1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu. Žalovaný žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím meritórne rozhodol, že dovoz multifunkčných tlačiarní podlieha dovoznému clu vo výške 6% z dôvodu zatriedenia tohto tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, teda potvrdil prvostupňové rozhodnutia colného úradu, ktorými rozhodol o nevrátení požadovaného dovozného cla. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 prvá veta OSP tak, že účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval krajský súd
1 OSP a žalobu zamietol. Za predmet sporu krajský súd označil právne posúdenie otázky vrátenia dovozného cla, ktoré žalobca zaplatil za dovezené multifunkčné laserové tlačiarne, zároveň konštatujúc, že žalobca venoval svoju pozornosť hlavne otázke správnosti nomenklatúrneho zaradenia dovezeného tovaru. Žalobca vzniesol základnú námietku spočívajúcu v tom, že
jeho názoru, dovezené multifunkčné tlačiarne nemali byť zaradené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8483 31 91 s prislúchajúcim dovozným clom vo výške 6%, ale do položky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 so sadzbou - „bez cla“. Krajský súd ďalej v napadnutom rozhodnutí približuje a vykladá rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11, na ktorý poukázal aj žalobca. Zo záverov uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že toto rozhodnutie rieši kľúčový problém colného zatriedenia multifunkčných tlačiarní, ktoré rovnocenne zabezpečujú viaceré funkcie a to skenovanie, tlač, kopírovanie, prípadne faxovanie. Žiadnu z týchto funkcií nemožno považovať za natoľko dominantnú, že by určovala podstatný charakter zariadenia. Holandský vnútroštátny súd i Súdny dvor EÚ na rozdiel od žalovaného skúmali, či multifunkčné tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 01.01.2007 do podpoložky 8471 60 20 a mať sadzbu - „bez cla“, alebo mali byť zaradené do podpoložky 9009 12 00 s dovozným clom vo výške 6%. Súdny dvor jednoznačne konštatoval, že z čl. 9 ods. 2 Nariadenia č. 2658/87 vyplýva, že Komisia nemá právomoc samostatne meniť a dopĺňať colné sadzby.
krajského súdu možno teda konštatovať, že ak by boli predmetné tlačiarne dovezené do Európskej únie pred 01.01.2007 a vzhľadom na zaradenie do podpoložky 8471 60 20 by mali byť so sadzbou cla - „bez cla“, prekročila by Komisia svoje právomoci vyplývajúce z čl. 9 Nariadenia č. 2658/87, ak by mal ten istý tovar dovezený po 01.01.2007 podliehať clu vo výške 6%. Prvostupňový súd ďalej uvádza, že orgány slovenskej colnej správy sa v konaní dopustili chyby, keď s ohľadom na čas dovozu multifunkčných laserových tlačiarní (rok 2009) považovali za irelevantné zaoberať sa vývojom colnej klasifikácie tohto tovaru. Vzhľadom na uvedený chybný predpoklad žalovaný napadnuté rozhodnutie v naznačenom smere ani náležitým spôsobom nezdôvodnil. Hoci colné orgány neuvažovali pri zatriedení dovezených multifunkčných tlačiarní celkom v súlade s medzinárodnými záväzkami vyplývajúci z členstva SR v EÚ,
krajského súdu rozhodli o nevrátení dovozného cla
práva. Nebol preto právny podklad pre vyhovenie žiadostiam žalobcu o vrátenie zaplateného dovozného cla. Vzhľadom na uvedené závery Súdneho dvora nepovažoval krajský súd za potrebné ďalej sa zaoberať otázkou hlavnej funkcie tlačiarní na účely ich zatriedenia, pretože pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia to zo spomenutých dôvodov nepovažoval za potrebné. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že pri zatriedení tovaru do konkrétnej položky colného sadzobníka je treba vychádzať z objektívnych technických parametrov a charakteristiky dovážaného tovaru, ktoré musia byť zrejmé už pri dovoze. Na tento účel nie je možné v colnom konaní skúmať, akým spôsobom hodlá využívať multifunkčné zariadenia ich konečný používateľ. Pokiaľ ide o procesné námietky žalobcu voči postupu žalovaného v colnom konaní, žiadna z nich nemala
názoru krajského súdu za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietané prejednanie viacerých odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam v jednom konaní a rozhodnutie o nich jediným rozhodnutím bolo
krajského súdu v súlade so základnými zásadami správneho konania, najmä so zásadou hospodárnosti (§ 3 ods. 3 správneho poriadku), pretože viedlo k riadnemu a včasnému vybaveniu prejednávanej veci. Pokiaľ ide o namietané neprerušenie správneho konania o žiadostiach o vrátenie dovozného cla, ktoré žalobca navrhoval prerušiť až do skončenia konania pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-361/ 11, krajský súd má za to, že takýmto postupom správneho orgánu nemohlo dôjsť k takej vade v konaní a k ukráteniu žalobcu na jeho právach, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-361/11 boli použité v argumentácii súdu. Záverom krajský súd konštatoval, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11 nemá vplyv na právne posúdenie veci, nakoľko
tohto rozsudku, tak ako vo veci prejednávanej Súdnym dvorom EÚ, tak aj vo veci prejednávanej pred krajským súdom, nie je možné sa za týchto okolností retroaktívne odvolávať na už minulý stav (posúdenie) úpravy kombinovanej nomenklatúry v rámci hodnotenia platnosti nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v tomto konaní. Colný úrad Trnava vychádzal pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia predmetného druhu tovaru z aktuálnych právnych noriem, účinných v čase dovozu daného tovaru. Iný postup by
názoru krajského súdu narušil záujem na zachovaní právnej istoty a predvídateľnosti postupu správneho orgánu v prebiehajúcom konaní. Z uvedeného
krajského súdu vyplýva, že v prejednávanej veci, kde bol dovoz „multifunkčných laserových tlačiarní“ vykonaný v roku 2009, nemožno uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej výklad
znenia Vykonávacieho nariadenia Komisie č. 620/2011 zo dňa 24.06.2011, účinného dňom 01.07.2011. Rovnako je neprípustné, aby správne orgány oboch stupňov pri rozhodovaní o žiadostiach žalobcu zohľadňovali rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 361/11, nakoľko tento rozsudok bol vydaný neskôr (dňa 17.01.2013) ako napadnuté rozhodnutie žalovaného. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že Súdny dvor EÚ predmetným rozsudkom nespochybnil zatriedenie tlačiarne do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00 v prípade, že by boli tieto tlačiarne dovezené pred 01.01.2007, a preto má krajský súd za to, že uvedený rozsudok nijakým spôsobom nepotvrdzuje správnosť názorov žalobcu uvedených v žalobe a na pojednávaní dňa 01.10.2014 v rozsahu, že tovar by mal byť so sadzbou cla - „bez cla“. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
2 písm. b/, c/, d/, f/ OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok sp. zn. 2S/2496/2012 zo dňa 15.10.2014 zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. 1084901/2012 zo dňa 10.09.2012 a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok sp. zn. 2S/2496/2012 zo dňa 15.10.2014 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
názoru žalobcu krajský súd nesprávne vyhodnotil rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11 v tom smere, že by sa skutkové zistenia v ňom mali vzťahovať automaticky na všetky multifunkčné tlačiarne, ktoré majú funkciu tlačenia, kopírovania, skenovania a prípadne faxovania. Tento záver krajského súdu je
žalobcu nesprávny a v tomto zároveň vidí žalobca podstatné pochybenie krajského súdu, ktoré viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že počas administratívneho konania pred Colným úradom Trnava nedošlo k žiadnemu testovaniu skutkovej zhodnosti tlačiarní a posudzovaných zariadení a tovarov, o ktorých sa rozhodovalo vo veci C-361/
žalobcu nie je ničím podložený, krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a následne ustálil skutkový stav tak, že nie je preskúmateľný. Žalobca ďalej argumentuje tým, že pri posudzovaní správnosti nomenklatúrneho zatriedenia je potrebné zaoberať sa hlavnou funkciou a opätovne poukazuje na nesprávne zatriedenie tlačiarní do podpoložky 8443 31 91 s dovozným clom 6%, keď
žalobcu mali byť tlačiarne zatriedené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 s dovozným clom 0%. V napadnutom rozhodnutí žalovaného otázka hlavnej funkcie tlačiarní nie je riešená, a preto
žalobcu zistenie skutkového stavu žalovaným nie je dostatočné na riadne posúdenie veci. Žalobca v odvolaní poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Ikegami Electronics (Europe) GmbH3, v ktorom súdny dvor konštatuje, že jedným z objektívnych kritérií v oblasti sadzobného zaradenia môže byť účel výrobku. Žalovaný, ako aj krajský súd sa
žalobcu nijako nevysporiadali so závermi Súdneho dvora EÚ v uvedenej veci. Žalobca záverom poukázal na procesné pochybenia žalovaného: - žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí s ohľadom na čas dovozu považoval za irelevantné zaoberať sa vývojom klasifikácie tlačiarní pred rokom 2007, a to napriek žiadosti žalobcu. Pri nomenklatúrnom zatriedení tlačiarní žalovaný uvedenú skutočnosť nezohľadnil a ani sa s ňou v preskúmavanom rozhodnutí náležite nevysporiadal - žalovaný pochybil aj v prípade neprerušenia konania, ktoré žalobca navrhol z dôvodu v tom čase prebiehajúceho konania na Súdnom dvore EÚ vo veci C-361/11. III. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu sp.zn. 2S/2496/2012 zo dňa 15.10.2014 potvrdil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Požiadavka žalobcu na vrátenie cla by mala
žalovaného určité morálne opodstatnenie len v prípade, ak by po vrátení dovozného cla žalobca oslovil všetkých koncových spotrebiteľov predmetného tovaru a časť kúpnej ceny zodpovedajúcu vrátenému dovoznému clu im refundoval. V opačnom prípade by bola žalobcovi, resp. príjemcovi tovaru, ktorý s ním ďalej obchodoval vyplatená z rozpočtu Európskej únie suma, ktorá už bola zahrnutá do predajnej ceny dovezeného tovaru a zaplatená konečným spotrebiteľom. Požiadavka žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, resp. táto povinnosť uložená v niektorých prípadoch prejednávajúcim súdom, nemá
žalovaného procesné ani hmotnoprávne opodstatnenie. V prejednávaných právnych veciach (žiadosti o vrátenie dovozného cla) ide o návrhové konania, kde je navrhovateľom a žiadateľom žalobca, ktorý by mal preukázať a dôkazmi v správnom alebo aspoň v súdnom konaní podložiť svoje tvrdenia o technických parametroch dovážaného tovaru, ak nesúhlasí so svojím pôvodným deklarovaným názorom, ktorý bol akceptovaný pri dovoze aj colnými orgánmi. Žalovaný taktiež uviedol, že samotné znalecké dokazovanie v danej právnej veci nemôže vyriešiť žiadnu otázku, ktorá by už nebola známa. Dovážaný tovar je známy a technická dokumentácia k nemu je dostupná, pričom ani znalec nemôže zistiť nič iné, než je technické riešenie a údaje, ktoré o tovare uvádza jeho výrobca. Ak však príslušné súdy naďalej považujú znalecké dokazovanie za potrebné, bolo by
žalovaného korektné uložiť zabezpečenie jeho vykonania a najmä financovanie žalobcovi, ktorý dané skutočnosti tvrdí, ale nijak nepreukazuje. Čo sa týka námietok žalobcu voči postupu Krajského súdu v Bratislave, žalovaný ich považuje za neopodstatnené. Žalobca nedokázal primeraným a presvedčivým spôsobom spochybniť zákonnosť a správnosť postupu colného úradu, ktorý jeho žiadostiam nevyhovel a v rámci svojej žaloby spochybňuje len postup odvolacieho orgánu, ktorý prvostupňové rozhodnutia colného úradu potvrdil a tiež spochybňuje postup krajského súdu, ktorý s ohľadom na množstvo totožných prejednávaných prípadov mohol niektorý kus dovážaného tovaru pri posudzovaní opomenúť. V prvostupňových rozhodnutiach, ktorými colný úrad žiadostiam o vrátenie cla nevyhovel, boli správne posúdené všetky kusy a druhy dovážaného tovaru, bez neskoršieho zovšeobecnenia, ktoré je vzhľadom na obrovské množstvo odvolaní a neskorších žalôb žalobcu, opodstatnené a pochopiteľné. Procesné námietky žalobcu nemajú
žalovaného žiaden vplyv na zákonnosť prvostupňových rozhodnutí colného úradu, ktorý rozhodol o merite veci, teda o tom, či je možné žiadostiam žalobcu o vrátenie dovozného cla vyhovieť alebo nie. Colný úrad zistil, že neexistujú zákonne a skutkové dôvody na vrátenie dovozného cla a toto clo nevrátil. Na správnosť a zákonnosť postupu a rozhodnutia colného úradu nemá a logicky ani nemôže mať vplyv neskorší postup žalovaného ako odvolacieho orgánu, ani postup súdu v konaní o podanej žalobe, pretože podstatné je, či boli alebo neboli splnené podmienky na vrátenie dovozného cla. Tieto podmienky splnené neboli, čo konštatoval už prvostupňový orgán a tento nemal žiaden dôvod riešiť nejakú žalobcom navrhnutú „predbežnú otázku“, keďže všetky nutné podklady a informácie potrebné pre vydanie zákonného, vecne a formálne správneho rozhodnutia boli známe už v čase prvostupňového konania. Navyše žalobcom uvádzaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v právnej veci C-361/11 (Hewlett-Packard c/a Inspecterur van de Belastingdienst) zo dňa 17.01.2013 a ani iný známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nepotvrdzujú žalobcov nárok na vrátenie cla v ním požadovaných prípadoch. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
2 písm. e/ OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní
tejto časti nepoužijú.
3 OSP ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
čl. 12 bodov 1 až 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva: 1. Colné orgány vydávajú záväzné tarifné informácie na základe písomnej žiadosti, pričom konajú v súlade s postupom výboru. 2. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné vo vzťahu k držiteľovi informácií len čo sa týka nomenklatúrneho zaradenia tovaru. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné len čo sa týka tovaru, ohľadom ktorého sú splnené colné formality následne po dni, keď tieto orgány poskytli dané informácie. 3. Držiteľ takýchto informácií musí dokázať, že deklarovaný tovar zodpovedá v každom ohľade tovaru popísanému v informáciách. 4. Záväzné tarifné informácie sú platné na dobu šiestich rokov odo dňa vydania. Ako výnimka z článku 8 sú zrušené tam, kde sú založené na nesprávnych alebo neúplných informáciách zo strany žiadateľa. 5. Záväzné tarifné informácie strácajú platnosť:
652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Colný úrad Bratislava vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky.
článku 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 zo dňa
právnych predpisov nebolo dlžné, je koncipované ako preklúzia, t.j. toto právo zaniká jeho neuplatnením v zákonom stanovenom čase, pričom na zánik takéhoto práva sa prihliada ex offo, z úradnej povinnosti. V danom prípade je to v lehote troch rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi. Sumu colného dlhu je možné dlžníkovi oznámiť doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia
1 colného zákona) alebo v prípade podania ústneho colného vyhlásenia alebo podania colného vyhlásenia na tovar dovážaný v poštovej preprave možno sumu colného dlhu zapísanú do účtovnej evidencie oznámiť dlžníkovi ústne (§ 53 ods. 2 colného zákona). Vzhľadom na značný časový odstup od prepustenia predmetného tovaru do colného režimu voľného obehu do podania pomerne veľkého počtu žiadostí o vrátenie zaplateného dovozného cla žalobcom, bolo namieste, aby prvostupňový colný orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí aspoň zmienkou, príp. komentárom vyjadril splnenie časovej podmienky na uplatnenie tohto práva, a to bez ohľadu na dôvody nevyhovenia žiadosti o vrátenie zaplateného cla. Napriek vyššie uvedenému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného, je potrebné, vzhľadom na ťažiskovú argumentáciu žalobcu a ďalší možný postup v nasledujúcom správnom konaní, venovať pozornosť aj právnym záverom vyplývajúcim z rozsudku Súdneho dvora C-361/11 zo dňa
ktorých, okrem znenia vysvetliviek HS k položke HS 8443, časť II, písm. A), ods.
dohody o informačných technológiách (ITA). V súvislosti s uvedeným žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na nápravu vyššie konštatovaného právneho stavu prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011, účinného dňa
znenia Vykonávacieho nariadenia Komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 01.07.2011.“ Odvolací súd taktiež z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v odvolaniach podaných proti prvostupňovým rozhodnutiam colného orgánu, okrem vyššie uvedených námietok týkajúcich sa nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru, poukázal na prebiehajúce prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie č.k. C-361/11, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie) multifunkčných tlačiarní. Vzhľadom k tomu, že žalobca považoval otázky prejednávané pred Súdnym dvorom za dôležité pre tento prípad, požiadal žalovaného o prerušenie správneho konania do skončenia prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom. Žalovaný v odvolacom správnom konaní žalobcovi v požiadavke prerušenia správneho konania nevyhovel s odôvodnením, že v prípade veci C-361/11, vedenej pred Súdnym dvorom, sa ešte právoplatne nerozhodlo a uvedený rozsudok tak nemôže byť ani podporne dôkazom použiteľným v prebiehajúcom správnom konaní. V priebehu konania o správnej žalobe pred Krajským súdom v Bratislave sa vyššie uvedené prejudiciálne konanie skončilo vynesením rozsudku Súdneho dvora (prvá komora), č.k. C-361/11 zo dňa 17. januára 2013. Z jeho obsahu dal žalobca do pozornosti krajskému súdu (návrhom na pokračovanie v konaní, č. l. 68 súdneho spisu) na podporu svojej argumentácie k meritu veci výňatok bodu 42 rozsudku: „treba (...) preskúmať, či (...) tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 1. januárom 2007 do podpoložky 8471 60 20 alebo do podpoložky 9009 12 00 KN“. Uvedenú citáciu žalobca označil za stanovisko Súdneho dvora k dôležitosti zohľadnenia vývoja klasifikácie multifunkčných tlačiarní pred rokom 2007.
žalobcu uvedeným rozhodnutím tak Súdny dvor potvrdil, že pre klasifikáciu multifunkčných tlačiarní po zavedení zmien v kombinovanej nomenklatúre je potrebné skúmať zaradenie predmetných tlačiarní v období pred rokom 2007. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že návrhom žalobcu na prerušenie súdneho konania (č.l. 55 súdneho spisu), z dôvodu prebiehajúceho konania vo veci C-361/11 pred Súdnym dvorom Európskej únie, sa krajský súd nezaoberal. Závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-361/11 boli použité v argumentácii súdu v napadnutom rozsudku. Vo vyššie uvádzaných súvislostiach odvolací súd poznamenáva, že holandský súd (Rechtbank) v Haarleme v konaní C-361/11 postúpil štyri otázky na Súdny dvor, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie) multifunkčných tlačiarní. Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd Holandska pýtal: „Je na základe tvrdení Rechtbank uvedených ... colná sadzba vo výške 6 %
položky KN 8443 31 91 v zmysle nariadenia č. 1031/2008
ktorých ním podaný výklad úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť tohto ustanovenia od okamihu, kedy dané ustanovenie nadobudlo platnosť. Z toho vyplýva, že takto interpretované ustanovenia musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku, ak sú samozrejme splnené všetky ostatné podmienky na podanie návrhu na začatie konania
vnútroštátneho práva [(61/79, Denkavit, 27.03.1980, Zb. s. 1205, bod 16; 24/86, Blaizot, 02.02.1988, Zb. s. 379,bod27) - Michael Siman a Miroslav Slašťan, Súdny systém Európskej únie,
dohody o informačných technológiách (ITA). V súvislosti s uvedeným najprv Súdny dvor v bode 50 rozsudku dospel k vyriešeniu otázky kompetencie úniového normotvorného orgánu: „V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia tým, že multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, zaradila do podpoložky 8443 31 91 KN, nezmenila clo vo výške 6 %, ktoré sa na ne uplatňovalo. Táto inštitúcia teda neprekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva článok 9 nariadenia č. 2658/87.
svojho článku 2 toto nariadenie nadobudlo účinnosť 1. júla 2011.
odôvodnenia 2 uvedeného nariadenia „by
správy panelu WTO digitálne kopírovanie nemalo predstavovať fotokopírovanie
GATT 1994 a rýchlosť kopírovania by nemala byť jediným kritériom zatriedenia. Podpoložka 844331 [KN] a príslušná colná sadzba by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť“. Príloha tohto nariadenia tiež stanovuje, že podpoložka 8443 31 91 KN sa vypúšťa.
Súdneho Dvora ovplyvniť platnosť nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom toto nariadenie do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009.
2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd
1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s § 246c veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na ich náhradu. Právny zástupca žalobcu predložil vyčíslenie trov konania v podaní zo dňa 07.08.2015. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby
predloženej špecifikácie a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia v roku 2012 vo výške 127,16 €
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2012 vo výške 763,- €, režijný paušál 7,63 €, podanie žaloby doručenej súdu dňa 15.11.2012 vo výške 127,16 €
4 vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2012 vo výške 763,- €, režijný paušál 7,63 €, účasť na pojednávaní dňa 01.10.2014 vo výške 134,- €
4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1, písm. d/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2014 vo výške 804,- €, režijný paušál 8,04 €, písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 22.12.2014 vo výške 134,- €
4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1, písm. d/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2014 vo výške 804,- €, režijný paušál 8,04 €. Odvolací súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkon písomné podanie na súd - návrh na prerušenie konania. Písomným podaním na súd týkajúcim sa veci samej sa rozumie podanie, ktoré smeruje a priamo sa týka rozhodnutia vo veci samej. Podaním týkajúcim sa veci samej nie sú návrhy procesného charakteru. Na základe uvedeného nebolo možné priznať žalobcovi odmenu za úkon podanie na súd - návrh na prerušenie konania. Najvyšší súd taktiež nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkon ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, nakoľko v čase vykonania tohto úkonu (január 2013) vyhláška neumožňovala priznať odmenu za úkon ďalšia porada s klientom. Odmena za úkon ďalšia porada s klientom bola do vyhlášky doplnená s účinnosťou od 01.07.2013. Pokiaľ ide o úkon právnej služby - právny rozbor veci v rámci návrhu na pokračovanie v konaní, tento úkon
názoru súdu nemožno kvalifikovať ako právny rozbor veci, a teda odvolací súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkon právny rozbor veci. Žalobcovi nebolo možné priznať odmenu ani za účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014, nakoľko
zápisnice o pojednávaní sa právny zástupca žalobcu tohto pojednávania nezúčastnil. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, preto mu bola priznaná uplatnená DPH zo základu 553,66 € vo výške 20%, v sume 110,73 €. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € za žalobu. Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 70,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 664,39 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.