zmluvy,
Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu propagovať žalovaného v rámci súťaže mužov v basketbale. Žalovaný sa za to zaviazal uhradiť plnenie v celkovej dohodnutej sume 540 000 eur vrátane DPH s tým, že bude poskytnuté celkovo v deviatich splátkach - platbách po 60 000 eur vrátane DPH v troch splátkach pre každé hracie obdobie 2011/2012, 2012/2013 a 2013/2014. Uvedené splátkové plnenie korešponduje s jednotlivými sezónami, pričom jednotlivé splátky mali byť splatené koncom júna, septembra a decembra tej ktorej sezóny. V konaní bolo nesporné, že žalovaný bol generálnym sponzorom žalobcu a že prvá splátka vo výške 60 000 eur
zmluvy splatná do
názoru žalovaného ich neplnil. Bez ohľadu na to, či žalobca zmluvné povinnosti podstatným spôsobom porušil, žalovaný neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel. Ak žalovaný uviedol, že niekedy v septembri 2011 urgoval a kontaktoval p. Z. na menovanie viceprezidenta, už v tomto čase mal mať žalovaný vedomosť o porušovaní zmluvy žalobcom podstatným spôsobom, preto adresovanie listu s odstúpením od zmluvy dňa 01. 02. 2012 nemôže byť považované za bezodkladné odstúpenie od zmluvy. Vedomosť o tvrdenom dôvode pre odstúpenie dokresľoval aj faktický stav nezaplatenia druhej faktúry so splatnosťou 30. 09. 2011
zmluvy o reklame. Žalobca listom zo dňa
zmluvy o reklame ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej žalobcom. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy s účinkami ex nunc. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 120 000 eur s príslušenstvom súd prvého stupňa právne posúdil
ustanovení § 344, § 345 ods. 1 a 2, § 346 ods. 1, § 348 ods. 1 a 2, § 349 ods. 1 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie splnenia spočívajúceho v dvoch splátkach, ktoré pokrývali zo zhodnej vôle účastníkov sezónu 2011/2012 vo výške spolu 120 000 eur
článku III. zmluvy o reklame, je daný. Žalovaný pritom v konaní nepreukázal, že si túto svoju povinnosť splnil. Súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania začínajúce plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr č. 1102011 a č. 1012012 do zaplatenia. K druhému nároku žalobcu spočívajúcemu v tvrdenej škode vo výške 799,32 eur, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nákladov na preventívne odstraňovanie hrozby vzniku škody v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, súd prvého stupňa uviedol, že išlo o úspešné odvrátenie škody za hracie obdobie 2011/2012 a nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný. Tento nárok právne posúdil prvostupňový súd ustanoveniami § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 373, § 379, § 380 a § 384 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na hroziacu škodu, ktorá v dôsledku neplnenia povinnosti zo strany žalovaného neplatením splátok sponzorského hrozila, v podobe nemožnosti platiť svoje záväzky voči realizačnému tímu, platenia trov konania v prípadných súdnych sporoch, v hrozbe odhlásenia tímu z ligy a z toho vyplývajúcich sankciách, žalobca primeraným spôsobom hrozbu škody odvracal. Od tretích osôb žalobca zabezpečil pôžičky, ktoré musel s primeraným úrokom 8 % vrátiť. Suma 799,32 eur prestavuje súčet 8%-ných úrokov presne vypočítaných z požičanej sumy a dĺžky obdobia pôžičky. V tejto sume je nutné vidieť náklady, ktoré je možné považovať za škodu
Obchodného zákonníka, ktorú je povinný nahradiť žalovaný, pretože v dôsledku jeho protiprávneho úkonu (neplnenie zmluvnej povinnosti) došlo k vzniku škody (799,32 eur), ktorá neprevyšovala výšku hroziacej škody, čo vyplýva už len z hrozby nutnosti odhlásenia klubu, alebo súdnych trov v prípade možných hroziacich žalôb zo strany realizačného tímu a tiež ostatných sponzorov, pričom táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného plniť dohodnuté splátky sponzorského za obdobie sezóny 2011/
2 O.s.p. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z
názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správne ustanovenia právneho predpisu, avšak tieto nesprávne interpretoval, resp. aplikoval. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej vyhodnotil odstúpenie od zmluvy o reklame zo strany žalovaného ako neúčinné pre nesplnenie dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že od zmluvy platne odstúpil žalobca, a to ku dňu 08. 08. 2012, kedy bol prejav vôle žalobcu odstúpiť od zmluvy doručený žalovanému. Napriek tomuto konštatovaniu a aplikácii § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka súd nesprávne priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 120 000 eur (za 2. a 3. splátku
čl. III zmluvy o reklame) ako zmluvnú povinnosť žalovaného do doby, pokiaľ žalobca od zmluvy neodstúpil. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku zmluvy s účinkami „ex nunc“, teda dochádza aj k zániku dosiaľ nesplnených povinností vyplývajúcich zo zmluvy, to znamená, že právny dôvod na plnenie dodatočne odpadol. K takému záveru vedie aj ods. 2 § 351 Obchodného zákonníka, ktoré ukladá stranám povinnosť vrátiť si už poskytnuté plnenia, teda nielen, že sa na základe zmluvy už plniť nemôže (okrem výnimiek uvedených v ods. 1), ale dokonca sa musia vrátiť už všetky poskytnuté plnenia. Právny dôvod na zaplatenie dvoch splátok v celkovej výške 120 000 eur, ktoré mal žalovaný zaplatiť do doby, kým nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku odstúpenia odpadol. Hoci právnym posúdením uplatneného nároku súd nie je viazaný, uplatnená suma vo výške 120 000 eur bola zo strany žalobcu špecifikovaná ako plnenie v zmysle zmluvy o reklame, ktoré žalovaný neposkytol, hoci poskytnúť mal. Po odstúpení od zmluvy vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok
2 Obchodného zákonníka, ktorý ale zo strany žalobcu v žalobe uplatnený nebol, nakoľko sa nedomáhal vrátenia už poskytnutého plnenia, keďže plnil aj žalovaný, ale poskytnutia plnenia, na ktoré už po odstúpení od zmluvy nevznikol právny nárok. K druhému priznanému nároku na zaplatenie sumy 799,32 eur odvolací súd uviedol, že nemal z vykonaného dokazovania za preukázané, že tieto pôžičky si musel žalobca zaobstarať v súvislosti s nezaplatením splátok v zmysle zmluvy o reklame zo strany žalovaného, keďže nebol preukázaný účel, na aký boli poskytnuté, a teda nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a tvrdenou vzniknutou škodou. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aká bola finančná situácia žalobcu v čase, keď získaval finančné prostriedky na základe zmlúv o pôžičkách, či bez ich získania nedisponoval finančnými prostriedkami potrebnými na prípadné odvrátenie hroziacej škody. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zamietol žalobu aj v tejto časti. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. V dovolaní namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Odňatie možnosti konať pred súdom videl žalobca v tom, že odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.09.2015 neoboznámil účastníkov konania so svojim odlišným právnym posúdením žalobcovho nároku a tiež v zmysle § 213 ods. 2 nevyzval účastníkov konania na vyjadrenie k tomuto inému právnemu posúdeniu. Žalobcovi tým nebola poskytnutá možnosť na vyvrátenie tohto iného právneho posúdenia, resp. na obranu pred zamýšľaným rozhodnutím odvolacieho súdu a tiež na preukázanie dôvodnosti svojho nároku voči žalovanému. Aplikáciu ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. posilňuje tá skutočnosť, že ani jeden z účastníkov, najmä však žalovaný dovtedy nepoukazovali na možnosť inak právne posudzovať nárok žalobcu. O inom právnom posúdení nároku žalobcu zo strany odvolacieho súdu sa žalobca dozvedel až z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku. Za odňatie možnosti konať pred súdom označil žalobca aj skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a zároveň zmätočné. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že žalobcom uplatnená suma 120 000 eur bola špecifikovaná ako plnenie v zmysle zmluvy o reklame a zároveň dodáva, že v dôsledku žalobcovho odstúpenia od zmluvy o reklame už žalobca nemá nárok na plnenie z titulu plnenia zmluvy o reklame, ktoré mu nebolo od žalovaného poskytnuté do času kedy nastali účinky odstúpenia zmluvy o reklame. Iná vada
žalobcu spočíva v tom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd dokazovanie nedopĺňal ani nevykonával dokazovanie, keď uviedol, že sa cíti byť viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Odvolací súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo nepriznal žalobcovi nárok v sume 120 000 eur. Síce konštatoval, že žalobca nemá nárok na sumu 120 000 eur z titulu zmluvnej povinnosti, ale zároveň neuviedol, z akého právneho titulu by mal žalobca požadovať od žalovaného uvedenú sumu, tak aby bolo dostatočne zrejmé, prečo mu jeho nárok priznaný nebol. Iba nepriamo odvolací súd naznačuje, že nárok žalobcu voči žalovanému by mal byť uplatňovaný z titulu bezdôvodného obohatenia, čo vyplýva z tvrdenia, že po odstúpení od zmluvy vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok
2 Obchodného zákonníka, ktorý ale zo strany žalobcu v žalobe uplatnený nebol, nakoľko sa nedomáhal vrátenia už poskytnutého plnenia - keďže plnil aj žalovaný, ale poskytnutia plnenia, na ktoré už po odstúpení od zmluvy nevznikol právny nárok. Takáto argumentácia je pritom v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy
Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva
1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia
V/2/2007 z
1 Občianskeho zákonníka,
ktorého ak nie je možné vydať, čo bolo nadobudnuté, najmä preto, že plnenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalobca si pritom v konaní uplatňuje voči žalovanému práve peňažné plnenie 120 000 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca správne požaduje peňažné plnenie. Vzhľadom na zásadu „iura novit curia“ mal súd žalobcovi priznať tento nárok. Právna interpretácia prezentovaná odvolacím súdom je v praxi neudržateľná a vnáša do obchodno-záväzkových vzťahov značnú neistotu. Neudržateľnosť spočíva v tom, že strana, ktorá si svoje zmluvné povinností plní, už po odstúpení od zmluvy nemá nárok na dovtedy nesplnené zmluvné povinnosti druhou stranou, pričom strana, ktorá vo vzťahu povinnosti plnila, musí druhej strane dokonca vrátiť to, čo od nej získala za splnenie svojich povinností počas trvania zmluvy. Žalobca taktiež nesúhlasí s výkladom inštitútu odstúpenia od zmluvy v tom zmysle, že by v jeho dôsledku mali zaniknúť všetky zmluvné povinnosti, pričom nároky z porušenia týchto povinností by mali zostať zachované spolu s príslušenstvom. Žalobca je toho názoru, že je oprávnený po odstúpení od zmluvy uplatňovať v konaní svoj nárok z titulu zmluvných povinností. V opačnom prípade by neexistoval žiadny rozdiel medzi účinkami „ex nunc“ v obchodno-záväzkových vzťahoch a účinkami „ex tunc“ v občiansko-právnych vzťahoch. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že s podaným dovolaním nesúhlasí a navrhol ho ako nedôvodné odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Odvolací súd
žalovaného rozhodol v súlade so zákonom, ak zmenil nesprávny rozsudok prvostupňového súdu a žalobu zamietol. Námietka žalobcu o nesprávnom postupe odvolacieho súdu v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. je nesprávna, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne z
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O. s. p. Žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, preto je jeho dovolanie procesne prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd so zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.) najprv skúmal, či došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 O. s. p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak:
zákona bol potrebný,
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný postup. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Súdna ochrana sa poskytuje v materiálnom ponímaní, čo tiež znamená, že nie každé procesné pochybenie súdu, alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým dochádza k odopretiu procesného práva účastníkovi konania, je považovaný za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Súdna ochrana nie je poskytovaná formálne. Dôležitými hľadiskami sú tie, ktoré vo svetle prípadu dávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, či procesný úkon z uplatnenia ktorého bol účastník vylúčený, mal podstatný vplyv na ďalšie konanie. Základnou dovolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, nakoľko nepostupoval v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p. O nečakané (prekvapivé) rozhodnutie odvolacieho súdu ide vtedy, ak sa odvolací súd v rozhodujúcich okolnostiach odklonil od rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zabrániť vydávaniu „nepredvídateľných“ rozhodnutí má ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p.,
ktorého má odvolací súd postupovať vtedy, keď dospeje k záveru, že sa na vec
jeho názoru vzťahuje také ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní zo strany súdu prvého stupňa nebolo použité, je však pre rozhodnutie vo veci určujúce. Aplikácia § 213 ods. 2 O. s. p. sa týka výlučne hmotnoprávneho posúdenia uplatneného nároku. Uvedené znamená, že uplatnený nárok treba posúdiť
úplne iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa, alebo síce
toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa, ale
iného ustanovenia (iného paragrafu alebo iného jeho odseku). Vo vzťahu k prekvapivým rozhodnutiam existuje ustálená judikatúra najvyššieho súdu a ústavného súdu. Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. 10. 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je
názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (R 33/2011, obdobne aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/76/2014, sp. zn. 4Cdo/299/2014, nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 541/2011). Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa bez toho, aby primerane použil postup
ust. § 213 ods. 2 O. s. p., odňal žalobcovi možnosť namietať správnosť právneho názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde. V prejednávanej veci sa žalobca až z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver než súd prvého stupňa z okolností, ktoré súdom prvého stupňa neboli spochybňované. Z dôvodu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu a vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, a tým účastníkovi konania neumožnil sa vyjadriť, svojím postupom zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/352/2014).
dovolateľa má byť týmto „novým“ ustanovením ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé. Odvolací súd aplikoval na svoje rozhodnutie v časti nároku žalobcu na zaplatenie 120 000 eur s príslušenstvom ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto zákonné ustanovenie bolo pre odvolací súd rozhodujúce. V prvostupňovom konaní nebolo uvedené ustanovenie použité a ani účastníci konania naň v priebehu konania (vrátane odvolacieho) nepoukazovali. Tým, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie v časti zamietnutia žaloby a zaplatenie 120 000 eur s príslušenstvom „nečakane“ na inom zákonnom ustanovení než súd prvého stupňa bez toho, aby primerane použil postup
ust. § 213 ods. 2 O. s. p., odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Toto pochybenie odvolacieho súdu je o to výraznejšie, že v rámci odvolacieho konania nariadil pojednávanie, avšak nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 118 ods. 2 a ods. 4 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2, § 215 a § 216 ods. 1 O. s. p. Pri nariadení pojednávania na odvolacom súde sa postupuje primerane
ustanovení upravujúcich konanie na súde prvého stupňa. V zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. predseda senátu alebo samosudca
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Postup v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. predstavuje dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti konania. Súd svoju právnu argumentáciu stručne zhodnotí. Účastníci konania tak majú možnosť reagovať na právny názor súdu tak, že sa pokúsia tento predbežný právny názor súdu vyvrátiť alebo naopak svojimi tvrdeniami podporiť. Účelom tohto ustanovenia je aj to, že má zabrániť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď účastníci majú pocit, že rozhodnutie vo veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V nedodržaní postupu
2 O. s. p., ku ktorému došlo vo veci, treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu (obdobne aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo/18/2010). Zároveň
4 O. s. p. je súd (aj odvolací) povinný pred skončením pojednávania vyzvať účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ak odvolací súd na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie a už pred nariadením pojednávania nevytvoril účastníkom konania priestor v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p., je povinnosťou odvolacieho súdu pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej oboznámiť účastníkov konania s jeho právnym posúdením veci a následne je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom. Pokiaľ odvolací súd takto nepostupuje, znemožňuje tým účastníkom realizáciu tých procesných práv, ktoré im zákon priznáva a zakladá to dovolací dôvod v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Obsah zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde (č. l. 362 spisu) nedáva podklad pre záver, že odvolací súd dôsledne postupoval
ustanovení § 118 ods. 2 a ods. 4 O. s. p. Súd mal pritom povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným právnym názorom súdu na rozhodovanú vec a zároveň umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k právnej stránke veci. Zo zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde síce vyplýva, že účastníci konania mali možnosť vyjadriť sa k rozhodovanej veci, avšak nevyplýva, že by odvolací súd oboznámil účastníkov konania s právnym posúdením veci a vytvoril účastníkom možnosť zaujať stanovisko k právnemu posúdeniu zo strany súdu. Tento postup má za následok, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nečakané a prekvapivé. Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu a tým jeho nepreskúmateľnosť. Judikatúra najvyššieho súdu považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu konania (viď R 111/1998 a R 2/2016). Náležitosti rozhodnutia sú uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na nim prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný, ak náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. neobsahuje. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010). Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torria C. Španielsko z 09. 12. 1994, Hiro Balany c. Španielsko z 09. 12. 1994). Ústavný súd vo svojej judikatúre (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/2004) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Pri zmene rozhodnutia
p. odvolací súd nahrádza svojim rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. I odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu tieto požiadavky § 157 ods. 2 O. s. p. nespĺňa. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo žalobu žalobcu zamietol. Odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu chýba právna argumentácia, chýba logické vysvetlenie skutkových zistení, vyhodnotenie všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Záver odvolacieho súdu,
ktorého právnym posúdením uplatneného nároku nie je súd viazaný, s tým že žalobca sa nedomáhal vrátenia už poskytnutého plnenia, keďže plnil aj žalovaný, ale poskytnutia plnenia, na ktoré už po odstúpení od zmluvy nevznikol právny nárok, je nepreskúmateľný a odporujúci jeho ďalšiemu záveru, že po odstúpení od zmluvy vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok, teda vznikol aj záväzok žalovaného. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí na jednej strane uviedol, že právne posúdenie nároku je vecou súdu a nie je viazaný tým, ako vec právne kvalifikuje účastník konania, avšak následne uviedol, že sa nedomáhal plnenia, na ktoré mal
názoru odvolacieho súdu nárok. Zároveň tvrdenie, že sa žalobca nedomáhal zaplatenia sumy 120 000 eur, nemá oporu v obsahu spisu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca žalovanému poskytol plnenie na základe zmluvy o reklame (propagoval žalovaného) a domáha sa peňažného plnenia, ktoré zodpovedá plneniu žalobcu za trvania zmluvného vzťahu. Konštatovanie odvolacieho súdu, že plnil aj žalovaný, je nepresvedčivé. Nie je zrejmé, či plnenie žalovaného je ekvivalentné plneniu žalobcu. Ak odvolací súd uviedol, že zmluvným stranám vznikol synalagmatický záväzok, vôbec nezdôvodnil, či je možné vrátiť plnenie prijaté žalovaným, či neprichádza do úvahy jedine poskytnutie peňažnej náhrady. Zo záverov odvolacieho súdu pritom nie je zrejmé, z akých dôvodov zamietol celý žalobcom uplatnený nárok, prečo bola žaloba skutkovo a právne nedôvodná. Záver, že žalobca nemá nárok na žiadne plnenie, teda ani na plnenie počas platnosti zmluvy do účinného odstúpenia od zmluvy a zániku zmluvy, odvolací súd žiadnym spôsobom neodôvodnil a dostatočne neodôvodnil, prečo žalobca nemá nárok na plnenie voči žalovanému po odstúpení od zmluvy. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že žalobca opodstatnene namietal, že napadnutý rozsudok je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o tzv. „iné“ procesné vady konania, v súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p., je dovolací súd na ne povinný prihliadať v prípade procesne prípustného dovolania, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie, a to aj v prípade, ak ich dovolateľ v dovolaní nenamietal. Za inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa považuje preskúmanie odvolania vo väčšom rozsahu. Pre odvolací súd platí, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.). Cieľom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je vymedzené rozsahom, ktorým sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom je odvolací súd viazaný, čo znamená, že nemôže preskúmať rozhodnutie súdu prvého stupňa ani v menšom, ale ani vo väčšom rozsahu, ako je uvedené v odvolaní.
2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
3 O. s. p. zopakovať v potrebnom rozsahu dokazovanie, ktoré už vykonal súd v rámci konania na prvom stupni.
ustanovenia § 213 ods. 4 O. s. p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a .
p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podmienkou, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, je, aby toto rozhodnutie považoval odvolací súd za nesprávne, napriek tomu, že súd prvého stupňa
názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav veci. Aby odvolací mohol dospieť k takému záveru, odôvodňujúcemu zmenu napadnutého rozhodnutia, musí sa zaoberať skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a až v prípade, ak zistí, že tomuto skutkovému zisteniu nemožno nič vyčítať, posúdi, či na správne zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne aplikoval právnu normu (či vec správne posúdil po právnej stránke). K zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia môže dôjsť aj vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, podmienkou zmeny rozhodnutia však v takom prípade je, že odvolací súd sám doplní dokazovanie, na základe ktorého dospeje k úplnému skutkovému stavu, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Za inú vadu konania sa považuje tiež porušenie ustanovení o dokazovaní, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež porušenie ustanovenia § 213 ods. 3 O. s. p., to znamená, že ak odvolací súd vychádzal z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje zistenie súd prvého stupňa, prípadne bez toho, aby dokazovanie doplnil. Odvolací súd síce vo svojom rozsudku konštatoval, že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, avšak v konečnom dôsledku sa od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa odklonil. Zo zisteného skutkového stavu ustáleného na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z jeho rozhodnutia vyplýva, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho žalobca uzatvoril zmluvy o pôžičke na zabezpečenie chodu basketbalového klubu. Suma 799,32 eur predstavuje uhradený úrok na základe zmlúv o pôžičke. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že tieto pôžičky si musel žalobca zaobstarať v súvislosti s nezaplatením splátok v zmysle zmluvy o reklame zo strany žalovaného, keďže nebol preukázaný účel, na aký boli poskytnuté. Zároveň z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aká bola finančná situácia žalobcu v čase, keď získaval finančné prostriedky na základe zmlúv o pôžičkách. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa v tejto časti nestotožnil so skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa. Odvolací súd následne skonštatoval, že z vykonaného dokazovania nemal preukázaný nárok žalobcu, avšak nie je zrejmé, či ide o dokazovanie uskutočnené súdom prvého stupňa, alebo odvolacím súdom. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10. 09. 2015 vyplýva, že odvolací súd sa obmedzil iba na vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi, pričom súd prvého stupňa okrem vykonania listinných dôkazov na pojednávaní dňa 10. 07. 2014 vypočul konateľa žalobcu A. S. a svedka Ing. K. Z.. Na pojednávaní dňa 30. 10. 2014 vypočul súd prvého stupňa konateľa žalovaného Ing. F. E. a svedka Ing. Z. C.. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom tiež nevyplýva, že by odvolací súd vykonal dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 122 až § 131 O. s. p. a odvolací súd umožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Bez riadneho vykonania dôkazov (listinných dôkazov, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov) nie je možné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Tým bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Keďže boli zistené procesné vady konania dovolací súd sa nemohol zaoberať právnym posúdením veci (dovolací dôvod
ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vzhľadom na to, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vadám uvedeným s ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ako i k iným vadám majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/), dovolací súd žalobcom napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O. s. p.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.