nahradenie prejavu vôle

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/880/2015 Identifikačné číslo spisu: 7714219369 Dátum vydania rozhodnutia: 23.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7714219369.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne MATEX, s.r.o., so sídlom Veškovce 1194, Veľké Kapušany, IČO: 31 675 999, zastúpenej Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, proti žalovanému Agropotravinárskemu družstvu Malčice, so sídlom v Malčiciach, IČO: 31 713 891, zastúpenému Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o nahradenie prejavu vôle, o nariadení predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 12 C 114/2014, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

1. apríla 2015 sp. zn. 1 Co 205/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Michalovce uznesením z
2. januára 2015 č. k. 12 C 114/2014-76 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú evidované Okresným úradom A., Katastrálny odbor, Okres: A., Obec: K., katastrálne územie: K., zapísanými na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, a XXXX (špecifikovanými v uvedenom rozhodnutí) tak, že mu zakázal previesť vlastnícke právo (spoluvlastnícke právo) k spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach darom, scudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby do právoplatného skončenia veci samej a previesť užívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (dať ich do nájmu, podnájmu, bezodplatného užívania tretím osobám), ktorých doba trvania presiahne čas, ktorým sa súdny spor vo veci samej právoplatne skončí. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa odôvodnila potrebu upraviť dočasne vzťahy medzi účastníkmi konania (§ 74 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.") tým, že je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, pričom spoločníci a konatelia žalovaného, ktorý nadobudol k predmetným nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel pri tvrdenom porušení predkupného práva, vystupujú aj v iných spoločnostiach, ktoré tiež vykonávajú podnikateľskú činnosť v oblasti poľnohospodárskej, rastlinnej a živočíšnej výroby, ktoré spoločnosti majú spoločné sídlo. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobkyne, ktorými si uplatňovala predkupné právo, je preto zrejmé, že nechce, aby žalobkyňa zákonným spôsobom nadobudla vlastnícke právo k pozemkom, ku ktorým v rozpore so zákonom nadobudol vlastnícke právo on sám. Vzhľadom na správanie žalovaného z minulosti je zrejmé, že bude prevádzať nehnuteľnosti medzi subjektami, ktoré sú s ním personálne prepojené za účelom, aby zmaril nadobudnutie nehnuteľností žalobkyňou. Keďže dotknutý účastník môže byť nariadeným predbežným opatrením postihnutý len v nevyhnutnom rozsahu, súd prvého stupňa obmedzil žalovaného vo výkone jeho práv k predmetným nehnuteľnostiam len v rozsahu prevodu spoluvlastníckych podielov k uvedeným nehnuteľnostiam od jeho právneho predchodcu a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z
3. apríla 2015 sp. zn. 1 Co 205/2015 na odvolanie žalovaného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobkyňa pre účely predbežného opatrenia dostatočne osvedčila potrebnosť navrhovanej naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia čiastočne vyhovel. Odvolací súd dodal, že už samotná situácia popísaná žalobkyňou v návrhu nasvedčuje tomu, že právo žalobkyne na uspokojenie jej nároku voči žalovanému je ohrozené možným prevodom, resp. zaťažením. Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že ani obmedzenie žalovaného ako vlastníka pri nakladaní s jeho vlastníckym právom mu nebráni v riadnom a bežnom užívaní uvedených nehnuteľností a teda nezaťažuje ho v takom rozsahu, aby to nebolo možné od neho spravodlivo požadovať. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a žiadal, aby dovolací súd uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bude zamietnutý, alebo rozhodnutie bude zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľné. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Podľa jeho názoru odvolací súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom zo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk, ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre záver o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia. Zdôraznil, že odvolací súd na žiadny z rozhodujúcich odvolacích argumentov uvedených v odvolaní nedal žiadnu odpoveď, čo považoval za odňatie možnosti konať pred súdom. Rozhodnutie odvolacieho súdu taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí taxatívne vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení (uznesenie o predbežnom opatrení), kde dovolanie nie je prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania žalovaného je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená. Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené (porovnaj napríklad R 34/1995, R 117/1999 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 23/1998 a č. 38/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Žalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní ani najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Žalovaný v dovolaní namietal, že v konaní mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Žalovaný vytýkal odvolaciemu súdu, že odôvodnenie jeho rozhodnutia nedáva odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky, ktoré uviedol v odvolaní, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor"), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava") a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medziiným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodovania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. To však bez ďalšieho neznamená, že nedostatočné (nepreskúmateľné) odôvodnenie rozhodnutia predstavuje dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho. Pokiaľ ide o dovolaciu námietku žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a tým aj jeho nepreskúmateľnosti, dovolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na stanovisko jeho občianskoprávneho kolégia zo dňa
4. decembra 2015 k výkladu § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016), ktorého právna veta znie „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.". Vychádzajúc z uvedeného Stanoviska o zmätočnosť v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ide iba vtedy, keď je dôsledkom procesného postupu, ktorý je nesprávny v tom zmysle, že pri ňom nebola zachovaná právnym poriadkom stanovená procedúra prejednania veci. Nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v občianskom súdnom konaní, je ale procesnou vadou (vadou procedúry prejednania veci), prípadne procesnou vadou dosahujúcou (až) intenzitu, ktorú považuje za relevantnú uvedené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku. Vtedy, keď sudca (senát) v písomnej forme vyhotovuje rozhodnutie a na základe doterajších výsledkov konania zvažuje, čo, akým spôsobom a v akom vecnom slede zaradí do jeho textu, už vec neprejednáva. Účastník konania sa nezúčastňuje na tvorbe písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu. Občiansky súdny poriadok mu priznáva možnosť realizácie procesných oprávnení pred vydaním písomného vyhotovenia rozhodnutia a po vydaní písomného vyhotovenia rozhodnutia. To, čo súd napokon zaradí do písomného vyhotovenia rozhodnutia a akým spôsobom alebo v akom rozsahu v ňom odôvodní svoje skutkové a právne závery, je však - v rámci limitov daných platnou právnou úpravou - výlučne iba vecou súdu. Proti tomu, čo účastník v rozhodnutí súdu považuje za nesprávne, nespravodlivé, nezodpovedajúce zákonu, má možnosť sa brániť, a to aj vtedy, keď zastáva názor, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia je nedostatočné, nevýstižné, nepresvedčivé alebo neúplné. Pokiaľ sa totiž účastník nazdáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia je nepreskúmateľné, má v plnom rozsahu zachované právo namietať túto nesprávnosť v procesne prípustnom opravnom prostriedku. Pritom však treba mať na zreteli, že skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne, bez ďalšieho neodníma účastníkovi konania možnosť pred súdom konať (pokiaľ nejde o taký prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu). Ako je konštatované v závere citovaného Stanoviska, „V súlade s právnymi závermi vyjadrenými v rozhodnutiach ESĽP môže však o takýto výnimočný prípad ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky (až) vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém" alebo vady „zásadnej, hrubej a podstatnej", prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu". Len v takomto výnimočnom prípade môže uvedená okolnosť zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo len takto charakterizovaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia môže intenzitou svojich právnych dôsledkov prekročiť rámec tzv. inej vady, v tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku neuvedenej". O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Bez ohľadu na rozsah odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu je z neho totiž nepochybne zrejmé, že dôvodom pre potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odvolacím súdom bola skutočnosť, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosti ktorých sa nezmenilo nič ani v štádiu odvolacieho konania, čím je vylúčená žalovaným namietaná nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Žalovaný v dovolaní takisto namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Preto sa dovolací súd správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom nezaoberal. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej žalovaným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p., dovolací súd odmietol jeho procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto dovolacieho konania so zreteľom na to, že v súčasnosti bolo rozhodnuté len o predbežnom opatrení a konanie vo veci samej naďalej prebieha (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 145 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.