procesnými vadami konania podľa § 237 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. (t. j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súčasne že rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený). Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Tvrdí, že ak rozhoduje vylúčený sudca, treba považovať súd za nesprávne obsadený. Žalobkyňa navrhla rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a zároveň navrhla odložiť ich vykonateľnosť. Súčasne si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) najskôr skúmal, či podané dovolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ich zákon pripúšťa. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci (vo veci týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok 66 eur za vznesenie námietky zaujatosti), aká už bola v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/31/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 5Cdo/295/2014, 6Cdo/291/2013, 6Cdo/417/2013, 6Cdo/120/2014 a 8Cdo/132/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá žalobkyňa vystupovala v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol. Okresný súd Revúca uznesením č. k. 4C/209/2012-104 zo dňa
f/ O. s. p.). Odvolaciemu súdu vytkla prekvapivosť jeho rozhodnutia, ktorá mala byť daná tým, že dovolaním napadnuté uznesenie popiera doterajšiu konštantnú judikatúru a je v rozpore so zákonom a ústavnou úpravou. Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a súčasne si pre prípad úspechu uplatnila náhradu trov dovolacieho konania. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) najskôr skúmal, či podané dovolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ich zákon pripúšťa. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci (vo veci týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok 20 eur za podané odvolanie), aká už bola v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 4Cdo/266/2014, 6Cdo/219/2014, 6Cdo/221/2014, 6Cdo/253/2014, 6Cdo/278/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/398/2014 a 8Cdo/220/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá žalobkyňa vystupovala v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal, keďže jej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.