posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia bolo základné bolestné (stanovené na 770 bodov) zvýšené na dvojnásobok (1540 bodov) vzhľadom na bolestivý spôsob liečby a opakované operácie. Sťaţenie spoločenského uplatnenia bolo stanovené na 537 bodov. V dôsledku nehody a zranenia centrálnej nervovej sústavy došlo u nej aj k značným psychickým zmenám v tom zmysle, ţe sa stala menej prispôsobivou so sklonom k maladaptívnym prejavom, z energickej a samostatnej osoby sa stala osobou intenzívne preţívajúcou zmeny svojej osobnosti v smere ku skromnosti a poníţenosti a ocitla sa v závislom postavení od iných ľudí.
záverov klinického psychiatra bolo sťaţenie spoločenského uplatnenia stanovené na 1900 bodov, čo spolu predstavuje 3977 bodov po 60 Sk. Vzhľadom na to, ţe odškodňovanie
vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška č. 32/1965“) uţ nezodpovedá súčasnej realite, ţiadala priznanú náhradu zvýšiť. So zreteľom na ťaţko napraviteľné následky, jej obmedzenie pri uplatnení sa v spoločenskom a pracovnom ţivote za primerané povaţovala štyridsaťnásobné zvýšenie priznanej náhrady. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z
2 O.s.p. a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti výrokom tohto rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bola ţaloba zamietnutá podala ţalobkyňa odvolanie. Ţiadala ţalobe v celom rozsahu vyhovieť, lebo ňou poţadovaná výška zodpovedá vytrpenej bolesti a sťaţeniu spoločenského uplatnenia. Nesúhlasila s právnymi závermi súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaných 1/ a 2/ a o premlčaní jej práva na odškodnenie. 3 Cdo 146/2010 4 Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa oznámila ţalovaná 2/ vstup do konania ako vedľajšia účastníčka na strane ţalovanej 3/ a v tomto procesnom postavení zároveň podala odvolanie, opodstatnenosť ktorého vyvodzovala z toho, ţe došlo k premlčaniu práva ţalobkyne na poskytnutie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia. Voči ţalovanej 3/ sa totiţ ţalobkyňa domáhala odškodnenia aţ
právneho názoru odvolacieho súdu totiţ ţalobkyni nevznikol priamy nárok voči poisťovateľovi, lebo nešlo o ţiadny z prípadov uvedených v § 7 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Námietku premlčania vznesenú vedľajšou účastníčkou na strane ţalovanej 3/ povaţoval odvolací súd za dôvodnú, lebo ţalobkyňa sa mohla o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedieť uţ v priebehu trestného konania vedeného na Okresnom súde v Hainburgu (ktorý rozhodol
2 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. 3 Cdo 146/2010 5 Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, v ktorom uplatnila všetky dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Namietala, ţe napadnutý rozsudok je nezákonný, priečiaci sa Ústave Slovenskej republiky, účelový, nepreskúmateľný a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K vytýkaným nesprávnostiam došlo tým, ţe odvolací súd pochybil, keď „prijal vstup“ do konania vedľajšej účastníčky na strane ţalovanej 3/, bez opodstatnenia povaţoval jej vstup do konania za zákonný, námietku premlčania za účinnú a jej odvolanie za dôvodné. Ţalovaná 3/ sa pritom nezúčastnila ţiadneho pojednávania na súde prvého stupňa, vedľajšia účastníčka na súde prvého stupňa nevstúpila do konania a nikdy sa neskontaktovala so ţalovanou 3/, ktorá ani odvolanie nepodala. Jej neskorší vstup do konania sa prieči zákonu, lebo k nemu došlo bez vedomosti a súhlasu ţalovanej 3/.
názoru dovolateľky „nie je moţné aby sa niekto svojvoľne označil sa vedľajšieho účastníka a realizoval kroky v rozpore so stanoviskom samotnej ţalovanej“, ktorá sa voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa neodvolala“. V danom prípade podala odvolanie neoprávnená osoba, ktorej opravný prostriedok mal byť odmietnutý. Odvolací súd nepostupoval správne, pokiaľ napriek tomu pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci. Z uvedených dôvodov ţalobkyňa ţiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie alebo aby toto rozhodnutie zmenil tak, ţe potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vedľajšia účastníčka na strane ţalovanej 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe odvolací súd v danom prípade rozhodol vecne správne. Jej vstup do konania na strane ţalovanej 3/ plne zodpovedal § 93 O.s.p., pričom jej právny záujem na výsledku konania vyplýva zo skutočnosti, ţe v prípade úspešnosti ţaloby voči ţalovanej 3/ by súdom prisúdené peňaţné plnenie musela v konečnom dôsledku sama poskytnúť ţalobkyni. Ţiadala dovolanie zamietnuť ako neopodstatnené, lebo smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné. 3 Cdo 146/2010 6 V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie tieţ prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Výroková časť rozsudku odvolacieho súdu pozostáva v danom prípade z viacerých výrokov. Keďţe ţalobkyňa v dovolaní dostatočne nešpecifikovala, ktorý z nich napadla, bolo potrebné najskôr vyriešiť otázku, ktorý výrok je napadnutý dovolaním. Dovolací súd vychádzal z obsahu dovolania (§ 243c a § 41 ods. 2 O.s.p.), pričom osobitne zohľadnil časť dovolania odôvodňujúcu podanie tohto opravného prostriedku. V nej ţalobkyňa uviedla, ţe „z dôvodov uvedených v ustanovení § 236, 238, 241 ods. 2 c/ O.s.p. podáva dovolanie proti rozhodnutiu KS Bratislava č.k. 5 Co 167/2009 23.2.2010, ktorým KS Bratislava zmenil v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok OS Bratislava III č.k. 8 C 121/2003 ako súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd priznal ţalobkyni sumu 3 027,29 euro, ktorou zaviazal ţalovaného v III rade V. U., s.r.o.“. Aj v záverečnej časti konštatovala, ţe „sú splnené podmienky v občianskom súdnom poriadku pri aplikácii § 236, § 238, § 241 ods. 2 písm. c/, keďţe bolo zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa“. I keď sa ţalobkyňa v petite dovolania domáha zrušenia alebo zmeny rozsudku odvolacieho súdu (ako celku), dovolací súd z obsahu jej opravného prostriedku vyvodil, ţe dovolaním napadla len zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe pokiaľ by dovolanie smerovalo aj proti potvrdzujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu (čo z obsahu dovolania nevyplýva), išlo by v tomto smere o dovolanie, prípustnosť ktorého z ustanovenia § 238 O.s.p. nevyplýva. V nadväznosti na vyššie uvedené vychádzal dovolací súd z toho, ţe dovolanie je procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba zamietnuť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, 3 Cdo 146/2010 7 ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. I. So zreteľom na ustanovenie § 242 O.s.p. dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalobkyňa formálne v dovolaní namietla existenciu vady tejto povahy (uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nekonkretizovala ale, o ktorú vadu ide. V dovolacom konaní existencia takejto vady nevyšla najavo. II. V súlade s ustanovením § 242 O.s.p. dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ţalobkyňa ani vadu tejto povahy jednoznačne nekonkretizovala, avšak z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe do rámca tejto dovolacej argumentácie zahrnula nepreskúmateľnosť, okolnosti vstupu vedľajšej účastníčky do konania a prejednania odvolania. Dovolací súd súhlasí s názorom ţalobkyne, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia je inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď R 111/1998). V dovolaní ţalobkyne nie je konkretizované, v čom má spočívať nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia (uvádza sa len, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu „je z tohto hľadiska nepreskúmateľné“). Dovolací súd preto iba vo všeobecnej rovine konštatuje, ţe jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí ale disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv 3 Cdo 146/2010 8 (III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv ţalobkyne. Za tohto stavu nemoţno za opodstatnenú povaţovať námietku ţalobkyne, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Pre prípad, ţe dovolateľka vyvodzuje tzv. inú vadu konania z procesného postupu súdu, v rámci ktorého došlo v danom prípade k vstupu vedľajšej účastníčky do konania na strane ţalovaného 3/, dovolací súd uvádza, ţe ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi (ţalobcovi) alebo odporcovi (ţalovanému) zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Keďţe vedľajší účastník má
3 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, súd s ním koná obdobne ako s účastníkom konania (doručuje mu písomnosti, predvoláva ho na pojednávania a pod.). Do konania vstupuje vedľajší účastník buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Súd z vlastnej iniciatívy existenciu právneho záujmu vstupujúceho subjektu neskúma (viď § 93 ods. 2 O.s.p.), preto pokiaľ nebola námietka neprípustnosti vznesená, je tretia osoba bez ďalšieho účastníkom konania. Vstup do konania je moţný kedykoľvek od začatia konania aţ do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (viď tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 234/2004 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2007). To znamená, ţe do konania môţe 3 Cdo 146/2010 9 tretia osoba vstúpiť ako vedľajší účastník aj v konaní pred odvolacím súdom. V danom prípade bol procesný postup v zmysle § 93 O.s.p. zo strany odvolacieho súdu zachovaný. Súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok
názoru dovolacieho súdu nezaloţil procesnú vadu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. III. Dovolateľka tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 3 Cdo 146/2010 10 V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi priznať.
1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa uţ oprávnená osoba nemôţe s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, ţe premlčané právo nemoţno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R 29/1983). Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívnu (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, ţe poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia doba. Občiansky zákonník viaţe premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode – majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môţe byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. 3 Cdo 146/2010 11 Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa sa o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedela uţ v priebehu trestného konania vedeného proti vodičovi ţalovanej 3/ na Okresnom súde v Hainburgu, ktorý rozhodol rozsudkom z 8. mája 2002 (č.l. 137 aţ 144 spisu). Aj pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vedomosti ţalobkyne o škode sa dovolací súd stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa túto vedomosť získala uţ z posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia, ktorý bol vyhotovený 6. júna 2003 (č.l. 6 aţ 22 spisu). Dvojročná premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v danom prípade uplynula 6. júna 2005, právo na náhradu škody voči ţalovanej 3/ ale ţalobkyňa uplatnila aţ 2. novembra 2006 (viď č.l. 156 a 157 spisu). So zreteľom na účinné vznesenie námietky premlčania nebolo moţné ţalobkyni priznať premlčané právo. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd, pokiaľ rozhodoval o vznesenej námietke premlčania, postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a svoje rozhodnutie zaloţil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tieţ na správnom vyriešení otázky, kedy sa ţalobkyňa dozvedela o škode a kto za škodu zodpovedá. IV. Z dôvodov uvedených vyššie (I. aţ III.) dospel dovolací súd k záveru o neopodstatnenom uplatnení dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Vzhľadom na to dovolanie ţalobkyne zamietol
1 O.s.p. Dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo ţalobkyňa nebola úspešná a procesne úspešná účastníčka nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.) P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. januára 2011 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.