1 k § 241a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
1 Tr. por. po zistení dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. takto rozhodol: Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z
1 k § 241a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (zák. č 140/1961 Zb.) a uložil mu trest odňatia slobody,
2 Tr. zák., v trvaní 8 rokov, na výkon ktorého obvineného zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny (§ 39a ods. 3 Tr. zák.). O náhrade škody rozhodol tak, že
1 Tr. por., zák. č. 301/2005 Z.z., obvinenému uložil povinnosť nahradiť : poškodenej MVDr. H. A. škodu vo výške 5 599,8 Eur (168 700 Sk). poškodenej právnickej osobe Všeobecná zdravotná poisťovňa škodu vo výške 2 153,3 Eur (64 873 Sk).
2 Tr. por., zák. č. 301/2005 Z.z. poškodenú MVDr. H. A. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinený C. H. a okresný prokurátor. Krajský súd v Nitre o podaných odvolaniach rozhodol rozsudkom z 23. septembra 2014, sp. zn. 1To 53/2014 tak, že
1 písm. b/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra a sám
3 Tr. por. na základe upraveného skutkového stavu že 16. júla 2005 v presne nezistenom čase od 04.15 do 06.00 hodiny na poľnej ceste medzi obcami Bojná a Tesáre, päťsto metrov od obce Bojná, napadol poškodenú H. A. tak, že ju oboma rukami chytil za krk a tri až päť minút ju intenzívne škrtil až dovtedy, kým jej neochablo telo a chrčiac v bezvedomí spadla na zem, načo jej stiahol nohavice a rukou siahol pod nohavičky v oblasti genitálií s úmyslom ju ohmatávať, keď však z nohavičiek vytiahol hygienickú vložku, túto odhodil a keďže poškodená chrčala, mala sinavú tvár a z úst jej tiekli sliny, od zámeru pokračovať v jej ohmatávaní upustil, vyzliekol jej nohavice, nimi jej omotal zápästia oboch rúk, za ktoré ju potom chytil, odtiahol ju na okraj cesty a odišiel domov, poškodenej H. A. spôsobil pohmoždenie a poranenie hrtana hrdúsením, s následným bezvedomím a vdýchnutím sekrétov z poranenia hrtana so zápalom priedušiek a pľúc, mnohopočetné pohmoždeniny a odreniny na tvári, trupe a dolných končatinách a šokový stav so zástavou dychu a bezvedomím súčasne ohrozujúcim jej životné funkcie - dýchanie a srdcovú činnosť, ktoré si vyžiadali jej hospitalizáciu, liečenie a práceneschopnosť po dobu najmenej štyroch týždňov, uznal obvineného C. H. za vinného z pokusu trestného činu sexuálneho násilia
1 k § 241a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) a uložil mu
2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Na výkon uloženého trestu ho zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny
3 Tr. zák. O nároku poškodenej rozhodol tak, že
1 Tr. por., zák. č. 301/2005 Z.z., obvinenému uložil povinnosť nahradiť : poškodenej MVDr. H. A. škodu v sume 5 599,80 Eur, poškodenej právnickej osobe Všeobecnej zdravotnej poisťovni škodu v sume 2 153,30 Eur.
2 Tr. por. poškodenú MVDr. H. A. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Zároveň odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné
por. Proti vyššie citovanému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal obvinený, ako oprávnená osoba, prostredníctvom obhajcu dovolanie. Tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolacie dôvody uvedené § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra. Zároveň navrhol, aby dovolací súd prikázal Okresnému súdu Nitra, aby vec znovu prejednal a rozhodol, ale v inom zložení senátu.
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Nitre, ako dovolacieho súdu, ktorým na podklade odvolania obvineného bol zrušený rozsudok Okresného súdu Nitra a krajský súd sám uznal obvineného za vinného a uložil mu trest. Zároveň rozhodol o jeho povinnosti nahradiť poškodenej strane spôsobenú škodu. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu na súd prvého stupňa, bolo preto podané zákonným spôsobom (§ 369 ods. 2 písm. b/; § 373; § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený v podanom dovolaní poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Krajský prokurátor vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že obvinený len subjektívne vyhodnotil skutkový stav
vlastných úvah. Obvineným namietané dovolacie dôvody
jeho názoru nie sú dané a preto navrhol dovolanie obvineného zamietnuť. Poškodená rovnako dovolanie obvineného navrhla zamietnuť ako nedôvodné. Dovolacie dôvody
1 písm. c/ (zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu) a písm. g/ (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) Tr. por. odôvodňuje v podstate tým, že v prípravnom konaní bol vypočúvaný nezákonným spôsobom, výsluch bez prítomnosti obhajcu, účelnosť postupu vyšetrovateľa, zjednodušený postup zadovažovania jednotlivých dôkazov, a to len v neprospech obvineného, čo minimálne spochybňuje zákonnosť získavania týchto dôkazov. Podozrenie z ovplyvňovania, resp. zastrašovania obvineného pracovníkmi orgánov prípravného konania. Prípravné konanie bolo z pohľadu obvineného vykonané povrchne a tendenčne. Po preskúmaní námietok obvineného smerujúcich v skôr uvádzaným dovolacím dôvodom (§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.); dovolací súd konštatuje, že dovolacie argumenty obvineného sú v tomto smere rovnaké, aké uvádzal už vo svojom odvolaní a krajský súd sa s nimi vyrovnal. Tiež je treba zdôrazniť, že totožné argumenty obvinený už uviedol, vyplýva to z obsahu dovolacích dôvodov v jeho predchádzajúcom dovolaní, o ktorom už Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol (rozsudok, sp. zn. 1 Tdo 39/2009, z 10. marca 2010). V odôvodnení tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že zákonné podmienky na naplnenie týchto dovolacích dôvodov neboli splnené. Je potrebné konštatovať, aj s poukazom na už zaujatý právny názor dovolacieho súdu, že v skúmanom konaní nebolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a súd nižšieho stupňa vykonal dôkazy na hlavnom pojednávaní v súlade s platným Trestným poriadkom, t.j. zákonným spôsobom. Dovolací súd preto dospel opakovane k záveru, že dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., na ktoré poukázal obvinený v dovolaní, neboli naplnené. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., na ktorý obvinený tiež poukazuje, spočíva v tom, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Tento dôvod je upravený alternatívne - buď je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku (prvá časť vety) alebo - vychádza z nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (druhá časť vety po bodkočiarku). Dovolací súd konštatuje, že dovolacie argumenty obvineného preukazujúce,
jeho názoru, existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. sú v podstate rovnaké, aké uvádzal aj vo svojom odvolaní. Tvrdenia obvineného uvedené v jeho dovolaní smerujú proti správnosti zisteného skutkového stavu súdmi nižších stupňov, hodnoteniu dôkazov, najmä hodnovernosti výpovede poškodenej a zaoberajú sa hodnotením znaleckých posudkov. Pričom za jediný relevantný posudok považuje posudok k zraneniu poškodenej vypracovaný MUDr. Martinom Obtulovičom. V doplnení dovolania opätovne napáda skutkové zistenia ohľadom zranenia poškodenej. Dovolací súd pri skúmaní naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. nemôže skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku. O tom, že obvinený napáda v dovolaní zistený skutkový stav svedčí aj jeho vlastná argumentácia, napr.: ... svedkovia potvrdili, ako sa menilo správanie poškodenej po požití alkoholu ... ;nie je možné bez pochybností považovať výpoveď poškodenej za vierohodnú ... ; .. nesprávne zistený rozsah zranenia poškodenej ... ; hodnotenie znaleckých posudkov smeruje k ustálenému skutkovému stavu. Tiež jeho tvrdenie, že skutok ako taký sa stal, ale odlišne od popisu skutku uvedeného v odsudzujúcom rozsudku. So zreteľom na uvedené a zákonné obmedzenie, dovolací súd neskúmal skutok, ktorý zistil Krajský súd v Nitre. Z takto ustáleného skutkového stavu, na základe vykonaného dokazovania, nepochybne vyplýva, že konanie obvineného smerovalo k snahe o nadviazanie telesného, sexuálneho kontaktu s poškodenou. Túto skutočnosť už konštatoval dovolací súd v rozsudku z 10. marca 2010, sp. zn. 1 Tdo 39/2009. Rovnako smerovanie útoku obvineného aj na krk poškodenej, kde sa nachádzajú dôležité orgány pre zdravie a život človeka. Konanie obvineného spočívajúce v škrtení rukami mäkkých častí hrdla poškodenej, minimálne v nepriamom úmysle smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví (bol uzrozumený, že takýmto konaním môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, či už fyzickom alebo aj psychickom.). Za daných okolností dovolací súd zistil, že nebol naplnený dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. - prvá časť vety (prvá alternatíva). Na druhej strane, závery Krajského súdu v Nitre (rovnako ako závery Okresného súdu Nitra), ohľadne použitia hmotnoprávnych ustanovení vzťahujúcich sa na výrok o uloženom treste sú nesprávne a napĺňajú dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. - druhá veta (druhá alternatíva). Obvinený v dovolaní rovnako namietal nesprávne aplikovanie ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák., ako aj neúmernú dĺžku trestného konania, keďže bol odsúdený po viac ako deviatich rokoch trvania trestného konania. V tejto súvislosti treba uviesť, že obvinený vo svojom dovolaní, ako aj Krajský súd v Nitre v odôvodnení výroku o uloženom treste (str. 11, 4. odsek), nesprávne uvádzajú § 34 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. Trestnosť činu obvineného sa v skúmanom prípade posudzuje
zák. č. 141/1961 Zb. ako celku, a teda je potrebné skúmať príslušné ustanovenia tohto trestného zákona.
4 Tr. zák. (zák. č. 141/1961 Zb.) stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.
1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľom trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne ... pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo. Uvedené hmotnoprávne ustanovenia Trestného zákona, ktoré sú rozhodujúce pre zákonné uloženie trestu za spáchaný trestný čin, Krajský súd v Nitre (nepochybne pred ním aj Okresný súd Nitra) použil nesprávne. Pochybenie, a teda nezákonnosť, spočíva v tom, že zistené skutočnosti tvoriace skutkový podklad pre aplikáciu vyššie uvedených zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na výrok o uloženom treste, súd nesprávne vyhodnotil, resp. ani sa s niektorými vôbec nezaoberal, čo sa odrazilo v nesprávnom použití citovaných hmotnoprávnych ustanovení. Krajský súd na str. 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku len všeobecne uvádza, že zohľadnil stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu, mieru zavinenia, spôsob jeho spáchania a prihliadol na osobné pomery obvineného a možnosti jeho nápravy. Pričom konštatoval správny postup súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody. Okresný súd na str. 6 odôvodnenia, výrok o treste odôvodnil krátko a veľmi všeobecne. Oba súdy nižšieho stupňa postupovali nezákonne, keď dôsledne nepostupovali
skôr uvedených zákonných ustanovení, ktoré sú rozhodujúce pre uloženie trestu a jeho výmery. Opomenuli vyhodnotiť nasledujúce skutočnosti vzťahujúce sa vo výmere trestu : - vek obvineného, ktorý v čase spáchania činu sa o niečo prekročil hranicu veku blízkemu mladistvému, z toho vyplývajúce menšie životné skúsenosti; - vzhľadom na jeho mladý vek, väčšiu možnosť jeho nápravy a prevýchovy, so zreteľom aj na skutočnosť, že pred spáchaním činu sa nedopustil trestného činu; - okolnosti činu, celková atmosféra, podiel poškodenej spočívajúci v jej konaní v spoločnosti pod vplyvom alkoholu a jej verbálny prejav; - došlo len k pokusu trestného činu, keď obvinený sám od ďalšieho konania upustil; - nedošlo k trvalým škodlivým následkom - išlo o ojedinelé vybočenie v jeho živote, z ktorého sa poučil; - skutočnosť, že po spáchaní tohto činu sa už nedopustil ďalšieho protizákonného konania; (viac ako 10 rokov). Po zhodnotení uvedených skutočností v súhrne so skutočnosťami, na ktoré poukázal Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa javí zákonným trestom trest odňatia slobody celkom na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Dovolací súd v tejto súvislosti na okraj pripomína, že krajský súd v spojení s okresným súdom za rovnakých okolností už uložil obvinenému trest na dolnej hranici trestnej sadzby (10 rokov), ale v rámci nezákonného právneho posúdenia predmetného skutku, ktoré odsúdenie, z dôvodu nezákonnej právnej kvalifikácie, bolo dovolacím súdom zrušené. Je zrejmé, že tu chýba proporcionalita rozhodnutí krajského súdu vyhlásených v tej istej prejednávanej veci.
čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola, o.i. prejednaná v primeranej lehote. Otázku primeranosti dĺžky trestného stíhania ESĽP skúma z hľadiska konkrétnych skutočností daného prípadu, ktoré charakterizujú štyri základné kritériá : zložitosť veci, chovanie páchateľa, postup štátnych orgánov a význam konania pre sťažovateľa. Trestné stíhanie v posudzovanej veci začalo v júli 2005 a odsudzujúci rozsudok krajského súdu bol vyhlásený 23. septembra 2014. Trestné stíhanie trvalo viac ako 9 rokov. So zreteľom na v podstate jednoduchú dôkaznú situáciu, je potrebné konštatovať, že ide o nie zložitú vec.
judikatúry ESĽP konanie v takejto veci presahujúce 6 rokov už neprimerane presahuje lehotu požadovanú vo vyššie citovanom článku Dohovoru. Argumentácia krajského súdu (str. 11 dôvodov napadnutého rozsudku), že obvinený svojím správaním, keď využil procesné prostriedky proti rozhodnutiu, ktoré podstatne predĺžili trestné konanie, tak vlastne sám zapríčinil takúto dĺžku jeho trestného stíhania, je v rozpore s platným Trestným poriadkom Slovenskej republiky a tiež čl. 6 Dohovoru a judikatúrou ESĽP k tomuto článku vo veciach posudzovania primeranosti dĺžky konania.
tejto judikatúry sťažovateľovi nemôže byť vytýkané uplatňovanie procesných prostriedkov, ktoré na ochranu jeho práv poskytujú vnútroštátne právne predpisy. Ide najmä o riadne a mimoriadne opravné prostriedky, námietky na zaujatosť, delegáciu veci na iný súd, sťažnosti na postup vyšetrujúcich orgánov, žiadosť o vykonanie ďalších dôkazov a pod. Tiež so zreteľom na skutočnosť, že podaný opravný prostriedok bol úspešný. Postup štátnych orgánov, ktoré posudzovali prejednávanú vec nebol dostatočne rýchly. Takéto dlhé trestné stíhanie malo nepochybne negatívny dopad nielen na spoločenské postavenie obvineného ale aj na jeho osobné a rodinné vzťahy. Z judikatúry ESĽP tiež vyplýva, že odškodnenie za ujmu spôsobenú porušením práva na prejednanie veci v primeranej lehote je možné poskytnúť aj inou formou než priznaním určitej finančnej čiastky v osobitnom konaní. Špecifické je to v prípade trestného konania, keď pripadá do úvahy predovšetkým zmiernenie uloženého trestu odňatia slobody, samozrejme za podmienky, že obvinený je uznaný za vinného. Keď vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí uzná, že právo obvineného na primeranú dĺžku konania bolo porušené, a z toho dôvodu mu uložený trest zmierni, potom je potrebné konštatovať, že spôsobená ujma bola kompenzovaná a obvinený už nemôže požadovať od štátu iné odškodnenie. Toto zmiernenie trestu musí byť výslovné a zmerateľné. Teda zmiernenie oproti trestu, ktorý by bol uložený
vnútroštátneho predpisu, bez prihliadnutia na nezákonnú dĺžku trestného stíhania. Je teda potrebné konštatovať, že ochrana práva na primeranú dĺžku konania (čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach), resp. kompenzácia za jeho porušenie, môže byť na vnútroštátnej úrovni dosiahnutá prostriedkami, ktoré sú typické pre trestné právo. Je preto povinnosťou všeobecných súdov využiť všetky také prostriedky, ktoré trestné právo poskytuje, k tomu, aby vedľa práva na osobnú slobodu bolo rovnako kompenzované porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote. A to tak, aby bola zaistená ochrana základných práv, prípadného sťažovateľa, a súčasne vylúčený nástup medzinárodnoprávnej zodpovednosti Slovenskej republiky za porušenie záväzkov vyplývajúcich z Európskeho dohovoru o ľudských právach. V tomto posudzovanom prípade ide nepochybne o porušenie práva obvineného na skončenie trestného stíhania v primeranej lehote a preto kompenzácia porušenia tohto práva je nutná uložením trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) a to v podstatnej miere.
1 Tr. zák. ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa za to, že použitie trestnej sadzby odňatia slobody týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.
predchádzajúcej súdnej praxe nebolo možné znížiť trest odňatia slobody z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu. Táto súdna prax však mala na zreteli predovšetkým, ak nie výlučne, tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením, teda právnym posúdením okolností, za ktorých bol čin spáchaný.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj vzhľadom na judikatúru ESĽP, však pod okolnosťami prípadu treba rozumieť nielen okolnosti činu - užšie vymedzenie, ale aj tie ďalšie okolnosti, ktoré nemajú súvislosť len so samotným skutkom a jeho právnym vymedzením, ale aj s jeho prerokúvaním
ustanovení Trestného poriadku - širšie vymedzenie. (Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s touto problematikou zaoberal už vo viacerých rozhodnutiach, napr. 6To 16/2000). V posudzovanom prípade sa vyskytli také okolnosti spočívajúce v prieťahoch v konaní, ktoré neboli zavinené obvineným a prichádza preto nutnosť kompenzácie vo forme zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pri rozhodovaní o výmere trestu jej potrebné tiež zohľadniť skutočnosť, že rozsah ťažkej ujmy na zdraví tak, ako ho ustálil krajský súd v napadnutom rozsudku, dosahuje len spodnú hranicu takejto ujmy,
zaužívanej súdnej praxe pri aplikácii zák. č. 140/1961 Zb. (Tr. zák.). Rovnako jej následky nemali trvalý charakter ako pri ďalších zákonom vymedzených znakoch ťažkej ujmy na zdraví. Treba tiež zvážiť, aký prevýchovný vplyv mal na obvineného doterajší výkon trestu odňatia slobody. So zreteľom na skôr uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 3 ods. 4, § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. - zák. č. 140/1961 Zb. v neprospech obvineného C. H.. Dovolaním napadnutý rozsudok v nezákonnej časti, t.j. vo výroku o treste zrušil a Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V zmysle aplikačnej praxe rozhodnutí ESĽP, všeobecný súd, v tomto prípade Krajský súd v Nitre, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, nemôže v zmysle platného Trestného poriadku Slovenskej republiky vo veci rozhodnúť, v ďalšom konaní musí postupovať tak, aby bola rešpektovaná osobná sloboda obvineného, a tak dostatočne kompenzované porušenie jeho práva na prerokovanie trestnej veci v primeranej lehote, ktoré porušenie nepochybne nastalo, v súlade s judikatúrou ESĽP a právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý z tejto judikatúry vychádzal. Kompenzáciou vo forme zníženia trestu, bude vylúčená možnosť obvineného žalovať Slovenskú republiku o finančnú náhradu za prieťahy v trestnom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.