zákona a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z citovaného ustanovenia § 70 ods. 1 zákona jednoznačne vyplýva, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, pokiaľ kumulatívne splní tri zákonné podmienky: 1. stal sa invalidným a 2. získal počet rokov
ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľ síce dve z uvedených podmienok pod bodom 1. a 3. splnil, ale nezískal počet rokov
1 písm. g/ zákona, pretože pred vznikom invalidity (t. j. pred 27.08.2013) získal iba 8 rokov a 275 dní dôchodkového poistenia. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná, navrhovateľ ju ani nenamietal, iba ju nepovažoval za rozhodujúcu. Zákon jednoznačne stanovuje podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby poistencovi vznikol nárok na invalidný dôchodok a nedáva odporkyni možnosť „odpustiť“ nesplnenie niektorej z nich. Odporkyňa preto za tohto skutkového stavu nemohla žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku vyhovieť. V konaní tiež bolo navrhovateľovi vysvetlené, prečo nemôže doplatiť poistné za chýbajúce obdobie; zákon č. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 142 ods. 3 taxatívne vymedzuje obdobia, za ktoré je možné dodatočne zaplatiť poistné, pričom navrhovateľ nespadá pod žiadne z nich. K namietanej tvrdosti zákona treba poznamenať, že zákon v tomto smere nedáva odporkyni žiadnu možnosť na odlišné posúdenie. Na základe uvedeného preto aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.