← Slovensko

určenie neplatnosti obchodnej zmluvy

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/14/2015 Identifikačné číslo spisu: 1508200244 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ľubomíra Kúdelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1508200244.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a. s., so sídlom Winterova 29, 921 29 Piešťany, IČO: 34 144 790, zast. advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: CKSK, a. s., so sídlom Boženy Němcovej 15, 811 04 Bratislava, IČO: 35 710 136, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Swiss Finance, s. r. o., so sídlom Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 35 823 976, zast. advokátskou spoločnosťou Advokátska kancelária Kovár a partneri, s. r. o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697, o určenie neplatnosti obchodnej zmluvy, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu Bratislava zo dňa

  1. septembra 2014 č. k. 3Cob/344/2013-644, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a . II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa
  2. júla 2013 č. k. 21Cb/6/2008-606 konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že Obchodná zmluva uzavretá dňa
  4. 1997 v znení dodatkov 1, 2, 3 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný podpísali dňa
  6. 1997 listinu označenú ako Obchodná zmluva, v ktorej sa žalovaný zaviazal vyvíjať pre žalobcu obchodnú činnosť popísanú v čl. II. Obchodnej zmluvy a podľa čl. III. Obchodnej zmluvy mal žalovaný právo na odmenu za vykonanú obchodnú činnosť. Obchodná zmluva bola neskôr menená a dopĺňaná. Podľa Dodatku č. 1 malo žalovanému vzniknúť právo požadovať od žalobcu zmluvnú pokutu 80 000 000,- Sk v prípade, ak zo strany žalobcu dôjde k skončeniu Obchodnej zmluvy z iného dôvodu, než je uvedený v čl. IV. bod
  7. Naliehavý právny záujem na tomto určení je podľa žalobcu daný tým, že listom z
  9. 2000 žalobca oznámil žalovanému výpoveď z Obchodnej zmluvy, avšak len z opatrnosti, pretože žalobca považoval zmluvu za neplatnú v celom rozsahu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože zo strany žalobcu došlo k jednostrannému ukončeniu Obchodnej zmluvy a žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dňa
  11. 2008 spoločnosť Swiss Finance, a. s., Bratislava, podala návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, s ktorým návrhom žalobca nesúhlasil. Súd prvého stupňa vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nepripustil, ktoré rozhodnutie bolo zmenené na základe odvolania odvolacím súdom. Žalovaný ústnym podaním do zápisnice zo dňa
  13. 2009 namietal prekážku konania z dôvodu litispendencie s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. RNs C 67/
  14. Žalobca túto námietku popieral a trval na tom, že nie je daná prekážka litispendencie vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 6Cb/2/2008 pred Okresným súdom Piešťany, pretože sa v tomto konaní nerieši otázka platnosti Obchodnej zmluvy v merite veci. Vo veci nie je daná ani prekážka rei iudicatae, pretože Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 19Cb/251/2000 taktiež neriešil otázku platnosti Obchodnej zmluvy v merite veci, len ako prejudiciálnu otázku. Vo veci vedenej na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 6Cb/2/2008 bol dňa
  16. 2008 vyhlásený rozsudok, ktorý bol odvolacím súdom zrušený z dôvodu, že v konaní nebolo rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti a iných procesných návrhoch účastníkov konania. Súd skúmal podmienky konania, osobitne existenciu prekážok právoplatne skončenej veci a začatého konania, potrebných pre rozhodnutie súdu v konaní. V tejto súvislosti zo spisu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 19Cb/251/2000 zistil, že vo veci bol podaný vzájomný návrh o zaplatenie 952 317,04 Sk, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie. Súd zistil, že sú vedené konania na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6Cb/5/2008, ktoré je prerušené ex lege, nakoľko na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Skúmaním podmienok konania súd zistil, že medzi účastníkmi konania sú vedené dva spory, a to na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 6Cb/5/2008 a bolo začaté podaním vzájomného návrhu žalovaného zo dňa
  18. 2000 a následne vylúčené na samostatné konanie, ktoré nie je skončené. Na Okresnom súde Piešťany je vedené konanie na plnenie pod sp. zn. 6Cb/2/2008 začaté
  20. 2004, ktoré nie je ukončené. Súd zistil, že medzi účastníkmi konania bolo vedené konanie na Krajskom súde Trnava pod sp. zn. 19Cb/251/2000, ktoré bolo právoplatne ukončené rozsudkom zo dňa
  22. 2002 (právoplatným
  24. 2002), v ktorom bolo vyslovené, že Obchodná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je platná, čím bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že otázkou platnosti Obchodnej zmluvy sa v tomto konaní súd nezaoberal. Vzhľadom na zistenú prekážku rei iudicatae, ako i prekážku litispendencie, súd konanie podľa § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p. konanie zastavil. V právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 19Cb/251/2000-265 bola prejudiciálne riešená otázka platnosti tej istej Obchodnej zmluvy v znení jej dodatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Žalobca podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu o nedostatku naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti Obchodnej zmluvy, ani s názorom, že je daná prekážka litispendencie a prekážka veci rozhodnutej, pretože rozsudok č. k. 19Cb/251/2000-265 neobsahuje žalobný petit, t. j. určenie platnosti/neplatnosti Obchodnej zmluvy. Zároveň uviedol, že uvedené rozhodnutie nie je záväzné v tomto konaní a riešila sa v ňom platnosť/neplatnosť Obchodnej zmluvy len ako predbežná otázka. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a uviedol, že u žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko žaloba na plnenie bola žalovaným podaná dňa
  26. 2004, t. j. pred začatím konania o určenie neplatnosti Obchodnej zmluvy. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Jedným z dôvodov, pre ktorý súd prvého stupňa konanie zastavil, bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že nedostatok naliehavého právneho záujmu nepredstavuje podmienku konania, pre neexistenciu ktorej je potrebné konanie zastaviť. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu, že pokračovaniu konania bráni prekážka litispendencie podľa § 83 O. s. p., nakoľko medzi účastníkmi konania neprebieha iné konanie, v ktorom by sa jeden z účastníkov konania domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktoré by vo výroku obsahovalo určenie platnosti/neplatnosti Obchodnej zmluvy zo dňa
  29. Odvolací súd však zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, ktorý zastáva aj ustálená súdna prax i právna teória, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, keďže právoplatný rozsudok v žalobe na plnenie v sebe zahŕňa vyriešenie otázky platnosti Obchodnej zmluvy. Na tomto nič nemení skutočnosť, že žalobca, tak ako uvádza v odvolaní, v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 19Cb/251/2000 v rámci svojej procesnej taktiky produkoval iba nevyhnutné dôkazy a nenavrhol dôkazy, ktoré bolo potrebné vykonať za účelom riadneho právneho posúdenia platnosti/neplatnosti Obchodnej zmluvy. Odvolací súd na základe uvedeného napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal trovy odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) 60,07 eur, paušálnu náhradu 7,81 eur, DPH v sume 13,57 eur, t. j. spolu 81,46 eur. Žalobca podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podaním
  31. 2014 z dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre zastavenie konania pre res iudicata. Uviedol, že takáto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec a o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným návrhom vyplýva z rovnakého skutku. Prekážka res iudicata ale nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Uviedol, že v rozsudku Krajského súdu Trnava nebola otázka platnosti zmluvy vyčerpaná tak, aby nastolila stav právnej istoty medzi účastníkmi. Poukázal na to, že v konaní o splnenie povinnosti, nebola otázka platnosti zmluvy dostatočne vyriešená. Zastavením konania bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Ďalšiu vadu konania vyvodzuje žalobca z nepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov pre nedostatočné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutí. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho, aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal v zákonnej lehote účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243b ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. Podľa § 236 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom zákon dovolanie pripúšťa len vo výslovne uvedených prípadoch upravených v § 237 až § 239 O. s. p. 1/ Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 239 O. s. p. platí, že prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu uzneseniu je založená na rozdielnosti rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Zákon tiež pripúšťa dovolanie v prípade, ak bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a odvolací súd dovolanie pripustil z dôvodu, že ide o rozhodnutie zásadného právneho významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Podľa § 239 ods. 3 neplatia ustanovenia odsekov 1 a 2, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania. Napadnuté uznesenie je potvrdzujúcim rozhodnutím uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené pre nedostatok podmienok konania (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Žalobca podal dovolanie proti uzneseniu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Žalobca odôvodňuje svoje dovolanie vadou konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. - odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že súd konanie zastavil, pričom na zastavenie konania nebol dôvod, namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ako aj posúdenie dôvodov, pre ktoré bolo konanie zastavené. 2/ Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu, a to bez ohľadu na povahu predmetu konania. Pre prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je rozhodujúce, či k vade konania došlo pred odvolacím súdom alebo pred súdom prvého stupňa. Ak však odvolací súd odstránil vadu konania, ku ktorej došlo pred súdom prvého stupňa, nie je možné k nej prihliadnuť. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je tiež daná iba tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 skutočne došlo. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovoru“). O procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä predniesť alebo doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke. Ak súd správne dospeje k záveru, že nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal účastníkovi možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Dovolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní, ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. To, že žalobca nebol v tomto konaní úspešný, lebo súd sa nestotožnil s jeho názorom neznamená, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp., že došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Ústavou garantované právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 nemožno chápať tak, že jeho naplnením je len úspech v občianskoprávnom spore. Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z tohto článku ústavy tak, že postupujú v konaní a sú viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je garanciou práva na súdnu ochranu. V prípade, ak sa súd nevysporiada so všetkými námietkami účastníka, najvyšší súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred súdom (II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95). K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces by podľa Dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde (II. ÚS 8/2001), ale aj tým, že súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Naplnenie uvedených skutočností však v predmetnej veci nebolo zistené. Odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné a obsahuje vyslovenie právneho názoru s dostatočným odôvodnením. Skutočnosť, že súd konanie o určenie neplatnosti Obchodnej zmluvy zastavil pre prekážku rozhodnutej veci, nie je porušením čl. 46 ods. 1 ústavy, ak nedošlo k takým procesným pochybeniam, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie. Rozhodne nie je porušením uvedeného článku len to, že účastník s rozhodnutím súdu nesúhlasí. Dovolací súd vyslovil, že ani článok 6 ods. 1 Dohovoru nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku). Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku stotožní s názorom vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vytkol obsah odôvodnenia rozhodnutia, nemožno ani túto skutočnosť považovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, že účastník s rozhodnutím nesúhlasí. Zároveň dovolací súd poukazuje na to, že Ústava Slovenskej republiky neupravuje dôsledky ani prípadných jednotlivých procesných nesprávností, ku ktorým v praxi môže dochádzať v súdnych konaniach, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ako aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní procesné nesprávnosti konania súdov nižších stupňov napraviť. Procesné vady taxatívne vymedzuje ustanovenie § 237 O. s. p., ktoré zakladajú prípustnosť dovolania. Občiansky súdny poriadok považuje, okrem procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.), avšak vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú. V preskúmavanej veci dovolateľ dôvodil v dovolaní najmä existenciou aj procesnej vady konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo vyvodzuje zo skutočnosti, že konanie bolo zastavené pre prekážku rozhodnutie veci, hoci pre tento záver neboli splnené zákonné predpoklady. 3/ Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Je však povinnosťou súdu podľa § 103 O. s. p. skúmať splnenie podmienok konania a to, či v konaní je daná prekážka rozhodnutej veci. Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, že účastníkovi (žalobcovi) bola odňatá možnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. To, že súd konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci, nemožno považovať za porušenie práv účastníka na spravodlivý proces. Pre každého účastníka súdneho konania platia zákonom stanovené pravidlá a jedným z nich je i splnenie podmienok, za ktorých môže súd vo veci konať. Právny záver oboch súdov o tom, že právoplatný rozsudok na plnenie z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu a je v súlade s konštantnou judikatúrou súdov, preto jeho aplikáciou nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 19Cb/251/2000-265 je právoplatným rozsudkom na plnenie z Obchodnej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca domáhal v tomto konaní (z obsahu uvedeného rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo plnenie z Obchodnej zmluvy zo dňa
  33. 1997). Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že postupom súdu nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, preto konanie nie je postihnuté vadou, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., taktiež neboli zistené ani vady konania zakladajúce prípustnosť dovolania podľa ostatných odsekov § 237 a dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 O. s. p., preto dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 243b O. s. p. odmietol ako neprípustné. Trovy dovolacieho konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal, pretože im žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  34. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.