Obsah (4)

§ 6§ 237§ 218§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 12XCdo/23/2016 Identifikačné číslo spisu: 3712212034 Dátum vydania rozhodnutia: 18.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 6ods.

2 Zákona o súdnych poplatkoch aj podanie odvolania vo veci samej. Odvolací súd uviedol, že výklad žalobkyne, podľa ktorej jej za podané odvolanie nemožno vyrubiť poplatok, keďže z položky č. 7a Sadzobníka priamo nevyplýva (na rozdiel od položky č. 1 - poznámka č. 3), je účelový, nakoľko v takom prípade by súdny poplatok nebolo možné vyrubiť za využitie práva podať riadny opravný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu v celej rade ďalších osobitných konaní (mimo položky č. 1). Za nenáležitý vyhodnotil odvolací súd aj poukaz žalobkyne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z

1. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007, keďže z neho vyplýva, že pokiaľ v Sadzobníku nie je stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania, potom poplatková povinnosť nemôže vzniknúť ani v odvolacom konaní. V danom prípade v čase podania odvolania žalobkyňou, už výška súdneho poplatku za podanie žaloby stanovená bola. K námietke žalobkyne, podľa ktorej malo byť podanie odvolania od poplatku oslobodené aj kvôli § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch, keďže žaloba vo veci samej bola podaná pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (pred
2. októbrom 2012), tzn. v čase, keď boli tieto typy žalôb od poplatkov oslobodené (§ 4 ods. 1 písm. k/), odvolací súd uviedol, že odvolacie konanie žalobkyňa iniciovala podaním odvolania
3. septembra 2014, a tak § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch aplikovať nemožno. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie podľa § 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

f/ O.s.p. z dôvodu, že sa ním účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, keďže jej súdy vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený. Žalobkyňa označila uznesenie odvolacieho súdu za prekvapivé a zopakovala, že spoplatneniu podľa položky č. 7a podliehajú len žaloby o náhradu škody a nie aj odvolania, že použitie analógie je vylúčené a že išlo o konanie začaté do

1. septembra 2012, a tak bolo potrebné postupovať podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch s účinnosťou do
2. septembra
3. Žiadala preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale pre rovnaké vady aj uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu bez náhrady zrušiť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či je jej dovolanie procesne prípustné. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014). Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.