O.s.p., a to aj v prípade, ak k odstráneniu nedostatkov podanej žaloby dôjde až po lehote uvedenej v § 250b ods. 1 O.s.p.“. Z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že koncentračná zásada na rozšírenie žalobných dôvodov sa aktivizuje až v momente doplnenia týchto dôvodov na základe výzvy súdu. Žalobca je názoru, že v jeho prípade, keď sa súd nezaoberal jeho podaním, zo dňa 13.05.2014, ktorým k výzve súdu doplnil zákonom požadované náležitosti správnej žaloby, nerešpektovali jeho práva právom chránené záujmy a napadnuté rozhodnutie je preto nezákonné a treba ho zrušiť. Ďalej žalobca uviedol, že podanou žalobou nespochybňuje kompetencie, resp. právomoci riaditeľa Krajského riaditeľstva v Žiline ani riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, ako sa mylne domnieva krajský súd. Tvrdí a v doplnenej žalobe aj podrobne zdôvodňuje, že uvedení funkcionári policajného zboru vykonali v jeho prípade svoju právomoc nezlučiteľným spôsobom so zákonom. V rámci svojich kompetencií boli povinný riaditeľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline odvolať ho z dovtedajšej funkcie a riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku ustanoviť ho do funkcie vedúceho operatívneho oddelenia. Žalobca má za to, že napadnutý rozsudok, v ktorom absentuje právne posúdenie jeho podania zo dňa 13.05.2014, trpí vadou nepreskúmateľnosti a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. III. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že postupom krajského súdu sa odňala účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu mal za preukázané, že uznesením zo dňa 16.04.2014 (č.l. 30 súdneho spisu) krajský súd vyzval žalobcu, aby podľa ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia predložil súdu plnú moc pre advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať. V odôvodnení predmetného uznesenia v poslednom odseku uviedol, že po predložení plnej moci pre zvoleného právneho zástupcu, súd žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu vyzve na odstránenie vád žaloby, vzhľadom na to, že v návrhu chýbajú špeciálne náležitosti žaloby vyžadované v správnom súdnictve v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p., predovšetkým označenie žalovaného nekorešponduje s druhostupňovým napadnutým rozhodnutím. Po doručení predmetnej výzvy si žalobca zvolil právneho zástupcu pre predmetné konanie a zároveň s doručením plnej moci doručil krajskému súdu podanie zo dňa 13.05.2014, doručené Krajskému súdu v Žiline dňa 16.05.2014, kde súčasne opravil vady žaloby spočívajúce v nesprávnom označení žalovaného a doplnil žalobný návrh. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 224/2009, v ktorom je uvedené, že pri aplikácii ustanovení O.s.p. (predovšetkým 250b ods. 1 a § 250h ods. 1 O.s.p.) je potrebné rozlišovať medzi určením predmetu konania a rozšírením predmetu konania. Postup súdu podľa § 43 O.s.p.
smerujúci k odstráneniu nedostatkov žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vedie síce k doplneniu náležitostí žaloby až po uplynutí lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p. (dvojmesačnej), avšak dochádza ním len k určeniu alebo špecifikácii samotného predmetu konania zo strany žalobcu, a nie k rozšíreniu rozsahu predmetu konania podľa § 250h ods. 1 O.s.p. Postup, v ktorom musí najskôr dôjsť k odstráneniu nedostatkov žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a až následne k rozhodovaniu o nej, navyše predpokladá aj § 246c O.s.p. (odkazujúci na riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, na primerané použitie ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p.)
ako aj s § 250d ods. 3 O.s.p. (povinnosť súdu zastaviť konanie o podanej žalobe určuje len ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby). Krajský súd mal pochybnosti vyplývajúce z podanej žaloby, preto správne vydal uznesenie zo dňa 16.04.2014, kde sám v poslednom odseku predmetného uznesenia uviedol, že súd žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu vyzve na odstránenie vád žaloby, vzhľadom na to, že v návrhu chýbajú špeciálne náležitosti žaloby v správnom súdnictve v zmysle § 249 ods. 1 O.s.p., predovšetkým označenie žalovaného nekorešponduje s druhostupňovým napadnutým rozhodnutím. Žalobca po doručení predmetného uznesenia doplnil žalobu o plnomocnestvo dané zvolenému advokátovi a reagoval na posledný odsek predmetného uznesenia a doplnil žalobu predmetným podaním zo dňa 13.05.2014. Skutočnosť, že vady žaloby je potrebné odstraňovať aj v správnom súdnictve vyplýva z ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p., ktoré oprávňuje súd zastaviť konanie v prípade, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil. Preto právny názor vyslovený krajským súdom v predmetnom rozsudku, že doplnené žalobné dôvody žalobcu boli podané po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote a preto súd na tieto neprihliadal, nie je v súlade so zákonom a ústavnými princípmi na prístup k súdu. Rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej (vrátane rozhodnutia všeobecného súdu v správnom súdnictve) musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutých v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 230/03 z 31.03.2004). Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je aj právo účastníkov súdneho konania, aby sa súd vyrovnal z ich argumentmi a návrhmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 34/2010 z 06.04.2011). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (k tomu bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp.zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnite je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd nerozlíšil medzi určením predmetu konania a rozšírením predmetu konania a bol názoru, že doplnené žalobné dôvody zaslal žalobca po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, má za následok, že rozhodnutie krajského súdu nebolo riadne odôvodnené. Takéto odôvodnenie rozhodnutia krajským súdom nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu a nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky uvedené v žalobe a nie je ani reakciou na obsah súdneho spisu. Súd prvého stupňa v tomto konaní nepostupoval tak, ako to predpokladajú ustanovenia O.s.p. a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/69/2014-78 zo dňa 19.11.2014 zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR k vyslovenému právnemu názoru považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí súdov a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa včítané odôvodnenia rozhodnutia. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
1 veta prvá O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.