Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžo/66/2014 Identifikačné číslo spisu: 5014200733 Dátum vydania rozhodnutia: 17.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014200733.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava, so sídlom 17. listopadu 2172, Ostrava - Poruba, Česká republika, proti odporcovi: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, E., v konaní o vykonateľnosť rozhodnutí cudzieho správneho orgánu Vysokej školy báňskej - Technickej univerzity Ostrava č. k. 0065/2012-0401/DES zo dňa 13.02.2012 a č. k. 0118/2013-0401/DES zo dňa 25.02.2013, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/36/2014-36 zo dňa 20.06.2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/36/2014-36 zo dňa 20. júna 2014, p o t v r d z u j e . Odôvodnenie Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia podľa § 250w OSP o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Pri skúmaní, či na danú oblasť správneho práva je možné aplikovať § 250w a nasl. OSP (či súd má právomoc rozhodovať v danej veci o uznaní rozhodnutia navrhovateľa o poplatku za dlhšiu dobu štúdia) zistil, že sa jedná o rozhodnutia verejnej vysokej školy o poplatku za štúdium v zmysle § 58 ods. 3 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách platného a účinného v Českej republike. Usúdil, že sa jedná o poplatok, ktorý bol odporcovi vyrubený navrhovateľom, ktorý je orgánom verejnej moci, konkrétne samosprávnym orgánom, vybaveným kompetenciou rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb (študentov) v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Tieto rozhodnutia vydal správny orgán v rámci jeho pôsobnosti v oblasti verejného práva; rozhodol na základe zákona. Preto krajský súd posúdil tento správny orgán ako subjekt, ktorý poplatok vyberá v mene členského štátu v zmysle § 3 písm. a/ bod 1 zákona č. 466/2009 Z. z. a na vymáhanie tohto poplatku je potrebné aplikovať špeciálnu právnu úpravu - zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedenú špeciálnu právnu úpravu krajský súd konštatoval, že je potrebné postupovať podľa nej v zmysle zásady lex specialis derogat lex generali. Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že podmienky ustanovenia § 250w OSP pre rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho správneho orgánu sú naplnené. V dodatku k odvolaniu uviedol, že zákonné ustanovenie § 3 písm. a/ zákona č. 466/2009 Z. z. sa nevzťahuje na poplatok za štúdium. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech. Ustanovenie § 3 zákona č. 466/2009 Z. z. platí s účinnosťou od 01.01.2012 v tomto znení: Medzinárodná pomoc pri vymáhaní pohľadávky sa vo vzťahu k
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.