obnovu konania 5Cb/139/2001

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2ObdoV/19/2015 Identifikačné číslo spisu: 7008201825 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7008201825.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Sberbank Slovensko, a. s. (pôvodne VOLKSBANK Slovensko, a. s.), so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, zast. advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, konajúca prostredníctvom konateľa, advokáta JUDr. Františka Sedlačku, PhD., LL.M., proti odporkyni: T. T., nar. XX. K. XXXX, bytom G., zast. advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, so sídlom Poštová 14, Košice, o návrhu odporkyne na obnovu konania Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Cb/139/2001, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9Cb/4/2008, na dovolanie odporkyne proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 59/2013-142 z

1. januára 2015, právoplatné
2. marca 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne z a m i e t a . Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 9Cb/4/2008-102 zo dňa
4. 2013 povolil obnovu konania vedeného na menovanom krajskom súde pod sp. zn. 5Cb/139/
5. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Cb/139/2001-165 zo dňa
7. 2005 v právnej veci navrhovateľa Ľudová banka, a. s., Bratislava, proti odporkyni uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 162 513,63 Sk (71 782,30 eur) spolu s príslušenstvom s tým, že navrhovateľ sa môže domáhať uspokojenia tejto pohľadávky len do výšky výťažku z predaja založenej nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Košice III, odbor katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, katastrálne územie T. ako nehnuteľnosť, parcela č. XXX, o výmere 2 960 m2 - záhrada. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 265/2005 zo dňa
9. 2006, právoplatným dňa
12. Odporkyňa sa domáhala povolenia obnovy konania v uvedenej veci z dôvodu, že dňa
14. 2008 zistila, že so zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam, ktorá bola právnym titulom nároku navrhovateľa v pôvodnom konaní, bolo manipulované takým spôsobom, že jednotlivé listy tejto písomnosti boli od seba oddeľované. Súčasne sa v písomnom operáte katastra nehnuteľností nachádza doručenka adresovaná odporkyni pre zásielku určenú do vlastných rúk, pričom na tejto doručenke sa nenachádza podpis odporkyne, ale podpis inej osoby. Súd prvého stupňa nemal v konaní za sporné, že odporkyňa návrh na obnovu konania podala v trojročnej lehote v súlade s ust. § 230 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). V odôvodnení rozhodnutia vyslovil záver o pravdepodobnosti skutočností tvrdených odporkyňou o tom, že záložná zmluva zakladajúca jej záväzok voči navrhovateľovi nesie známky manipulácie a spôsobu manipulácie, odporkyňa mala sprostredkované vedomosti o tom, že úverová dlžníčka I. V. sa o tejto skutočnosti zmienila pred inými osobami a zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam, ktorá bola právnym titulom nároku, nikdy nebola odporkyni doručená. Keďže v pôvodnom konaní súd prvého stupňa navrhované dôkazy výpoveďami svedkýň nevykonal, dospel prvostupňový súd k záveru, že aj keď odporkyňa o pozmeňovaní listiny - záložnej zmluvy I. V. vedela sprostredkovane, nemohla mať vedomosti o tom, že túto skutočnosť možno zistiť priamym zmyslovým vnímaním predmetnej listiny, ktorú nemala, o čom svedčí aj doručenka nachádzajúca sa v operáte katastra nehnuteľností podpísaná inou osobou než odporkyňou. Pre nedoručenie tejto listiny odporkyni, táto nevedela uvedenú skutočnosť v pôvodnom konaní preukázať. Keďže odporkyňa dôkazy nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa obnovu konania povolil. Na odvolanie navrhovateľa (č. l. 107 - 110), Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), po preskúmaní napadnutého uznesenia podľa § 212 ods. l O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesením č. k. 2 Obo 59/2013-142 zo dňa
16. 2015, uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh odporkyne na obnovu konania zamietol. Odvolací súd poukázaním na § 228 ods. 1 a § 230 ods. 1 O. s. p. zdôraznil, že prípustným v zmysle zákona je len ten návrh na obnovu konania, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky prípustnosti vymenované v uvedených ustanoveniach O. s. p.. Poukázal na to, že návrh odporkyne na obnovu konania smeruje proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Cb/l39/2001-165 zo dňa
18. 2005, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 162 513,63 Sk s príslušenstvom a trovy konania s tým, že navrhovateľ sa môže domáhať uspokojenia tejto pohľadávky len do výšky výťažku z predaja založenej nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice III, odborom katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, katastrálne územie T. ako nehnuteľnosť parc. č. XXX o výmere 2 960 m2 - záhrada. Súčasne bolo zastavené konanie v časti o zaplatenie 5%-ého ročného úroku zo sumy 2 162 513,63 Sk od
20. 2001 do
22. 2002, 6,5%-ého ročného úroku zo sumy 2 162 513,63 Sk od
24. 2002 do zaplatenia a v časti o uloženie povinnosti odporkyni strpieť exekúciu alebo výkon rozhodnutia predajom založenej nehnuteľnosti. Proti rozsudku podala odporkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 2 Obo 265/2005-217 zo dňa
26. 2006 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Cb/139/2001-165 zo dňa
28. 2005 potvrdil, v dôsledku čoho tento nadobudol právoplatnosť dňa
31. Proti rozsudku najvyššieho súdu podala odporkyňa dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením sp. zn. l Obdo V 71/2006 zo dňa
33. 2007 tak, že dovolanie odporkyne odmietol. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že dôvodom, pre ktorý môže účastník návrhom na obnovu konania napadnúť právoplatný rozsudok, je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Z uvedených dôvodov možno napadnúť aj právoplatné uznesenie. Zvyšné tri dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ O. s p. v prejednávanej veci zjavne neprichádzajú do úvahy, keďže nebolo vydané žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by v trestnom konaní rozhodlo o trestnom čine sudcu, ani rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, ktoré by sa dotýkalo predmetného konania. Odporkyňa ako navrhovateľka obnovy konania žiada povoliť obnovu konania na základe tvrdenia o manipulácii so spisom katastrálneho úradu, ktorý obsahoval zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi navrhovateľom a odporkyňou ako záložcom a je v nej uvedené, že sa uzatvára na zabezpečenie pohľadávky vo výške 1 500 000,- Sk s jej príslušenstvom vzniknutej z úverovej zmluvy zo dňa
35. 1996, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou ako dlžníčkou. Odporkyňa v pôvodnom konaní nespochybnila uzavretie záložnej zmluvy, ale tvrdila, že túto uzavrela na zabezpečenie úveru vo výške 1 200 000,-- Sk a nie 1 500 000,-- Sk, pričom po jej podpise bola prvá strana záložnej zmluvy vymenená. Taktiež namietala, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti jej katastrálnym úradom nikdy nebola doručená, súčasne že podpis na doručenke založenej v spise katastrálneho úradu nie je jej podpisom. Odporkyňa sa o manipulácii so spisom katastrálneho úradu dozvedela až nahliadnutím do spisu na katastrálnom úrade dňa
37. 2008, t. j. po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia, kedy sa dozvedela aj o podpísanej doručenke o prevzatí zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam inou osobou, preto tieto skutočnosti nemohla uviesť v pôvodnom konaní. Odvolací súd k uvedenému konštatoval, že v rozpore s týmto tvrdením je priebeh pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 5Cb/139/2001, v ktorom zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam bola predložená navrhovateľom na pojednávaní, pričom údaje v zmluve o záložnom práve založenej v spise katastrálneho úradu, nie sú v rozpore so zmluvou predloženou na predmetnom pojednávaní. Nie je preto splnená podmienka novej skutočnosti alebo dôkazu, ktorý by navrhovateľka obnovy nemohla použiť v pôvodnom konaní, súčasne ani podmienka možnosti priaznivejšieho rozhodnutia vo veci vo vzťahu k navrhovateľke obnovy. Vo vzťahu k tvrdeniu odporkyne, týkajúceho sa doručenky podpísanej inou osobou, odvolací súd konštatoval, že ide o nový dôkaz, ktorý odporkyňa nemohla predložiť v pôvodnom konaní, avšak v tomto prípade nie je splnená podmienka prípustnosti obnovy konania, a to možnosť privodenia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané odporkyňou v návrhu na obnovu nenapĺňajú zákonné dôvody umožňujúce povolenie obnovy konania. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 552,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
40. Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote dovolanie (č. l. 149 - 153), prípustnosť ktorého odôvodnila ust. § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a dôvodnosť ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Odporkyňa navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporkyňa v dovolaní zotrvala na stanoviskách uvedených v konaní pred súdom prvého stupňa a opakovane zdôraznila, že až po právoplatnom skončení konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Cb/139/2001, dňa
42. 2008 zistila, že zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam, ktorá bola právnym titulom nároku navrhovateľa v označenom konaní, javí známky manipulácie, upravovania a pozmeňovania po tom, čo bola táto zmluva ňou podpísaná a zviazaná notárom, a to takým spôsobom, že jednotlivé listy boli od seba oddeľované. Tvrdí, že hoci mala nejaké sprostredkované informácie o machináciách so záložnou zmluvou, táto jej nikdy nebola doručená, a teda si túto informáciu nemohla nijakým spôsobom overiť vlastným zmyslovým vnímaním. Z hľadiska práva je preto podľa nej potrebné na túto informáciu hľadieť tak, akoby ju nemala. Na základe uvedeného preto bez svojho zavinenia v pôvodnom konaní nemohla nijakým spôsobom preukázať, že na predmetnej záložnej zmluve došlo k prepisom a úpravám. V pôvodnom konaní nemohla predložiť ani originál záložnej zmluvy, pretože jej táto nikdy nebola doručená. Až po nahliadnutí do spisu na Katastrálnom úrade v T., Správe katastra T., dňa
44. 2008 zistila, že v písomnom operáte katastra nehnuteľností sa nachádza doručenka pre zásielku určenú do vlastných rúk, na ktorej nie je jej podpis, ale podpis inej osoby. K tvrdeniu odvolacieho súdu, že v pôvodnom konaní bola zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti predložená navrhovateľom na pojednávaní dňa
46. 2005, odporkyňa uviedla, že na predmetnom pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce predložil súdu k nahliadnutiu originál záložnej zmluvy, súd však z tohto originálu zistil len to, že zmluva je napísaná na dvoch listoch a na pravej strane je uvedená výška zabezpečenej pohľadávky v sume 1 500 000,-- Sk, hoci odporkyňa podpisovala zmluvu o zabezpečení pohľadávky záložným právom na nehnuteľnosti vo výške 1 200 000,-- Sk. Následne súd originál po nahliadnutí vrátil zástupcovi navrhovateľa. Na tom istom pojednávaní zástupca navrhovateľa opätovne predložil originál záložnej zmluvy, na ktorom mal byť úradne overený podpis odporkyne notárkou JUDr. Alenou Ondrušekovou, a to dňa
49. Odporkyňa poukázaním na § 129 ods. 1 a § 122 ods. 1 O. s. p. súdu vytkla, že napriek tomu, že v priebehu konania do záložnej zmluvy nahliadal dvakrát, ani raz zistené skutočnosti nezaznamenal, preto ich vzhľadom na význam, ktoré má pevné spojenie dvoch listov zmluvy, nemožno považovať za zistené. Odporkyňa súdu ďalej vytkla, že napriek tomu, že za účelom preukázania skutočnosti, že došlo k pozmeňovaniu záložnej zmluvy, v pôvodnom konaní navrhla vykonať dôkazy výsluchom svedkov, súd ich nevykonal a keďže odporkyňa originál záložnej zmluvy k dispozícii nemala, nemohla ho v pôvodnom konaní predložiť ako dôkaz. Odporkyňa ďalej namietla konštatovanie odvolacieho súdu vo vzťahu k doručenke podpísanej inou osobou, ktorá je síce novým dôkazom, ktorý odporkyňa nemohla predložiť v pôvodnom konaní, avšak v tomto prípade nie je podľa jeho názoru splnená podmienka prípustnosti obnovy konania, a to možnosť priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Odporkyňa tvrdí, že odvolací súd nevysvetlil dôvody, pre ktoré doručenku nepovažuje za dôkaz, ktorý by mohol v obnovenom konaní privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, preto považuje jeho rozhodnutie za nesprávne, nedostatočne zdôvodnené a tým aj nepreskúmateľné. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení má odporkyňa za to, označenými dôkazmi (originálom záložnej zmluvy, ktorý v pôvodnom konaní nemohla bez svojho zavinenia predložiť a doručenkou, podľa ktorej jej mala byť záložná zmluva doručovaná, na ktorej sa však nenachádza jej podpis) dostatočne preukázala, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre povolenie obnovy konania. Odporkyňa súčasne navrhla odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 243 O. s. p. a uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní v sume 87,50 eur za jeden úkon právnej služby. K dovolaniu odporkyne sa písomným podaním zo dňa
51. 2015 vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol dovolanie v celom rozsahu zamietnuť (č. l. 159 - 161). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorá je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a ods. 3 O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v napadnutom rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolací súd rozhodol vecne správne. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia. Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, že dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta. Odporkyňa v predmetnom prípade v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Odporkyňa nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vzhliadla v nesprávnom posúdení otázky povolenia obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Cb/139/2001 podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p. majúc za to, že predložením originálu záložnej zmluvy, ktorý v pôvodnom konaní nemohla bez svojho zavinenia predložiť, súčasne preukázaním, že podpis na doručenke, ktorou sa mala záložná zmluva doručovať odporkyni, nie je podpisom odporkyne, dostatočne preukázala splnenie predpokladov pre povolenie obnovy konania. Dovolací súd vo vzťahu k obnove konania vo všeobecnosti uvádza, že konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. sa uplatňuje v tých prípadoch, keď účastník konania nemohol bez svojej viny tvrdiť určitú skutočnosť alebo navrhnúť vykonanie určitého dôkazu, ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, dôkazy alebo rozhodnutia účastníkom konania voči súdu (R 19/1975). Tak isto platí, že pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (R 72/1954). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. má ako dôvod obnovy konania na zreteli také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným konaním nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu účastníka konania vtedy nepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne si nesplnil povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm. b/ O. s. p.) ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O. s. p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom, ktorý vykonáva dokazovanie (§ 122 ods. 1 O. s. p.) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka. Z obsahu spisu vyplýva, že argumentačné dôvody odporkyne, spočívajúce v jej tvrdení o manipulácii so Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa
53. 1996 (č. l. 14 - 16), tvorili obsah hmotnoprávnej obrany odporkyne v pôvodnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Cb/139/
54. Prvostupňový, odvolací, aj dovolací súd v pôvodnom konaní, vzhľadom na ich povinnosť pri žalobe na plnenie z úradnej moci vždy skúmať existenciu platného právneho úkonu, preskúmali platnosť namietanej zmluvy a tvrdenia odporkyne vyhodnotili za nedôvodné. Samotná táto skutočnosť a nespokojnosť odporkyne s právnym poúdením veci v pôvodnom konaní, dôvodom na jeho obnovu ale byť nemôže. Obnova konania je totiž mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O. s. p. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. l O. s. p.). Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované ani za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, ani za dôvod na obnovu konania. Pokiaľ súd na procesné úkony účastníka konania reaguje primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom a nevykonanie dôkazov odôvodní ústavne akceptovateľným spôsobom, nemožno jeho postup spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Charakter nového dôkazu, ktorý odporkyňa nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, nemá ani sporná poštová doručenka, ktorá mala preukazovať prevzatie originálu záložnej zmluvy s vyznačením povolenia vkladu do katastra nehnuteľností a ktorá je podpísaná inou osobou než odporkyňou. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, katastrálny operát je verejný a každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Odporkyňa s poukazom na citované ustanovenie mohla kedykoľvek počas pôvodného konania do zbierky listín katastrálneho operátu Správy katastra T. nahliadnuť (a teda nie až dňa
56. 2008) a zistiť ňou tvrdené skutočnosti, na základe ktorých navrhuje obnovu konania. Odporkyňa v tejto súvislosti neuviedla žiadne okolnosti, pre ktoré tak urobiť nemohla. Naviac je potrebné dodať, že nedoručenie záložnej zmluvy odporkyni nemá vplyv na existenciu záložného práva, nakoľko toto vzniká momentom rozhodnutia príslušnej správy katastra (v súčasnosti katastrálneho odboru príslušného okresného úradu) o povolení vkladu záložného práva na základe záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k námietke odporkyne, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (uplatňované aj v odvolacom konaní podľa § 211 ods. 2 O. s. p.), keďže z neho vyplýva dôvod zamietnutia návrhu odporkyne na obnovu konania, a teda zmeny prvostupňového rozhodnutia. Z tohto dôvodu ho možno považovať za preskúmateľné a ústavne akceptovateľné. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie odporkyne podané proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 59/2013-142 zo dňa
58. 2015 nie je dôvodné, preto dovolanie podľa § 243b ods. 1, ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. zamietol. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďže si však žiadne trovy v dovolacom konaní neuplatnil, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
59. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.