1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. júla 2012, sp. zn. 4 To 48/2012 takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. T. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 20. decembra 2010, sp. zn. 33 T 37/2009 bol obvinený P. T. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že od presne nezisteného dňa roku 2006 až do 03.10.2008 si od doposiaľ nestotožnenej osoby zaobstarával pervitín - metamfetamín, ktorý je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok, a ktorý za účelom vlastnej konzumácie prechovával v mieste svojho bydliska v J. a následne predával ďalším, najmenej trom konzumentom, a to C. I., narodenému XY, D. J., narodenému XY a G. J., narodenému XY, a to jednak v J. a tiež v obci G., okres L., a to i napriek tomu, že bol za takýto čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 2 T 22/2007 zo dňa 15.02. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.03. 2007. Okresný súd za tento zločin uložil obvinenému
2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody na desať rokov.
2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil súd do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na osemnásť mesiacov a
2 písm. c/ Tr. zák. uložil obvinenému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku obvinený podal odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. júla 2012, sp. zn. 4 To 48/2012 tak, že
1 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a
3 Tr. por. uznal obvineného P. T. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok , jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa roku 2006 až do 03.10.2008 si od doposiaľ nestotožnenej osoby zaobstarával pervitín - metamfetamín, ktorý je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok, a ktorý za účelom vlastnej konzumácie prechovával v mieste svojho bydliska v J. a následne predával ďalším, najmenej trom konzumentom, a to C. I., narodenému XY, D. J., narodenému XY a G. J., narodenému XY, a to jednak v J. a tiež v obci G., okres L.. Za to krajský súd uložil obvinenému
2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody na desať rokov so zaradením na jeho výkon
4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Rovnako aj krajský súd uložil obžalovanému ochranný dohľad na jeden rok (
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák.) a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou (
2 písm. c/, ods. 4 a § 74 ods. 1 Tr. zák.). Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal dovolanie obvinený sám vlastnoručne napísaným podaním dňa
l písm. g/ a písm. i/ Tr. por., teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, ako aj, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania prezentoval názor, že prvostupňový súd sa pri hodnotení vykonaných dôkazov nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie o jeho vine. Konajúce súdy nevyhodnocovali vykonané dôkazy objektívne, keď pri rozhodovaní vychádzal z výpovedí svedkov C. I., D. J. a G. J., ktorých výpovede považuje za nezákonne získané. Usvedčoval ho len svedok C. I., ktorý je sám osobou, ktorá sa zaoberá predajom drog. Svedkovia D. J. a G. J. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa zhodne uviedli, že k výpovediam z prípravného konania boli donútení vyšetrovateľom, a teda okresný i krajský súd vychádzali pri rozhodovaní z nezákonne získaných dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. odôvodňoval obvinený tvrdením, že svedkovia D. J. a G. J. vypovedali v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní rozporne, pričom uviedli, že k výpovediam v prípravnom konaní boli donútení vyšetrovateľom a pokiaľ ide o jedinú usvedčujúcu výpoveď svedka C. I., jedná sa o nehodnovernú osobu. Má preto za to, že súd na základe vykonaného dokazovania ustálený skutkový stav nesprávne právne posúdil. V doplnení dovolania obvinený prezentoval názor, že v jeho prípade boli porušené dve zásady trestného konania a to zásada ústnosti
18 Tr. por. a najmä zásada bezprostrednosti
19 Tr. por. Ak dôkaz nebol v konaní pred súdom vykonaný, súd sa o tento dôkaz pri rozhodovaní nemôže opierať. V jeho prípade existujú kontroverzné, rozporuplné a navzájom nelogicky sa vylučujúce svedecké výpovede nedôveryhodných osôb. Svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali v jeho prospech a súd mal pri rozhodovaní vychádzať z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, a nie z nezákonne získaných výpovedí svedkov z prípravného konania. S poukazom na uvedené dôvody obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19. júla 2012, sp. zn. 4 To 48/2012, ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra z 20. decembra 2010, sp. zn. 33 T 37/2009 zrušil. Súčasne osobitne podaným písomným podaním zo 16. decembra 2015 (doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 31. decembra 2015) obvinený s poukazom na svoje dovolanie
4 Tr. por. podal žiadosť o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody. Vo vlastnoručne napísanom podaní označenom ako „dovolanie“ uviedol v podstate rovnaké dovolacie námietky ako to učinil v dovolaní v nadväznosti podanom prostredníctvom obhajcu. K dovolaniu obvineného podal písomné vyjadrenie prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra. V tomto vyjadrení prokurátor uviedol, že krajský, ako aj okresný súd postupovali správne a v súlade so zákonom a odsudzujúce rozhodnutie krajského súdu považuje vo všetkých výrokoch za dôvodné, zohľadňujúce výsledky vykonaného dokazovania v celom svojom súhrne. Všetky dôkazy boli súdmi vyhodnotené objektívne a správne. S právnou argumentáciou uvedenou v dovolaní obvineného vo vzťahu k dovolacím dôvodom
1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por. sa prokurátor nestotožnil. Dôvodil, že všetky dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom a následne správne vyhodnotené. Súdy sa správne a v súlade so zákonom vysporiadali aj s otázkou právnej kvalifikácie konania obvineného. Obvinený v tomto smere ani neuviedol v čom vidí nesprávne právne posúdenie skutku, ale uviedol len všeobecné a nekonkrétne konštatovanie. Z uvedených dôvodov
prokurátora dovolacie dôvody dané nie sú, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného P. T. odmietol. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie, ktoré podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo podané v zákonnej trojročnej lehote, teda včas a osobou oprávnenou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Nitra, t.j. v mieste
por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený P. T. vo svojom dovolaní menovite uplatnil dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., pretože rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a
1 písm. i/ Tr. por., teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
4 Tr. por. dôvody dovolania
odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. V predmetnej veci obvinený mohol použiť na podanie dovolania dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., lebo v konaní pred súdom prvého stupňa, namietal nezákonnosť dôkazov - výsluchov svedkov D. J. a G. J.. Ich výpovede v prípravnom konaní mali byť získané nezákonne pod vplyvom donútenia zo strany vyšetrovateľa. V nadväzujúcom konaní na odvolacom súde obvinený síce namietal obsah výpovedí svedkov (vrátane výpovede svedka C. I.), avšak v rámci odvolania nezákonnosť získania týchto dôkazov už nenamietal. Obvinený teda mohol podať dovolanie z dôvodov § 371 ods.1 písm. g/ Tr. por., a nemohlo byť odmietnuté už z dôvodu predpokladaného v ustanovení § 371 ods. 4 Tr. por. Na druhej strane však už pri predbežnom prieskume dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolacie dôvody nie sú v predmetnej veci dané. Skutok, pre ktorý bol obvinený P. T. uznaný za vinného, tak ako ho ustálil krajský súd, vykazuje zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. Z rozhodnutia okresného súdu a implicitne aj z rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa dôsledne zaoberali obvineným namietanou nezákonnosťou dôkazov. Námietka obvineného súvisí v prevažnej miere s otázkou hodnotenia vykonaných dôkazov a osobitne potom hodnotenia výpovedí jednotlivých svedkov, najmä potom svedkov D. J., G. J. a C. I.. Z obsahu relevantných častí trestného spisu, je zrejmé, že všetky dôkazy v kontexte priebehu celého trestného konania (vrátane konania pred súdom) boli vykonané v súlade so zákonom, pri plnom rešpektovaní práva obvineného na obhajobu. Za zákonný považuje dovolací súd aj spôsob vykonania výsluchov hore menovaných svedkov a v tomto smere námietka obvineného, že výsluchy boli vedené nezákonným spôsobom, pretože svedkovia boli k usvedčujúcim výpovediam donútení nátlakom vyšetrovateľa, vyznieva značne subjektívne. Z obsahu relevantných častí trestného spisu vyplýva, že svedkovia D. J. a G. J. boli v prípravnom konaní vypočutí opakovane. Svedok D. J. dňa
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd ako súd dovolací opakovane judikoval, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného P. T. to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je to uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd (s výnimkou úpravy majúcej vplyv na právne posúdenie skutku). Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., zo spáchania ktorého trestného činu bol obvinený uznaný vinným. Na základe vyššie uvedeného je treba teda zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ pripúšťa možnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku, alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného, nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol. Písomným podaním zo
4 Tr. por. minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor môže výkon rozhodnutia , proti ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní dovolania môže tak urobiť aj dovolací súd. S poukazom na rozhodnutie o dovolaní obvineného
c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadosti obvineného nevyhovel. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.