invalidný dôchodok

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/203/2014 Identifikačné číslo spisu: 7014200945 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200945.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: Q. S., bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29 augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. septembra 2014, č. k. 9Sd/54/2014-15, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. septembra 2014, č. k. 9Sd/54/2014-15, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Krajský súd rozsudkom z 12. septembra 2014, č. k. 9Sd/54/2014-15, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 30. mája 2014 číslo XY, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný, lebo miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich posudkoch zo dňa 14. apríla 2014, 16. júla 2014 a zo dňa 07. augusta 2014 zhodne ustálili, že u navrhovateľa za rozhodujúce zdravotné postihnutie považujú choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy 4 zákona. Tomuto zdravotnému postihnutiu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20% - 35%. Navrhovateľ má dlhšie trvajúce vertebrogénne ťažkosti zvýraznené od roku 2013. Na základe doterajšieho priebehu ochorenia a objektívnych klinických nálezov určili posudkoví lekári mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Ostatné ochorenia navrhovateľa nepovažovali posudkoví lekári za posudkovo významné. Krajský súd si osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľa neodôvodňuje invaliditu a preto rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní uviedol, že je vyše roka práceneschopný, nemôže pracovať pre neznesiteľné bolesti v krížovej oblasti, nedokáže dlho stáť ani sedieť, začnú mu tŕpnuť dolné končatiny. Nikto ho nechce zamestnať a bez financií nemôže existovať. Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za dôvodné a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až ods. 8 zákona). Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%. Podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm.

1. b)prílohy č. 4 zákona pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 20 - 35%, pričom podľa posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg - diagnostikou chrbtice. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili, zdravotné ťažkosti navrhovateľa a objektívne nálezy odborných lekárskych vyšetrení a konštatovali, že u neho nejde o trvalé ťažké postihnutie funkcie, ťažkú poruchu statiky a dynamiky, ani výraznú poruchu svalového korzetu, keďže nie sú prítomné svalové hypotrofie ani poruchy citlivosti, reflexy sú symetricky výbavné. Funkčné poruchy pri ďalších zdravotných postihnutiach z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu neodôvodňujú vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a ním predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa spôsobuje 20 % mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 3 , písm.
2. b)prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že jeho nepriaznivý zdravotný stav podmieňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom však nepredložil žiadne tomu nasvedčujúce lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, odvolací súd túto jeho námietku nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na to, že nedostatok pracovných príležitostí, ani finančná tieseň, nie sú takou okolnosťou, na ktorú by zákon umožnil prihliadnuť pri posudzovaní vzniku nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd, aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.