Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžf/43/2015 Identifikačné číslo spisu: 1013201699 Dátum vydania rozhodnutia: 02.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 250jods.

2 písm. c/ a písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil rozhodnutie žalovaného č. 277035/2013 zo dňa 18. júla 2013, ktorým tento zamietol odvolania žalobcu proti ôsmim rozhodnutiam Colného úradu Trnava (ďalej aj „colný úrad") zn. 9005831/1/185377/2013 zo dňa 16.04.2013, zn. 9005831/1/186230/2013 zo dňa 17.04.2013, zn. 9005831/1/186358/2013 zo dňa 17.04.2013, zn. 9005831/1/186659/2013 zo dňa 17.04.2013, zn. 9005831/1/186817/2013 zo dňa 17.04.2013, zn. 9005831/1/187706/2013 zo dňa 17.04.2013, zn. 9005831/187824/2013 zo dňa 17.04.2013 a 9005831/187922/2013 zo dňa 17.04.2013 a súčasne uvedené rozhodnutia Colného úradu v Trnave potvrdil. Žalovaný žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím meritórne rozhodol, že dovoz multifunkčných tlačiarní podlieha dovoznému clu vo výške 6% z dôvodu zatriedenia tohto tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 a žiadostiam na vrátenie dovozného cla nevyhovel. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 prvá veta OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu na účet žalovaného. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným, nepostačujúceho pre posúdenie veci a tiež z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v rámci správneho prieskumu vyhodnotil z obsahu administratívneho spisu skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia a konštatoval zistenia, že žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Colnom úrade v Trnave, Pobočka Colného úradu Galanta, žiadosti o vrátenie dovozného cla, vymeraného a oznámeného rozhodnutiami v colnom konaní na základe písomných colných vyhlásení. Predmetnými žiadosťami o vrátenie cla, žiadal žalobca o vrátenie dovozného cla

čl. 236 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, vymeraného na tovar označený ako „multifunkčná laserová tlačiareň", ktorý bol v písomnom colnom vyhlásení označený kódom tovaru 8443 31 91 00 podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN) spoločného colného sadzobníka.

právneho názoru žalobcu mal byť predmetný tovar zaradený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 s nulovou sadzbou dovozného cla, a nie do podpoložky 8443 31 91, kde bolo vymerané dovozné clo vo výške 6%. Za predmet sporu krajský súd označil právne posúdenie otázky vrátenia dovozného cla, ktoré žalobca zaplatil za dovezené multifunkčné laserové tlačiarne, zároveň konštatujúc, že obaja účastníci konania venovali svoju pozornosť tak v administratívnom, ako aj v súdnom konaní, hlavne otázke nomenklatúrneho zaradenia dovezeného tovaru. Vo veci sporného zaradenia predmetného tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry

Colného kódexu Spoločenstva, krajský súd zhrnul konanie predchádzajúce vydaniu napádaných rozhodnutí oboch stupňov, podklady a dôvody na ich vydanie deklarované prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným. Poukázal na skutočnosť, že colný úrad za účelom odborného posúdenia správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru deklarovaného žalobcom vykonal rozsiahle dokazovanie, vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o vrátenie cla v rozsahu, ktorý by umožnil presné posúdenie vlastností a charakteristiky predmetného tovaru a zároveň požiadal o stanovisko príslušné správne orgány. K otázke nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru sa vyjadril Colný úrad Bratislava. Otázka správnosti nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru bola posúdená tiež odborným útvarom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo SR") - oddelením nomenklatúry pôvodu tovaru a colnej kontroly, odboru colného. Krajský súd po vyhodnotení postupu žalovaného konštatoval, že tento pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia deklarovaného tovaru vychádzal zo spisového materiálu, zo všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, ktoré vyplývajú z harmonizovaného systému colného sadzobníka, opisu a číselného označovania tovaru zo znenia príslušných položiek, podpoložiek, poznámok k triedam a kapitolám colného sadzobníka, ako aj z textov a vysvetliviek harmonizovaného systému a kombinovanej nomenklatúry v znení platnom v čase dovozu predmetného tovaru a tiež vychádzal z príslušných právnych predpisov vrátane súdnych rozhodnutí. Odhliadnuc od uvedených zistení prvostupňového súdu ohľadne spornej otázky nomenklatúrneho zaradenia dovezeného tovaru, tento, s poukazom na čl. 235 písm. a/ nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva") a s poukazom na čl. 236 bod 1 a bod 2 citovaného nariadenia, za prioritné meritum v tomto prípade označil skúmanie otázky dodržania lehoty na vrátenie cla v zmysle vyššie citovaného nariadenia Rady. Článok 236 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva obmedzuje vrátenie cla lehotou troch rokov. V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor") zo dňa 14.06.2012 vo veci C-533/10, ktorého predmetom je návrh

článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ") na začatie prejudiciálneho konania o výklade článku 236 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú.V. ES L 302, s 1/ zmeneného a doplneného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo dňa 16.11.2000. Súdny dvor rozhodol, že trojročná lehota sa javí ako primeraná (viď rozsudky zo dňa 17.11.1998, Aprile, C-228/96, Dánske Slagterier, C-445/06 zo dňa 15.04.2010, Barth, C-542/08).

krajského súdu primeraná premlčacia lehota, bez ohľadu na to, či bola stanovená vnútroštátnym právom alebo právom Európskej únie, je výrazom právnej istoty oboch zúčastnených strán tohto konania. Preto považuje prvostupňový súd za nevyhnutné najprv vyriešiť otázku včasnosti uplatnenia práva žalobcu a až následne venovať pozornosť technickým otázkam zatrieďovania tovaru. Krajský súd vzal do pozornosti skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, kedy bola dlžná suma cla dovozcovi oznámená, ani to, či sa vôbec colný úrad otázkou plynutia lehôt zaoberal. Uvedené zistenia označil krajský súd za dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň prvostupňový súd v súvislosti s nomenklatúrnym zaradením predmetného tovaru uviedol/prikázal, aby žalovaný po vyriešení otázky včasnosti uplatnenia práva na vrátenie zaplateného cla žalobcom, nariadil vo veci znalecké (odborné) dokazovanie ohľadom správnosti zaradenia predmetných výrobkov do nomenklatúrneho zatriedenia (§ 250j ods. 7 OSP). Namietané spojenie vecí pred odvolacím orgánom do spoločného konania v rámci hospodárnosti konania, krajský súd s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 3 OSP nepovažoval za také procesné pochybenie žalovaného, ktoré by spôsobilo nesprávnosť jeho rozhodnutia, pretože vo všetkých štyroch prípadoch išlo o skutkovo aj obsahovo zhodné odvolania. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu

§ 205ods.

2 písm. f) OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a aby žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

žalovaného napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k obom dôvodom zrušenia žalobou napadnutého správneho rozhodnutia. Prvý argument, týkajúci sa skúmania dodržania lehoty na vrátenie cla v zmysle Colného kódexu je neopodstatnený najmä z dôvodu, že žalobca žiadnu takúto námietku v správnom konaní a ani v podanej žalobe nevzniesol.

§ 250jods.

2 písm. c/, d/ OSP, teda

ustanovenia,

ktorého Krajský súd v Bratislave žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že (písm. c/) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a zároveň (písm. d/) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Slovné spojenie v „medziach žaloby" je definované v § 250j ods. 1 OSP, kde sa formuluje ako preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu „v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe". Rozsahom a dôvodmi žaloby nie je súd viazaný

§ 250jods.

3 OSP len v prípadoch, ak bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo nebol predložený spisový materiál alebo bolo rozhodnutie vydané neoprávneným orgánom. Pretože žiadna z uvedených situácií nenastala a súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie

§ 250jods.

2 písm. c/, d/ OSP, je zrejmé, že súd nebol oprávnený zrušiť napadnuté rozhodnutie z iného dôvodu, než z dôvodu uvedeného v žalobe. Otázka plynutia lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dovozného cla

článku 236 ods. 2 Colného kódexu nebola považovaná za spornú ani v správnom konaní ani v podanej žalobe, pričom colný úrad ani žalovaný nevydali rozhodnutie v neprospech žalobcu z dôvodu uplynutia tejto lehoty, ale z iných, v odôvodnení presne uvedených dôvodov. Pretože colný úrad ani žalovaný neodmietli žiadosť žalobcu o vrátenie dovozného cla z dôvodu uplynutia lehoty na jej podanie, čo nebolo spochybnené ani v odvolaní žalobcu a ani v jeho žalobe, právna istota, práva a ani právom chránené záujmy žalobcu neboli prípadným neuvedením podrobností o plynutí danej lehoty žiadnym spôsobom narušené. Dôvody, pre ktoré colný úrad nevyhovel žiadostiam žalobcu o vrátenie dovozného cla sú uvedené v odôvodnení príslušných prvostupňových rozhodnutí a netýkajú sa plynutia lehôt na podanie žiadosti o vrátenie cla. Žalovaný vo vzťahu k tejto otázke tiež uvádza, že príslušné tlačivá písomných colných vyhlásení (JCD), ako aj ďalšie colné, sprievodné a iné doklady týkajúce sa jednotlivých dovozných prípadov sú súčasťou spisového materiálu predloženého na súdne konanie. Tieto doklady obsahujú tiež časové, resp. dátumové údaje o podaní jednotlivých colných vyhlásení, žiadostí, rozhodnutí, odvolaní, či o iných zaznamenaných právnych úkonoch colných orgánov alebo účastníka konania. Splnenie procesných podmienok na podanie, resp. prijatie žiadosti o vrátenie cla skúma colný úrad už pri jej podaní s tým, že o žiadosti, ktorá nie je podaná v určenej lehote alebo oprávnenou osobu nemôže byť kladne rozhodnuté a v takom prípade nie je dôvod na skúmanie ďalších, už odborných otázok takejto oneskorene alebo neoprávnenou osobou podanej žiadosti. Ak je žiadosť o vrátenie cla podaná včas a oprávnenou osobou, colný úrad ju prijme, preskúma a rozhodne o nej v zmysle príslušných zákonných ustanovení a skutkového stavu veci. V opačnom prípade by colný úrad vo veci nezačal konanie a nevydal rozhodnutie, kde žiadosti účastníka konania nevyhovel z odborných dôvodov týkajúcich sa nomenklatúrneho zatriedenia tovaru. To, že bola príslušná žiadosť podaná oprávnenou osobou a včas nie je nevyhnutnou náležitosťou odôvodnenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Žalovaný zároveň považuje za neopodstatnenú argumentáciu rozsudkami Európskeho súdneho dvora v prípadoch týkajúcich sa plynutia a určovania lehôt

článku 236 ods. 2 Colného kódexu na strane č. 11 rozsudku Krajského súdu v Bratislave, keďže otázka počítania, dodržania a primeranosti tejto lehoty nebola predmetom správneho konania, ani predmetom žaloby a ani nebola žalobcom nikdy v správnom alebo v súdnom konaní spochybnená, či neistá. Druhý argument pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, týkajúci sa potreby znaleckého dokazovania zameraného na objektívne posúdenie technických vlastností dovezeného tovaru považuje žalovaný za neopodstatnený z dôvodu, že ani účastník konania, ani žalovaný v čase prepustenia tovaru do navrhnutého colného režimu technické vlastnosti spôsobom majú byť príslušné (obom stranám známe) technické parametre a vlastnosti predmetného tovaru interpretované pri jeho zatrieďovaní do príslušnej položky, resp. podpoložky colného sadzobníka, a teda aká colná sadzba má byť uplatnená. Technické vlastnosti, či zloženie príslušných zariadení zrejmé z ich opisu, technickej dokumentácie a možno ho kedykoľvek priamo overiť. Spor medzi žaíobcom a žalovaným vznikol v otázke, do ktorej podpoložky Colného sadzobníka majú byť technicky presne opísané a definované zariadenia (multifunkčné tlačiarne) zatriedené. Ak sa žalobca v konaní domnieva, že predmetný tovar je iný, než ním bol pôvodne deklarovaný v colnom konaní, resp. že ním dovezený tovar má odlišné technické parametre a vlastnosti, je jeho povinnosťou tieto skutočnosti preukázať. Konanie o vrátení dovozného cla je návrhovým konaním, kde leží dôkazné bremeno (preukázanie existencie nároku na vrátenie cla) na strane žiadateľa, nie na strane colných orgánov. V rámci tohto návrhového konania má účastník konania možnosť predložiť všetky dostupné dôkazy na podporu svojich tvrdení, vrátane prípadného znaleckého posudku, v ktorý by podporoval ním uvádzané skutočnosti. Colný úrad pochybnosti o technickom charaktere (parametroch a vlastnostiach) predmetného tovaru nemal a preto účastníkom konania predložené colné vyhlásenia prijal a tovar mu do navrhnutého colného režimu i s vymeraním príslušných dovozných platieb prepustil. Skutočnosť, že účastník návrhového správneho konania dostatočne nepreukázal ním tvrdené skutočností, prípadne nepodložil svoje tvrdenia presvedčivými dôkazmi, nemôže byť dôvodom na úspešné uplatnenie si tejto skutočností, ktorú možno hodnotiť ako neunesenie dôkazného bremena žalobcom, na súde. Žalovaný a ani colný úrad pri vykonávaní dokazovania v jednotlivých konaniach o žiadostiach o vrátenie cla nepochybili a postupovali v súlade so zákonom. III. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa domnieva, že uvedené procesné vady mohli mať vplyv na správnosť zatriedenia tlačiarní, a preto je potrebné nariadiť konanie, v ktorom nezávislá osoba (expert alebo súd) posúdi nomenklatúrne zaradenie uskutočnené colnými orgánmi. Žalobca podaním vyjadrenia k odvolaniu zároveň zdôraznil platnosť argumentov uvedených v administratívnom konaní pred colnými orgánmi a neskôr v žalobe a na ústnom pojednávaní v konaní pred krajským súdom, pričom v tejto súvislosti poukázal najmä na nasledovné argumenty: 1. v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný neposudzoval základnú skutočnosť rozhodujúcu pre zatriedenie, a to, či majú multifunkčné tlačiarne kopírovaciu funkciu ako hlavnú funkciu alebo nie, a preto sa žalobca domnieva, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostatočné na posúdenie veci; 2. žalovaný nezohľadnil vývoj zatrieďovania predmetného tovaru a ich začlenením do podpoložky 8443 31 91 s dovozným clom vo výške 6% nerešpektoval všeobecný princíp,

ktorého aj po zmene v nomenklatúre musí byť na rovnaké tovary aplikovaná rovnaká colná sadzba ako pred zmenou nomenklatúry, preskúmavané rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; 3. žalobca sa pridŕža argumentov uvedených v žalobe a naďalej zastáva názor, že tlačenie predstavuje hlavnú funkciu a preto multifunkčné tlačiarne mali byť klasifikované pod podpoložku kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 s dovozným clom vo výške 0% namiesto ich klasifikovania pod podpoložku 8443 31 91 s dovozným clom vo výške 6%. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 250iods.

3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 219ods.

1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

čl. 12 bodov 1 až 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva: 1. Colné orgány vydávajú záväzné tarifné informácie na základe písomnej žiadosti, pričom konajú v súlade s postupom výboru. 2. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné vo vzťahu k držiteľovi informácií len čo sa týka nomenklatúrneho zaradenia tovaru. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné len čo sa týka tovaru, ohľadom ktorého sú splnené colné formality následne po dni, keď tieto orgány poskytli dané informácie. 3. Držiteľ takýchto informácií musí dokázať, že deklarovaný tovar zodpovedá v každom ohľade tovaru popísanému v informáciách. 4. Záväzné tarifné informácie sú platné na dobu šiestich rokov odo dňa vydania. Ako výnimka z článku 8 sú zrušené tam, kde sú založené na nesprávnych alebo neúplných informáciách zo strany žiadateľa. 5. Záväzné tarifné informácie strácajú platnosť:

1. a)tam, kde sa prijalo nariadenie a informácie už nezodpovedajú právnym predpisom ustanoveným týmto nariadením;
2. b)tam, kde už nie sú kompatibilné s výkladom jednej z nomenklatúr uvedených v článku 20 buď na úrovni spoločenstva z dôvodu zmeny a doplnenia kombinovanej nomenklatúry, alebo z dôvodu rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo na medzinárodnej úrovni z dôvodu klasifikačného stanoviska alebo zmeny a doplnenia vysvetľujúcich poznámok k nomenklatúre Harmonizovaného komoditného popisného a kódovacieho systému prijatých Radou pre colnú spoluprácu; v tomto prípade je dňom, kedy záväzné tarifné informácie strácajú platnosť deň uverejnenia spomínaných opatrení alebo v prípade medzinárodných opatrení, deň oznámenia Komisie, v sérii „C" Úradného vestníka Európskych spoločenstiev;
3. c)tam, kde je držiteľovi poskytnuté oznámenie o ich odvolaní, zrušení alebo zmene a doplnení.

§ 10zákona č.

652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Colný úrad Bratislava vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky.

článku 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 zo dňa

1. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, keďže odporúčania v správach prijatých orgánom WTO na urovnávanie sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu pred
2. júlom 2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené pred týmto dátumom. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, že vo vzťahu k posúdeniu správnosti nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru pod podpoložku kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 00 spoločného colného sadzobníka, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP): Podstatou sporu v danej veci je priznanie, resp. nepriznanie práva žalobcu na vrátenie cla zaplateného za tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, v priebehu roku 2010, na základe ôsmych žiadostí o jeho vrátenie, podaných žalobcom na príslušný colný úrad dňa 30.10.
3. Z ustanovenia článku 236 bodu 2 Colného kódexu Spoločenstva vyplýva, že právo na vrátenie dovozného alebo vývozného cla zaplateného v čase, kedy toto

právnych predpisov nebolo dlžné, je koncipované ako preklúzia, t.j. toto právo zaniká jeho neuplatnením v zákonom stanovenom čase, pričom na zánik takéhoto práva sa prihliada ex offo, z úradnej povinnosti. V danom prípade je to v lehote troch rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi. Sumu colného dlhu je možné dlžníkovi oznámiť doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia

§ 36colného zákona (§ 53 ods.

1 colného zákona) alebo v prípade podania ústneho colného vyhlásenia alebo podania colného vyhlásenia na tovar dovážaný v poštovej preprave možno sumu colného dlhu zapísanú do účtovnej evidencie oznámiť dlžníkovi ústne (§ 53 ods. 2 colného zákona). Vzhľadom na značný časový odstup od prepustenia predmetného tovaru do colného režimu voľného obehu do podania žiadostí o vrátenie zaplateného dovozného cla žalobcom, bolo namieste, aby prvostupňový colný orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí aspoň zmienkou, príp. komentárom vyjadril splnenie časovej podmienky na uplatnenie tohto práva, a to bez ohľadu na dôvody nevyhovenia žiadosti o vrátenie zaplateného cla. Vo vzťahu k nariadenému znaleckému dokazovaniu krajským súdom, odvolací súd dodáva, že Colný úrad Bratislava podal stanoviská k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru až na žiadosť prvostupňového colného orgánu v rámci colného konania o žiadosti žalobcu na vrátenie zaplateného cla, teda nie na žiadosť žalobcu ako deklaranta pred prepustením predmetného tovaru do požadovaného colného režimu, teda v čase pred jeho dovezením na územie Slovenskej republiky a určením sumy cla. Uvedené stanovisko nenahrádza záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydanú v súlade s článkom 12 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva. Je možné prisvedčiť argumentu žalovaného ohľadne oprávnenia Colného úradu Bratislava

§ 10

zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve vydávať záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, čo je zákonná úprava kompatibilná s obsahom článku 12 Colného kódexu Spoločenstva, avšak s prihliadnutím na okolnosti preskúmavaného colného konania a jeho štádium, v ktorom bolo toto stanovisko k nomenklatúrnemu zatriedeniu podané, nie je možné z neho vychádzať, nakoľko nie je pre tento prípad záväzné. Takéto stanovisko by bolo záväzné, ak by bola dodržaná postupnosť

čl. 12 Colného kódexu Spoločenstva a zatriedenie by stratilo záväznosť len, ak by nastali skutočnosti predpokladané bodmi 4 a 5 čl. 12 Colného kódexu Spoločenstva. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca pred dovezením predmetného tovaru na územie Slovenskej republiky požiadal o vydanie záväzného stanoviska v súvislosti nomenklatúrnym zatriedením predmetného tovaru postupom

čl. 12 Colného kódexu Spoločenstva. Preto je v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu potrebné posúdiť technické parametre predmetného tovaru a zaradiť ho pod príslušný opis podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 colného kódexu. Napriek vyššie uvedeným dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného, je potrebné, vzhľadom na ťažiskovú argumentáciu žalobcu a ďalší možný postup v nasledujúcom správnom konaní, venovať pozornosť aj právnym záverom vyplývajúcim z rozsudku Súdneho dvora C-361/11 zo dňa

1. januára
2. Z obsahu administratívneho spisu a žaloby vyplývajú hlavné dôvody, na ktorých žalobca postavil svoj nárok na vrátenie zaplateného cla. Predovšetkým sa v súvislosti s nomenklatúrnou klasifikáciou multifunkčných tlačiarní odvolával na závery rozsudkov Európskeho súdneho dvora v spojených veciach Kip Europe SA (C-362/07) a Hewlett Packard International SARL (C-363/07, body 45 a 46 rozsudku) a vo veci Ikegami Electronics (Europe) GmbH (C-467/03), z ktorých vyvodil názor Európskeho súdneho dvora, že je potrebné zvážiť kritériá ako rýchlosť tlače a kopírovania, prítomnosť podávača listov alebo zásobníkov na papier a na základe uvedeného určiť pomer funkcie kopírovania k ostatným funkciám dovážaného tovaru, t. j. či je kopírovanie funkciou sekundárnou alebo určujúcou charakter výrobku. Obzvlášť s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Ikegami C-467/03 (bod 23 rozsudku) žalobca uviedol, že konečné použitie výrobku môže byť použité ako objektívna charakteristika, na základe ktorej je produkt klasifikovaný. Z uvedeného dôvodu žalobca zdôrazňoval skutočnosť, že multifunkčné tlačiarne sa predávajú spotrebiteľom a malým podnikom, kde sú pripojené k počítačom alebo sieťam a sú primárne používané ako tlačiarne. Ďalšou premisou, z ktorej žalobca vychádzal, bol vývoj harmonizovaného systému Spoločného colného sadzobníka na základe legislatívnych zmien, nariadením Komisie (ES) č. 1031/2008 z
3. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 zo dňa
4. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, na základe ktorého boli multifunkčné tlačiarne, ako zariadenia používajúce elektrostatické tlačové zariadenia so schopnosťou produkcie 12 strán za minútu, zaradené pod podpoložku colného sadzobníka č. 8443 31 91, zaťaženú 6% sadzbou dovozného cla. V súvislosti s uvedenou zmenou v nomenklatúrnom zatriedení multifunkčných tlačiarní, s dopadom na výšku colnej sadzby, žalobca poukázal na závery obsiahnuté v rozhodnutí Orgánu na riešenie sporov (DSB) v rámci Svetovej obchodnej organizácie WT/DS375, WT/DS376 a WT/DS377, konštatujúcom nesúlad aplikácie harmonizovaného systému EÚ so záväzkami vyplývajúcimi z Dohody o informačných technológiách (ITA) a článku II, pododsek 1, písmeno b Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT). Na základe vyššie uvedeného žalobca odvodil svoje právo na vrátenie zaplateného cla za predmetný tovar od skutočnosti, že od zavedenia zmien v kombinovanej nomenklatúre, multifunkčné tlačiarne sú zaradené do položky 8443 31 91 a clo vo výške 6% je vyberané pri dovoze týchto výrobkov v rozpore s ITA a v rozpore s princípmi GATT, pretože vedie k zvýšeniu ciel na presne rovnaké výrobky, na ktoré sa pred zavedením zmien vzťahovala 0% sadzba dovozného cla. Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že tento sa uvedenými námietkami žalobcu zaoberal. Na strane 5 napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody zaradenia predmetného tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 colného sadzobníka, okrem iného aj s odkazom na znenie vysvetliviek kombinovanej nomenklatúry k PpKN 8443 31 91

ktorých, okrem znenia vysvetliviek HS k položke HS 8443, časť II, písm. A), ods.

1. tovar zatriedený do tejto PpKN musí spĺňať i nasledovné podmienky: · Skenovanie prebieha buď pomocou digitálneho, alebo optického systému. · Elektrostatický tlačiarenský stroj funguje rovnako ako elektrostatická tlačiareň. · Okrem funkcie kopírovania majú prístroje tejto podpoložky aj funkciu faxu a tlačiarne. · Do tejto položky nepatria prístroje, ktoré tlačia výtlačky pomocou atramentových náplní alebo tepelnej tlačiarne (podpoložka 8443 31 99). Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval na žalobcom namietané zmeny v nomenklatúrnom zaradení multifunkčných tlačiarní v súvislosti s prijatím nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 zo dňa
2. septembra 2008 a následných úniových legislatívnych zmien vyvolaných v súvislosti s intervenciou Svetovej obchodnej organizácie (ďalej aj „WTO") na základe záverov jej orgánu na riešenie sporov zo dňa
3. septembra 2010, z ktorých okrem iného vyplýva, že Európska únia konala v rozpore so Všeobecnou dohodou o clách a obchode 1994 (GATT 1994), a to menej priaznivým sadzobným zaobchádzaním, než sa ustanovuje v sadzobných záväzkoch, vo vzťahu k niektorým výrobkom informačných technológií prijatých Európskou úniou

dohody o informačných technológiách (ITA). V súvislosti s uvedeným žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na nápravu vyššie konštatovaného právneho stavu prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011, účinného dňa

1. júla
2. Z uvedeného vykonávacieho nariadenia vyvodil záver ohľadom jeho účinnosti: „... keďže odporúčania v správach prijatých orgánom WTO na urovnávanie sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu pred 01.07.2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené pred týmto dátumom. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011 nadobúda účinnosť 01.07.2011, pričom nemá ani spätný účinok, ani so spätnou platnosťou neposkytuje výkladové usmernenie." Na základe uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k požiadavkám žalobcu dôvodil, že „V prejednávanej právnej veci, kde bol dovoz multifunkčných laserových tlačiarní vykonaný v roku 2008, nie je možné uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej samotný výklad

znenia Vykonávacieho nariadenia Komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 01.07.2011." Odvolací súd taktiež z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v odvolaniach podaných proti prvostupňovým rozhodnutiam colného orgánu, okrem vyššie uvedených námietok týkajúcich sa nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru, poukázal na konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie č.k. C-361/11, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie) multifunkčných tlačiarní. V priebehu správneho konania sa vyššie uvedené prejudiciálne konanie skončilo vynesením rozsudku Súdneho dvora (prvá komora), č.k. C-361/11 zo dňa

1. januára
2. Z jeho obsahu dal žalobca do pozornosti na podporu svojej argumentácie k meritu veci výňatok bodu 42 rozsudku: „treba (...) preskúmať, či (...) tlačiarne mali byť vzhľadom na charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred
3. januárom 2007 do podpoložky 8471 60 20 alebo do podpoložky 9009 12 00 KN". Uvedenú citáciu žalobca označil za stanovisko Súdneho dvora k dôležitosti zohľadnenia vývoja klasifikácie multifunkčných tlačiarní pred rokom 2007.

žalobcu uvedeným rozhodnutím tak Súdny dvor potvrdil, že pre klasifikáciu multifunkčných tlačiarní po zavedení zmien v kombinovanej nomenklatúre je potrebné skúmať zaradenie predmetných tlačiarní v období pred rokom 2007. Vo vyššie uvádzaných súvislostiach odvolací súd poznamenáva, že holandský súd (Rechtbank) v Haarleme v konaní C-361/11 postúpil štyri otázky na Súdny dvor, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie) multifunkčných tlačiarní. Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd Holandska pýtal: „Je na základe tvrdení Rechtbank uvedených ... colná sadzba vo výške 6 %

položky KN 8443 31 91 v zmysle nariadenia č. 1031/2008

ktorých ním podaný výklad úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť tohto ustanovenia od okamihu, kedy dané ustanovenie nadobudlo platnosť. Z toho vyplýva, že takto interpretované ustanovenia musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku, ak sú samozrejme splnené všetky ostatné podmienky na podanie návrhu na začatie konania

vnútroštátneho práva [(61/79, Denkavit, 27.03.1980, Zb. s. 1205, bod 16; 24/86, Blaizot, 02.02.1988, Zb. s. 379,bod27) - Michael Siman a Miroslav Slašťan, Súdny systém Európskej únie,

1. vydanie, str. 361]. „Vo výnimočných prípadoch môže Súdny dvor určiť, že fyzické alebo právnické osoby sa nemôžu dovolávať priameho účinku interpretovaného úniového ustanovenia, ak ním odôvodňujú svoje nároky, ktoré im vznikli pred vynesením prejudiciálneho rozsudku, s výnimkou ak sa konanie o týchto nárokoch založených na interpretovanom úniovom ustanovení už začalo (61/79, Denkavit, 27.3.1980, Zb. s. 1205, bod 17). To znamená, že na vnútroštátne súdne alebo správne konania, ktoré v čase vynesenia prejudiciálneho rozsudku už prebiehajú, sa výnimka nevzťahuje a tieto konania sa i naďalej spravujú zásadou retroaktívnej aplikácie výkladu práva Únie." (Michael Siman a Miroslav Slašťan, Súdny systém Európskej únie,
2. vydanie, str. 362). O meritórnej súvislosti právnych otázok v prejednávanej veci s otázkami kladenými Súdnemu dvoru napovedá aj skutočnosť, že tento v rámci svojej právomoci preformuloval otázky kladené vnútroštátnym súdom do potreby interpretácie a určenia záväznosti relevantnej časti nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008, (body 36 až 38 rozsudku Súdneho dvora C-361/11): „V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa tento vnútroštátny súd v podstate pýta, či je nariadenie č. 1031/2008 platné v rozsahu, v akom do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009.

dohody o informačných technológiách (ITA). V súvislosti s uvedeným najprv Súdny dvor v bode 50 rozsudku dospel k vyriešeniu otázky kompetencie úniového normotvorného orgánu: „V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia tým, že multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, zaradila do podpoložky 8443 31 91 KN, nezmenila clo vo výške 6 %, ktoré sa na ne uplatňovalo. Táto inštitúcia teda neprekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva článok 9 nariadenia č. 2658/87.

svojho článku 2 toto nariadenie nadobudlo účinnosť 1. júla 2011.

odôvodnenia 2 uvedeného nariadenia „by

správy panelu WTO digitálne kopírovanie nemalo predstavovať fotokopírovanie

GATT 1994 a rýchlosť kopírovania by nemala byť jediným kritériom zatriedenia. Podpoložka 844331 [KN] a príslušná colná sadzba by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť". Príloha tohto nariadenia tiež stanovuje, že podpoložka 8443 31 91 KN sa vypúšťa.

Súdneho Dvora ovplyvniť platnosť nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom toto nariadenie do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009.

§ 250kods.

1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s § 246c veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal právo na ich náhradu. Právny zástupca predložil vyčíslenie trov odvolacieho konania v podaní zo dňa 07.08.2015. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby

predloženej špecifikácie a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného doručené súdu dňa 10.06.2015 vo výške 139,83 €

§ 11ods.

4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška") v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, režijný paušál 8,39 €. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, preto mu bola priznaná uplatnená DPH zo základu 148,22 € vo výške 20%, v sume 29,64 €. Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 177,86 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.