1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Y. F. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom zo 17. januára 2013, sp. zn. 3 T 266/2012 uznal obvineného Y. F. za vinného v bode 1/ rozsudku zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku z prečinu podvodu
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ od presne nezisteného dňa v máji roku 2009 do
2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota z
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
2 písm. c/ Tr. zák. obvinenému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť uhradiť poškodenej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., škodu vo výške 760,52 Eur. Obvinený, jeho obhajca a prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sa vzdali práva podať odvolanie, preto rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo
1, § 400 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania v časti výroku o treste. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Následne bol obvinený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 24. októbra 2013, sp. zn. 3 T 266/2012 odsúdený
2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota z
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Zároveň obvineného
1 Tr. por. zaviazal nahradiť poškodenej Consumer Finance Holding, a. s. škodu vo výške 760, 52 €. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 8. januára 2014, sp. zn. 3 To 141/2013
por. odvolanie zamietol. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený
c/ Tr. por. odmietol. Následne obvinený podal sám, ako aj prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Evy Bornayovej, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo
ktorého sa u jeho družky neprejavujú príznaky syndrómu týranej osoby, pričom nemožno vylúčiť jej sklon ku skresľovaniu výpovede. Viacerí vypočutí svedkovia vypovedali, že u poškodenej nevideli žiadne stopy po bití. Súd preto použil nesprávnu kvalifikáciu trestného činu, keď ho uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., hoci skutok nespáchal. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Skutok pod bodom 2/ nespáchal, pretože je negramotný a nevedel, čo podpisuje. Súd sa dostatočne nezaoberal výpoveďami jednotlivých svedkov, pričom Y. C. z Q. a ďalší svedok, ktorý ho doprevádzal, vypočutí neboli. Nakoľko sú pochybnosti o spáchaní skutkov pod bodmi 1/ a 2/, mala byť aplikovaná zásada „in dubio pro reo“. Odsúdený bol na základe vynúteného priznania, opakoval iba slová vtedajšieho obhajcu, s ktorými sa nestotožňoval. Súčasne namietol nezistenie poľahčujúcej okolnosti, aj keď od počiatku napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.), súd tiež neprihliadol na správu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici,
ktorej bol niekoľkokrát disciplinárne odmenený. V dôsledku nesprávnych záverov súdu mu bol uložený neprimerane vysoký trest. Dovolací dôvod
1 písm. m/ Tr. por. odôvodnil nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z
1 Tr. por. z dôvodov dovolania
por. vyslovil rozsudkom, že rozsudkami okresného súdu a uznesením krajského súdu bol porušený zákon, zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo
znaleckého posudku bolo u poškodenej zistené vnútorné napätie, prežívanie strachu a úzkosti, pričom chorobný podklad k skresľovaniu výpovede zistený nebol. Spáchanie skutku podporujú aj lekárske správy poškodenej. Obvinený s ohľadom na svoje vyhlásenie mohol napadnúť rozhodnutie vo výroku o vine iba
1 písm. c/ Tr. por. Porušenie práva na obhajobu pritom nenamietal. Obvinenému bol uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považoval za správny a zákonný. Dovolaciemu súdu preto navrhol dovolanie zamietnuť. Obvinený reagoval na vyjadrenie prokurátora podaním, v ktorom uviedol, že okrem iného apeloval na porušenie práva na obhajobu, pretože ustanovený obhajca ním manipuloval. Návrh na povolenie obnovy konania podal aj do viny, pričom v tejto časti súd návrh zamietol a nevzal do úvahy navrhované dôkazy. Prihliadol iba na svedkov, s ktorými mal v minulosti konflikt. Poškodená sa priznala, že ku skutku vypovedala nepravdivo. Ak by sa mohol vyjadriť a konfrontovať svedkov i poškodenú, preukázal by, že sa skutok nestal tak, ako je uvedené v obžalobe. Dovolací súd požiadal o prehodnotenie jeho žiadosti o dovolanie. K dovolaniu sa vyjadrila aj poškodená s tým, že v prípravnom konaní vypovedala nepravdivo. Obvineného chcela iba nastrašiť. Požiadala o obnovenie pojednávania, kde by uviedla okolnosti v súlade so skutočnosťou. Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným Y. F. prostredníctvom obhajkyne, teda osobou oprávnenou
2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Rimavská Sobota, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Obvinený predovšetkým namietol nevykonanie dôkazov a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti najvyšší súd opätovne (predchádzajúce uznesenie najvyššieho súdu z
4 Tr. por., priznal vinu a spáchanie skutkov a svoje konanie oľutoval. Následne predsedníčka senátu položila obvinenému otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por., na ktoré obvinený odpovedal v súlade so zákonom kladne. Prokurátor a obhajca obvineného navrhli vyhlásenie obvineného prijať, preto súd
7 Tr. por. vyhlásenie prijal a dokazovanie ohľadne skutkov nevykonal. Po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku sa obvinený, jeho obhajca a prokurátor vzdali práva na podanie odvolania, v čoho dôsledku okresný súd vyhotovil skrátené rozhodnutie bez odôvodnenia. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 22. augusta 2013, sp. zn. 4 Nt 5/2013, z dôvodu aplikácie asperačnej zásady pri ukladaní trestu, povolil obnovu konania v časti výroku o treste. Súd návrh vo zvyšnej časti týkajúcej sa viny zamietol, pretože nezistil nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie nadobudlo v ten istý deň právoplatnosť, t. j. nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom, okresný súd mohol v rámci obnoveného konania rozhodovať iba o výroku o treste a s ním súvisiacich výrokoch. Z tohto dôvodu rovnako najvyšší súd nemá oprávnenie preskúmavať rozhodnutia súdov nižšieho stupňa vo vzťahu k vine obvineného. V tejto časti je potom dovolanie obvineného neprípustné. Súčasne je potrebné pripomenúť, že dovolací súd by ani nemohol skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, prípadne hodnotiť dôkazy. To znamená, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Nakoľko obvinený urobil vyhlásenie o vine a v tejto časti nebola povolená obnova konania, dovolací súd je vo výroku o vine viazaný rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo
2 Tr. zák., t. j. za najprísnejší z trestných činov. Trest teda nebol uložený mimo zákonom ustanovenej sadzby, ani v rozpore s nálezom ústavného súdu. Obvinený sa taktiež domáhal prihliadnutia na poľahčujúcu okolnosť
n/ Tr. por., keďže napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že ani prípadné pochybenie pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností by nemalo vplyv na výšku a zákonnosť uloženého trestu, pretože v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. sa pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže obvinenému bol uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby, zníženie hornej hranice by výšku trestu nezmenilo. Rovnako nie je v súlade so skutočnosťou, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol komplexne aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom vychádzal i z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica z 11. októbra 2013 nachádzajúcom sa na č. l. 323. V rozpore s tvrdeniami obvineného sa však v správe uvádza, že disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Iná správa preukazujúca uloženie disciplinárnych odmien v spise založená nie je. Obvinený v dovolaní uviedol aj dovolací dôvod
1 písm. m/ Tr. por., ktorý odôvodnil iba poukazom na nález ústavného súdu. Uvedený dovolací dôvod je možné namietať v prípade, ak generálny prokurátor pred podaním obžaloby zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora. V predmetnej trestnej veci také rozhodnutie vydané nebolo. Vzhľadom na to, že v dovolaní absentovala ďalšia argumentácia, z ktorej by sa dal dovolací dôvod posúdiť
obsahu, najvyšší súd sa touto námietkou nezaoberal. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie obvineného Y. F.
c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.