konkurz

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obo/9/2016 Identifikačné číslo spisu: 1095899801 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Veselá Zemaníková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1095899801.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: Ing. Ivan Matušík, so sídlom Láb č. 125, 900 67 Láb, IČO: 11 666 455, na odvolanie úpadcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 38K/39/1995-2081 zo dňa

1. decembra 2015, jednomyseľne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 38K/39/1995-2081 zo dňa
2. decembra 2015 p o t v r d z u j e . Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 38K/39/1995-2081 zo dňa
4. 2015 rozhodol tak, že zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty Mgr. Barboru Kašparovú, LL.M., so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Maroša Semka, so sídlom kancelárie Strážnická 2, 811 08 Bratislava. V odôvodnení citovaného uznesenia Krajský súd v Bratislave uviedol, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený dňa
6. 1999 a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Zdenek Altner, následne JUDr. Dana Jelinková, ktorí boli z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu odvolaní a bola ustanovená správkyňa JUDr. Barbora Kašparová. Citoval list, v ktorom JUDr. Barbora Kašparová požiadala o zbavenie funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu zo zdravotných dôvodov a predložila lekársku správu, že bude dlhodobo práceneschopná. Konajúci súd s poukazom na citované ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. (ďalej len „ZKV“), § 8 ods. 2 ZKV, § 8 ods. 1 zákona č. 520/2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. JUDr. Barboru Kašparovú z funkcie správcu konkurznej podstaty zbavil a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Maroša Semka. Proti tomuto uzneseniu podaním doručeným dňa
8. 2016 podal Ing. Ivan Matušík odvolanie, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť konajúcemu súdu na ďalšie konanie a udeľovať pokuty v primeranej výške a tak prinútiť správcov plniť svoje povinnosti. Poukázal na čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý postuluje, že ľudia sú si rovní. Za nerovnosť postavenia účastníkov konania označil to, že jemu udeľoval opakovane pokutu, aby ho prinútil ukončiť PN a predchádzajúcim správcom JUDr. Dúdzikovej, Mgr. Kašparovej pokutu, keď požiadali o ukončenie funkcie správcu konkurznej podstaty, neudelil. Za zrejmý úmysel súdu označil to, aby sa opätovne oddialila realizovateľnosť právnych úkonov, pričom účastník si neodpustí poukázať na fakt, že v rokoch 2004 - 2009 súd PN správcu konkurznej podstaty nezaujímali. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu Ing. Matušíka nie je možné vyhovieť. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania Ing. Matušíka je, či konajúci súd pochybil, keď z funkcie správcu konkurznej podstaty na základe žiadosti správkyne JUDr. Barbory Kašparovej pre jej dlhodobú práceneschopnosť (PN) ju odvolal z funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Maroša Semka, bez toho, aby predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty udelil pokutu, čím porušil čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že posudzovanie dôvodnosti zbavenia funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovenie do funkcie nového správcu konkurznej podstaty nie je vecou úpadcu. Konajúci súd postupoval v súlade s ustanovením § 8 ods. 5 ZKV, § 8 ods. 2 ZKV a § 8 ods. 1 ZKV, z ktorých ustanovení mu možnosť odvolania správcu konkurznej podstaty z funkcie správcu konkurznej podstaty vyplýva. Námietka, či predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty súd udelil pokuty je pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia bezpredmetná. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené dôvody napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
9. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.