Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Nc/1/2016 Identifikačné číslo spisu: 8110211214 Dátum vydania rozhodnutia: 08.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8110211214.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ BENC, s.r.o., so sídlom Jesenná č. 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 506 451, 2/ PONECO, s.r.o., so sídlom Jesenná č. 12, 080 05 Prešov, IČO: 36 707 996, 3/ CORS, spol. s r.o., so sídlom Jesenná č. 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 467 057 4/ S.CORYN, s miestom podnikania Jesenná č. 8, 080 01 Prešov, IČO: 32 925 042, všetci právne zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom v Prešove, Jesenná č. 8, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25 C 96/2010 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9 Co 165/2015, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci, takto rozhodol: Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Mariana Muránska, JUDr. Daniela Babinová a JUDr. Miloš Kolek n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9 Co 165/2015 (veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 25 C 96/2010). Odôvodnenie Predsedníčka senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. Mariana Muránska v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9 Co 165/2015 predložila vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom v 4/ rade v podaní z
- septembra
- V námietke zaujatosti (č. l. 561 - č. l. 563 spisu) žalobca uviedol, že sudcovia Krajského súdu v Prešove sú v danej veci „sudcami vo vlastnej veci“, pretože rozhodujú o majetku mesta, v ktorom žijú. Je podľa neho nesporné, že od ich rozhodnutia závisí majetkový prínos alebo strata pre mesto. O totožnej námietke zaujatosti vo vzťahu k iným sudcom Krajského súdu v Prešove rozhodoval už Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nc 10/2015, keď rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Milan Šebeň, JUDr. Marek Kohút a JUDr. Milan Majerník, n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9 Co 165/2015 (veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 25 C 96/2010). Zároveň k veci uviedol, že vec podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2015 pripadla senátu v zložení: JUDr. Milan Šebeň, JUDr. Marek Kohút a JUDr. Milan Majerník, čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná. Ako je zrejmé z predloženia veci na rozhodnutie o námietke zaujatosti (v poradí druhého) z dôvodu prerušenia funkcie sudcu JUDr. Milana Šebeňa boli nevybavené občianskoprávne veci zo senátu 9 Co prerozdelené a konkrétne vec Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 165/2015 napadla do senátu 2 Co, ktorý pracuje v zložení: JUDr. Mariana Muránska - predsedníčka senátu, JUDr. Daniela Babinová - člen senátu a JUDr. Miloš Kolek - člen senátu. Rovnako v tomto rozhodnutí najvyšší súd uvádza, že vec podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2016 pripadla senátu v zložení: JUDr. Mariana Muránska, JUDr. Daniela Babinová a JUDr. Miloš Kolek, čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto zaoberal len tou časťou námietky zaujatosti, ktorá sa týka sudcov senátu Krajského súdu v Prešove (2 Co), ktorí majú rozhodovať vo veci a námietku zaujatosti v časti, v ktorej sa dotýka ostatných sudcov tohto súdu, považoval za bezpredmetnú. Sudcovia senátu 2 Co Krajského súdu v Prešove, ktorý má v tejto veci rozhodovať, teda sudcovia JUDr. Mariana Muránska, JUDr. Daniela Babinová a JUDr. Miloš Kolek vo svojich písomných vyjadreniach k námietke zaujatosti uviedli, že k účastníkom konania nemajú žiaden vzťah, nemajú vzťah ani k veci samej a necítia sa byť vo veci zaujatými. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove (§ 16 ods. 1 tretia veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
- k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
- k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom
- Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovor“) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu (totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania - pokiaľ by k tomu nebol daný zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a so zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca. Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje teda výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. O taký prípad, kedy by bolo potrebné sudcu, resp. sudcov vylúčiť, však v tejto právnej veci nejde. Pre vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, napr. aj vo svojom uznesení z
- marca 2009 sp. zn. 5 Nc 4/2009, nie je postačujúca samotná domnienka (názor) účastníka o možnej neobjektívnosti sudcov. Tvrdenie žalobcu, že namietaní sudcovia sú „sudcami vo vlastnej veci“, pretože rozhodujú o majetku mesta, v ktorom žijú a že je nesporné, že od ich rozhodnutia závisí majetkový prínos alebo strata pre mesto nepreukazujú žiadne zákonné dôvody pre vylúčenie týchto sudcov Krajského súdu v Prešove. Rovnako tieto nemožno vyvodiť ani z obsahu spisu, vrátane vyjadrení vo výroku uvedených sudcov Krajského súdu v Prešove. Základom pre vylúčenie sudcu môže byť len objektívne existujúci zákonný dôvod (porovnaj § 14 ods. 1 O.s.p.), nie teda iba samotné uvedené tvrdenia žalobcu. Takto nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadrení namietaných sudcov senátu 2 Co Krajského súdu v Prešove, že sa necítia byť zaujatými, ale aj z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania za účasti žalobcom spochybňovaných sudcov tohto senátu. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Mariana Muránska, JUDr. Daniela Babinová a JUDr. Miloš Kolek nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.