z 19. februára 2014, sp. zn. PK - 1T 56/2011 uznal obžalovaných za vinných 1/ G. Z. v bode 3/ z obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 5 Tr. zák., 2/ R. Y. v bode 3/ z obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák., 3/ U. A. v bode 1/ z pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1 Tr. zák., v bode 3/ z obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák., 4/ N. P. v bodoch 2), 3) a 4) z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 5 Tr. zák., v bode 3/ z obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm.
1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 5 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1) obž. U. A. v presne nezistenom období do
jeho pokynov podpísala v mene predávajúcej MUDr. J. P. kúpnu zmluvu, pričom jej podpisu bolo registrom pridelené por. č. O 1000203/2007, neskôr aj návrh na vklad datovaný
údajov mala byť vyhotovená dňa
4, § 41 ods. 1, s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
4 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. R. Y.
4, s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. U. A.
4, § 42 ods. 1, s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12,5 (dvanásť a pol) roka.
2 Tr. zák. súd zrušil z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. októbra 2013, č. k. 1T/188/2013-97, výrok o treste a to 18 (osemnásť) mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov a s uloženým obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania iných návykových látok počas trvania skúšobnej doby, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
4 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. N. P.
4, § 41 ods. 1, s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.
4 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Z. L. V.
4, § 42 ods. 1, s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
2 Tr. zák. súd zrušil z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa
4 Tr. zák. bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Obžalovaný P. X. nar. XX. U. XXXX v L., trvalý pobyt O. č. XXXX/X X., bol
c) Trestného poriadku oslobodený spod skutku 4) obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. k. VII/1 Gv 74/08-91 zo dňa
1 Trestného zákona, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
1 Tr. por. súd odkázal poškodené MUDr. J. P., nar. XX. B. XXXX v L., K. G., trvale bytom O. U. XXXX, Z.-T., K. G. a PharmDr. Y. X., nar. XX. B. XXXX v U. U., U. G., trvale bytom V. XXX/X, C., B. U., K. G. s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v jeho odsudzujúcej časti včas (na hlavnom pojednávaní) podali odvolania proti výrokom o vine a treste a konaniu, ktoré mu predchádzalo obžalovaní G. Z., R. Y., U. A., N. P. a Z. L. V.. Obžalovaný G. Z. v odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom obhajcu namietol, že obsah doposiaľ vykonaného dokazovania neposkytuje dostatočný podklad pre spoľahlivý záver, že sa dopustil protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu (bod 3/ napadnutého rozsudku). Prvostupňový súd preto dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a v dôvodoch napadnutého rozsudku sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v záverečnej reči jeho obhajcu resp. sa s nimi vysporiadal nesprávne. Za najvýznamnejšie procesné pochybenie predchádzajúce napadnutému rozsudku označil nezákonné vylúčenie trestnej veci Y. J. uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, ČVS: PPZ-67/BOK-B2-2009 z 21. decembra 2010,
1 Tr. por., zo spoločného konania na samostatné konanie z dôvodu, že menovaný sa údajne významnou mierou podieľal na objasnení tejto závažnej trestnej činnosti a, že v predchádzajúci deň prokurátor udelil súhlas na prerušenie trestného stíhania voči obvinenému Y. J. v zmysle § 228 ods. 3 Tr. por. a takýto postup voči jednému z obvinených je dôvodom na vylúčenie konania proti nemu zo spoločného konania. Vyslovil podozrenie, že sa voči tejto osobe ďalej postupovalo nezákonne
3 Tr. por. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vylúčení trestnej veci obvineného Y. J. zo spoločného konania z trestnej veci obvinených podali obvinení sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor, ktorý dal súhlas k prerušeniu trestného stíhania voči menovanému, hoci o tom mal rozhodnúť nadriadený prokurátor. Takýto postup mal za následok nezákonné dokazovanie Y. J. v procesnom postavení svedka a porušenie jeho práv
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava). Konštatoval, že verejný záujem na odhalení trestnej činnosti nemôže byť nadradený nad zákonnosť. Upriamil pozornosť na znenie podanej obžaloby, z ktorej vyplýva, že predmetnú trestnú činnosť zorganizoval Y. J.. So zreteľom na nevyhnutnosť presného znenia obžaloby za nenáležité označil konštatovanie prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku o „rutinnom" prevzatí znenia skutku z pôvodného obvinenia. Za nezákonnú označil aj zmenu znenia skutkovej vety v bode 3/ napadnutého rozsudku, že „...pripravoval a koordinoval Y. J. podvodný predaj pozemkov..." a za chybnú považuje aj absenciu vysvetlenia kto bol organizátorom trestného činu, ktorý mal byť spáchaný závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. i) Tr. zák. Prvostupňovému súdu vytkol aj právne posúdenie skutku
1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák., pretože nemohol vedieť aká škoda bude konaním spôsobená. Za nezákonný označil aj postup súdu pri výsluchu svedka Y. J., ktorý na hlavnom pojednávaní v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a so zásadou bezprostrednosti súvisle čítal z pripravených poznámok. Nezákonnosť postupu súdu videl aj v tom, že jeho výpoveď z prípravného konania bola prečítaná aj napriek tomu, že ju pred súdom odvolal a súd z nej pri rozhodnutí napriek tomu vychádzal. Z týchto dôvodov je rozsudok založený na dôkazoch, ktoré súd nevykonal zákonným spôsobom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaná R. Y. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne predovšetkým poukázala na to, že skutková veta a písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňajú zákonné náležitosti pre kvalifikované uvedenie všetkých podstatných skutkových a právnych skutočností. Skutková veta v bode 3/ napadnutého rozsudku neobsahuje konkrétne skutočnosti odôvodňujúce spoľahlivý záver o jej protiprávnom konaní, pretože je v nej len to, že pripravila kúpnu zmluvu, plnú moc a návrh na vklad z čoho žiadne protiprávne konanie nevyplýva. Poukázala na zákonné znaky trestného činu podvodu, z ktorého bola uznaná za vinnú s tým, že prvostupňový súd sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne nezaoberal. Konštatovala, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnych skutkových zisteniach premietnutých do nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd ignoroval rozsiahly rad skutočností tvoriacich ucelenú sieť dôkazov svedčiacich v jej prospech a k týmto bez relevantného odôvodnenia zaujal negatívne stanovisko. V jeho odôvodnení sa nevysporiadal s otázkou procesného postavenia Y. J., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že skutočnosti uvedené v obžalobe sa stali inak. Prvostupňový súd si jednostranne osvojil závery z jedinej výpovede, ktorá je v rozpore s výpoveďami ostatných svedkov, na ktoré podrobne poukázala bez toho, aby vzniknuté rozpory odstránil. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, pretože súd bez zákonného odôvodnenia objasňujúceho zvolený myšlienkový postup rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Namietla, že trestné stíhanie Y. J. bolo prokurátorom prerušené v rozpore s ustanovením § 228 ods. 3 Tr. por., pretože zo znenia podanej obžaloby nepochybne vyplýva, že organizátorom celej trestnej činnosti bol práve on, s čím sa v napadnutom rozsudku prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. Namiesto poskytnutia relevantných argumentov v odôvodnení napadnutého rozsudku súd len konštatoval, že dôkazy z prípravného konania neviedli k jednoznačnému záveru, že tento bol organizátorom uvedeného skutku.
jej názoru tak závažnú procesnú chybu akou je prerušenie trestného stíhania
3 Tr. por. voči organizátorovi trestného činu nie je možné konvalidovať tvrdením, že išlo o rutinné prevzatie obvinenia. V dôsledku postupu orgánov činných v trestnom konaní a prvostupňového súdu vznikol stav, že prokurátor prerušil trestné stíhanie voči osobe, vo vzťahu ku ktorej v skutkovej vete bodu 3/ obžaloby uvádza, že „organizovala podvodný predaj pozemkov" a následne súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že túto na základe vykonaného dokazovania za organizátora skutku nepovažuje hoci v skutkovej vete bodu 3/ uvádza, že táto osoba podvodný predaj pozemkov „pripravovala a koordinovala" a gramatickým a logickým výkladom možno tieto výrazy považovať za synonymá. Vyslovila preto názor, že postup prokurátora a jeho akceptovanie konajúcim súdom bez právne relevantného dôvodu bol nezákonný. Prvostupňový súd mal za preukázané, že Y. J. bol príslušníkom Policajného zboru od 1. mája 2008, pričom od roku 2006 pôsobil ako informátor policajného zboru, teda aj v čase spáchania skutku, čo vo výpovedi svedok potvrdil. Návrh obhajoby na vykonanie významných dôkazov k týmto skutočnostiam súd odmietol za situácie, keď súčinnosť Y. J. s políciou v čase páchania prerokovávaných skutkov, na ktorých sa mal podieľať bolo nevyhnutné hodnotiť ako policajnú provokáciu, čo je s výnimkou 117 ods. 2 Tr. por. (korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa) neprípustné. Za daného stavu všetky informácie získané od takého svedka v žiadnom prípade nemožno použiť na účely dokazovania v trestnom konaní a to ani v prípade, ak by bol ako agent použitý v zmysle § 117 Tr. por. Pritom jediným dôkazom, ktorý ju z protiprávneho konania usvedčuje, je práve výpoveď svedka Y. J., ktorú navyše v rozpore so zákonom svedok na hlavnom pojednávaní prečítal z pripravených písomných poznámok, hoci právo nahliadnutia do nich má
1 Tr. por. len obvinený. Prvostupňový súd jej vinu preto založil na nezákonnom dôkaze a bez participácie Y. J., by k takému konaniu nikdy nedošlo. S uvedeným úzko súvisí aj posúdenie dôveryhodnosti výpovede takéhoto svedka, ktorú súd hodnotil ako primerane podrobnú, konkrétnu a v konečnom dôsledku presvedčivú. Takýto záver ale nekorešponduje s vykonaným dokazovaním a bez výsluchu osôb z prostredia policajného zboru, s ktorými mal Y. J. spolupracovať, nie je možné jeho výpoveď ako takú posudzovať, pretože v nej vypovedal o podozrení z trestnej činnosti týchto osôb. Y. J. vo svojej výpovedi uviedol, že bol k týmto osobám a ich údajným protiprávnym aktivitám, konkrétne predovšetkým k JUDr. Y. I. a k JUDr. O. T. vypovedať aj na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby, pričom
vyjadrenia riaditeľa tejto sekcie sa voči takýmto osobám trestné stíhanie nevedie. S názorom prvostupňového súdu o nemožnosti vypočutia týchto osôb ako svedkov z dôvodu, že neboli ministrom vnútra zbavení mlčanlivosti a nedôvodnosti a nadbytočnosti vykonania ďalšieho dokazovania o fungovaní zložiek Policajného zboru nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Ich vypočutie predstavuje kľúčový moment v potvrdení vierohodnosti výpovedí svedka Y. J., na ktorých stojí napadnuté rozhodnutie súdu. Bez verifikácie jeho výpovede v „konečnom dôsledku" túto nemožno hodnotiť ako presvedčivú, a preto na nej ani založiť odsudzujúce rozhodnutie. Dokazovanie o spolupráci Y. J. s Policajným zborom v žiadnom prípade nemožno posúdiť ako niečo nad rámec potrebného rozsahu dokazovania, pretože objasnenie týchto skutočností by prinieslo potrebné skutkové zistenia kvalitatívne spĺňajúce podmienku dostatočného preukázania skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle zákona. Inak sú vyjadrenia Y. J. len ničím neoverené tvrdenia, ktorým nemožno pripísať presvedčivosť a pravdivosť a už vôbec na nich nemožno založiť jej vinu a takémuto postupu nemôže brániť ani odmietnutie zbavenia mlčanlivosti príslušníkov polície ministrom vnútra. Svedok JUDr. Y. I. bol
ktorého je súčasťou výkonu zvukového záznamu ako dôkazu na hlavnom pojednávaní aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Táto správa však na hlavnom pojednávaní oboznámená nebola. Zároveň poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP),
ktorej do práva na súkromie možno zasiahnuť len v prípade, ak je takýto zásah legálny, legitímny a proporcionálny.
jej názoru príkazy na záznam telekomunikačnej prevádzky tieto zákonné a ústavné nároky nespĺňajú, a preto neprimerane zasiahli do jej práva na súkromie. Vo vzťahu k spáchaniu trestného činu podvodu závažnejším spôsobom konania organizovanou skupinou
i) Tr. zák. namietla, že vykonaným dokazovaním tento skutkový záver preukázaný nebol. Z obžalovaných poznala len G. Z., nevie o tom, že vyhotovila predmetné písomnosti, ale pracovala ako realitná maklérka a pripravila niekoľko stoviek zmlúv a s nimi súvisiacich dokumentov. Ak niektoré z nich boli použité Y. J. na podvodný predaj pozemkov, hrubo tak zneužil jej naivitu a dobrý úmysel pomôcť. Nič na tom nemení ani výpoveď Y. J. v nezákonnom procesnom postavení a ani ako príloha pripojená obžaloba podaná na Okresný súd Bratislava I. Prvostupňový súd sa navyše v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal výpoveďami svedkov (O. V., Z. L., T. H. a H. H.), ktoré mali predmetnú skupinu tvoriť. Uvedení svedkovia existenciu a participáciu na akejkoľvek organizovanej forme páchania trestnej činnosti popreli a osobu Y. J. označili za kriminálnika, podvodníka a osobu závislú na alkoholických a omamných látkach. Obžaloba podaná na Okresnom súde Bratislava I nemôže byť dôkazom, na podklade ktorého možno vyvodiť skutkový záver o existencii organizovanej skupiny. Obžaloba je len formou rozhodnutia prokurátora, ktorou žiada uznanie viny a potrestanie obvineného a v nej uvedené zistenia sú len počiatočné zistenia a závery orgánov činných v trestnom konaní, avšak vyhodnotenie ich pravdivosti a z nich vyplývajúci záver o vine je výlučne v kompetencii súdu. Preto nemožno zodpovedanie otázky spáchania trestného činu organizovanou skupinou odôvodniť obžalobou podanou v inej trestnej veci navyše za stavu, keď skutočnosti z nej vyplývajúce sú len v štádiu dokazovania a v súvislosti so zásadou prezumpcie neviny ich do momentu právoplatného rozhodnutia súdu nemožno považovať za preukázané. Konštatovala, že aj v tejto obžalobe, o ktorú súd opiera existenciu „skupiny" je Y. J. označený za organizátora v nej opísanej trestnej činnosti. Je preto neodôvodniteľné ako môže na jednej strane súd takúto obžalobu považovať za skutočnosť preukazujúcu existenciu skupiny a na strane druhej na postavenie Y. J. v nej ako organizátora na ňu vôbec neprihliadať, respektíve tvrdiť opak. Ak teda prvostupňový súd na obsah tejto obžaloby prihliadol, mal tak spraviť vo vzťahu ku všetkým relevantným okolnostiam a nielen k tým, ktoré mu z pohľadu konečného rozhodnutia vyhovoval. Otázka existencie organizovanej skupiny je záverom skutkovým, ktorý musí vyplynúť z vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku jej existenciu však len konštatuje s odvolaním sa na skutočnosti, ktoré v zmysle zákona nie sú spôsobilé byť dôkazom na účely trestného konania. Preto je tvrdenie súdu o spáchaní trestného činu organizovanou skupinou iba domnienkou a konštatovaním nemajúcim oporu vo vykonanom dokazovaní. V súvislosti s právom účastníka na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) upriamila pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky o práve účastníka konania, procesnej strany, na rozhodnutie ktorého dôvody vydania sú zjavné, zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Teda jeho právne závery nebudú v extrémnom nesúlade s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia nebude v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe a odklonom od ustálenej judikatúry. Odôvodnenie napadnutého rozsudku túto požiadavku nespĺňa. Navrhla preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný U. A. v odvolaní a jeho doplnkoch sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu spáchanie skutku v bode 3/ napadnutého rozsudku poprel a čiastočne priznal len spáchanie skutku v bode 1/, ale nie takým spôsobom akým bol uznaný za vinného a namietol spôsob, účel a rozsah jeho spáchania. Uviedol, že sa síce zaoberal falšovaním dokumentov a v tomto zmysle bol aj oslovený. Z logického hľadiska však nikto nemal záujem vysvetľovať dôvody a účel falšovania, lebo by sa tým prezradil podvod, prípadne by si mohol z toho nárokovať odmenu. Prvostupňový súd ani orgány činné v trestnom konaní sa neriadili základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. por., pretože nepostupovali tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci. Odignorovali výpovede obžalovaného G. Z. a Y. J. z prípravného konania aj hlavného pojednávania, v ktorých uviedli, že o ich zámeroch a podvodoch nemal žiadnu vedomosť. Vzniknutú škodu súd ustálil nesprávne, nadhodnotil ju, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o jeho konaní. Namietol, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z predpokladu, že ide o stavebné pozemky a do ich hodnoty započítal aj úroky a ušlé nájomné a nezohľadnil skutočnosť, že
listu vlastníctva posudzované pozemky sú len trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy. V tejto súvislosti poukázal aj na záverečnú reč splnomocnenca poškodených, že na týchto pozemkoch sa nedá stavať. Napriek týmto skutočnostiam znalec na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol a znalecký posudok bol len prečítaný. So zreteľom na zložitosť posudzovanej otázky mal orgán činný v trestnom konaní pribrať do konania dvoch znalcov.
Trestného práva musí mať rozsudok základ v nepochybnom presvedčení súdu, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom trestného konania. Konštatoval, že výrok o jeho vine v bode 3/ napadnutého rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že vyplnil falošné predtlačené OP (bod 1/) a že mal „dohodiť" obžalovanú O. B. (bod 3/) ešte sama osebe, bez ďalších dôkazov, pre takýto záver nestačí. Rozpory vo výpovediach tejto obžalovanej neboli objasňované, a to ani konfrontáciou, čo už pre jej úmrtie nie je možné vykonať. Nevedel o podvodnom postupe a pláne Y. J. a spol., načo im majú slúžiť falošné občianske preukazy, čo bolo obsahom zmlúv, alebo čo sa podpisovalo, žiadnu odmenu nedostal,a preto svojím konaním nenaplnil zákonné znaky trestného činu podvodu, a to najmä jeho subjektívnu stránku. Poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní
2 Občianskeho zákonníka sa nehnuteľnosť prevádza na základe zmluvy a vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností
osobitných predpisov, ak osobitný zákon neurčuje inak. Z uvedeného vyplýva, že samotná kúpna zmluva nespôsobuje prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale tento následok je spôsobený až zápisom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Práve vkladom vlastníckeho práva vstupuje nový vlastník nehnuteľnosti do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka, pretože až vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností). Podpisom predmetnej zmluvy preto nebol nikto uvedený do omylu a nebola nikomu spôsobená škoda na majetku.
jeho názoru v rozpore s Trestným poriadkom, konkrétne s § 115 ods. 7 Tr. por. bol aj spôsob zabezpečenia informačno-technických prostriedkov a spôsob vykonania dôkazu selektívnym prehratím častí odposluchov. Súd v napadnutom rozsudku, najmä v skutkovej vete neuviedol, kto bol uvedený do omylu a nezohľadnil mieru zavinenia jednotlivých páchateľov, neprihliadol na poľahčujúce, ale naopak len na priťažujúce okolnosti. So zreteľom na uvedené namietol aj výrok o treste, ktorý vzhľadom na okolnosti prípadu považoval za neprimerane prísny. Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Obžalovaný N. P. v písomnom odôvodnení odvolania a jeho doplnkoch prostredníctvom obhajcu namietol spáchanie pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny úradnej pečate úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 5 Tr. zák. Priznal sa len ku spáchaniu skutku v bode 4/ napadnutého rozsudku pretože oskenoval vodičský preukaz držiteľa O. T. na meno P. X., ktorý však neopustil priestor tlačiarne. Tento skutok
jeho názoru je ale potrebné právne posúdiť len ako priestupok
1 zákona č. 372/1990 Zb. Vykonané dôkazy hodnotil tak, že zo spáchania skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku ho usvedčuje len obžalovaný G. Z., ktorý svoje výpovede v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní menil. Sám vypovedal, že pri výrobe falošných dokladov nebol, že mu je ľúto, že ho do toho namočil, tvrdil, že mu dával peniaze, ale pri vzájomnej konfrontácii si už nepamätal, či ho skutočne odmeňoval. Svedok Y. J. vo vzťahu k nemu vypovedal len to, čo počul od obžalovaného G. Z.. Poukázal na to, že svedok Y. J. a obžalovaný G. Z. v jeho tlačiarni, kde mal vyrábať falošné doklady nikdy neboli a neexistuje priamy dôkaz, že tieto a falošné osvedčovacie doložky vyrobil on. Na výrobu zahraničných dokladov nemal strojové a technologické zariadenie a nevedel, ako tieto doklady vyzerajú. V tejto súvislosti položil otázku, prečo falošné občianske preukazy Českej republiky na mená MUDr. J. P. a PharmDr. Y. X. neboli predložené na skúmanie. Upriamil pozornosť na to, že k nájdenému cestovnému pasu Maďarskej republiky na meno P. H. v rámci domovej prehliadky v jeho byte a tlačiarni bol vypracovaný znalecký posudok so záverom, že tento pas nebol vyrobený na tlačiarenských zariadeniach v jeho tlačiarni. Ani ostatné predložené falzifikáty neboli vyrobené u neho. V skutku tiež nie je upresnené kde a kedy sa stal. Spoločnosť J., s.r.o. nikdy nemala uzatvorenú zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby s firmou T., s.r.o., W. XX, X. a nebola pod ochranou „U.". Výsluch svedka R. X. nepotvrdil, že mu vydal tlačiarne, na ktorých mal vyrábať falošné doklady. Výpoveďami svedka Y. J., ktorý organizoval, riadil trestnú činnosť, vybavoval finančné záležitosti a podieľal sa na trestnej činnosti a obžalovaného G. Z., ktorý ju viackrát menil, nie je potvrdené, že mal mať z tejto činnosti nejakú finančnú odmenu. Falšovateľskú činnosť jeho a U. A. vyvodil súd z prehliadok, znaleckého skúmania nájdených vecí a výpovedí svedka Y. J., ktoré nemožno považovať za hodnoverné, lebo sa diametrálne líšia od ostatných výpovedí. Tieto skutočnosti však prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov do úvahy nevzal. Doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že vyrobil falošné zahraničné doklady, že uviedol niekoho do omylu, že spôsobil škodu veľkého rozsahu a že pôsobil v organizovanej skupine. Nebolo taktiež preukázané, že by sa podieľal na odpredaji pozemkov a že by mal z uvedenej trestnej činnosti nejaký majetkový prospech, že bol spolčený s osobami páchajúcimi trestnú činnosť, nevedel o zámeroch a spôsobe, ktorým chceli takto získať finančné výhody a nevedel o existencii všetkých osôb, ktoré sa na tom podieľali a nie všetci z nich poznali jeho, čo vyplýva z ich výpovedí. Priznal sa ku skutku, ktorý nesúvisí s konaním osôb, ktoré sú považované za skupinu. Poukázal na to, že pred súdom urobil prehlásenie a priznal kedy, komu a za akých okolností vyhotovil nepravú listinu, pričom vedel, že táto má vyvolať dojem, že bola vydaná príslušným orgánom a predpísaným spôsobom. Súd v dostatočnej miere neanalyzoval všetky znaky trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným, vychádzal len z objektívnych znakov a zo spôsobeného následku, čo nespochybňuje, ale v jeho konaní dostatočne neposúdil subjektívnu stránku - zavinenie, ktoré je determinujúce aj vo vzťahu k okolnosti, či konal s úmyslom poskytnúť prostriedky, služby, prípadne iné podmienky na založenie organizovanej skupiny s cieľom spáchať trestnú činnosť. Vyrobil kópiu vodičského preukazu, ktorý skartoval, čo oznámil polícii pri prehliadke priestorov a týmto odovzdal originál dokladu a informoval ich o súboroch v počítači. Z výpovede obžalovaného U. A. vyplýva, že obžalovaný G. Z. sa priznal aj k veciam, o ktorých nevedel, lebo si myslel, že má dohodu s políciou, v skutočnosti takúto dohodu si zabezpečil svedok J., o ktorého výpovede súd opiera rozhodnutie. Pritom svedok Mgr. Y. I. vo výpovedi z
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú dôvodné. Výrok, ktorým bol obžalovaný P. X.,
zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
1 písm. a) Tr. zák. organizátorom trestného činu je ten, kto úmyselne zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu. Synonymom organizátorstva je aj príprava. Závažnejším spôsobom konania sa
1 písm. i) Tr. zák. je okrem iných zákonom vymedzených foriem konania aj spáchanie trestného činu organizovanou skupinou. Organizovanou skupinou
2 Tr. zák. sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Spolčením sa rozumie spiknutie, splynutie, spojenie, spolupráca, stmelenie, zjednotenie, zlúčenie sa. Činnosť organizovanej skupiny je charakteristická určitým rozdelením úloh medzi jednotlivých členov a prejavuje sa určitou plánovitosťou (predstava o spáchaní trestného činu, dodržiavanie plánu) a koordinovanosťou (zosúladenie a harmonizácia členov pri jednotlivých činnostiach), ktorá spáchanie činu uľahčuje a zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa a úspešného spáchania trestného činu. Deľba úloh v skupine znamená, že členovia skupiny majú minimálne vo všeobecných črtách určené, akú úlohu majú zohrať pri príprave, pri páchaní trestného činu a po spáchaní trestného činu. U organizovanej skupiny sa nevyžaduje sústavnosť ani vnútorná organizačná štruktúra založená na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a nemusí mať trvalejší charakter. V prípade posúdenia konania obžalovaných ako organizovanej skupiny sa nevyžaduje ani formálne a výslovné prijatie za člena skupiny, postačuje konkludentné konanie, jeho faktické včlenenie sa a aktívne zabezpečenie jednej z činnosti skupiny. Prvky svedčiace konaniu obžalovaných ako organizovanej skupiny (plánovitosť a koordinovanosť) je možné logicky usudzovať aj zo samotného skutkového deja a nie je potrebné, aby takému konaniu predchádzala výslovná dohoda, postačuje rámcová predstava o spoločnom spáchaní trestného činu, resp. účasti na ňom; dohoda sa nemusí vzťahovať ani na všetky konkrétne okolnosti vykonania činu. Prejav vôle participovať na spolčení môže byť výslovný alebo konkludentný. Časový úsek kedy musí spolčenie trvať, nie je určený, môže ísť aj o krátku dobu a nemusí dôjsť ani k dokonaniu trestného činu, postačuje ak sa dostane do štádia prípravy alebo pokusu. Organizovaná skupina je vyššia forma organizovanosti ako spolupáchateľstvo a na rozdiel od neho je v § 138 Tr. zák. zaradená medzi závažnejšie spôsoby konania. Pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti vedené snahou, aby osoba, ktorá by inak protiprávne nekonala, spáchala trestný čin. Obzvlášť závažný zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. spácha ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl závažnejším spôsobom konania a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
1 Tr. zák. škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266 eur.
1 Tr. zák. trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky sa dopustí ten, kto verejnú listinu, úradnú pečať, úradnú uzáveru, úradný znak, úradnú značku alebo ciachu falšuje, podstatne zmení ich obsah v úmysle, aby sa použili ako pravé, alebo ich použije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako pravé. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že falšovaním verejnej listiny sa rozumie úplné vyhotovenie nepravej verejnej listiny, ktorá má vyvolať dojem, že bola vydaná príslušným orgánom predpísaným spôsobom.
5 Trestného zákona uvedeného trestného činu sa dopustí ten, kto konaním uvedeným v odseku 1 spôsobí škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok. Použitie falošnej verejnej listiny ako pravej vyžaduje, aby došlo k použitiu falšovanej alebo pozmenenej listiny ako pravej, pričom sa vyžaduje páchateľova vedomosť o tom, že ide o falšovanú alebo pozmenenú listinu. Za pokračovací trestný čin sa v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák. považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
1 zák. č. 372/1990 o priestupkoch priestupku proti poriadku v správe sa dopustí ten, kto a) neoprávnene zhotoví reprodukciu ceniny alebo neoprávnene zhotoví alebo uvedie do obehu predmet, ktorý by mohol byť zamenený s ceninou alebo pečiatkou štátneho orgánu, obce alebo právnickej osoby, bez úmyslu obohatiť sa alebo sfalšovať verejnú listinu alebo uvedené predmety.
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ako ustanoví zákon. Základným procesným predpisom, ktorý upravuje trestné konanie, je Trestný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Toto ustanovenie je premietnutím zásady vyjadrenej v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky do zákona o trestnom konaní súdnom.
por. trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia
zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb.
4 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
1 Tr. por. na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania. Jedným z dôležitých dôvodov vylúčenia zo spoločného konania, okrem urýchlenia konania alebo potreby uskutočnenia rozsiahleho dokazovania o niektorom z viacerých trestných činov toho istého obvineného a pritom o ostatných možno rozhodnúť hneď, alebo nevyhnutnosť skúmať duševný stav niektorého z viacerých obvinených je aj skutočnosť, že u niektorého z obvinených je daný dôvod k prerušeniu trestného stíhania.
3 Tr. por. policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu, a to pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.
6 Tr. por. uznesenie
odsekov 1 až 5 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený majú právo proti nemu podať sťažnosť. Zo znenia ustanovení § 21 ods. 1 Tr. por. a § 228 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že tieto možno použiť len v prípade splnenia zákonných podmienok v nich vymedzených.
1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2015 v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestných činoch extrémizmu, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej prevádzky zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nez
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.