4 Tr. por. odvolanie odsúdeného S. M. sa z a m i e t a . Odôvodnenie Krajský súd v Nitre rozsudkom z 30. septembra 2015, sp. zn. 1 Ntc 27/2015,
1 zák. č. 549/2011 Zbierky zákonov o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Zbierky zákonov o výkone väzby, v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) rozhodol, že uznáva: I. rozsudok Krajinského súdu Wiener Neustadt, z
prípad Rakúskeho trestného zákonníka a v bode 2. zo zločinu krivého obvinenia
Za tieto trestné činy bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3.652 dní. II. rozsudok Krajinského súdu Korneuburg z
a 129 číslo 1 Rakúskeho trestného zákonníka a za tieto trestné činy bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 184 dní. Krajský súd v Nitre v napadnutom rozsudku vyslovil, že
1 Zákona sa oba tieto rozsudky vykonajú na území Slovenskej republiky.
2 písm. b/ Trestného zákona na výkon tohto trestu odňatia slobody súd zaradil odsúdeného S. M. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený S. M.. Podstata dôvodov jeho odvolania spočívala v tom, že sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku Krajského súd v Nitre, nakoľko,
jeho názoru, nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre uznanie cudzieho rozhodnutia
1 zákona č. 221/2006 resp. zákona č. 549/2011. Namietal tiež nepríslušnosť Krajského súdu v Nitre, pre absenciu právomoci rozhodovať v tejto veci
1 Zákona. Poukázal na trestné sadzby slovenského trestného zákona s tým, že za uvedené skutky by mu mal slovenský súd, po uznaní cudzieho rozhodnutia, uložiť nižší trest. Argumentoval tiež tým, že vo výkone trestu v Rakúsku by si mohol podať žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po výkone polovice trestu, pričom na území Slovenskej republiky by mohol požiadať o podmienečné prepustenie v výkonu trestu odňatia slobody, až po odpykaní si dvoch tretín trestu. V odvolaní zároveň namietal, že rakúskym súdom bol pre výkon trestu zaradený do takej skupiny, ktorá svojou vnútornou diferenciáciou zodpovedná minimálnemu stupňu stráženia, pričom rozsudkom Slovenskej republiky bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného S. M. nie je dôvodné. K odvolacím námietkam odsúdeného možno len uviesť, že boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyhodnotené ako nedôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia má svoj presný procesný postup a vyžaduje splnenie prísnych, dokonca taxatívne vymenovaných materiálnych podmienok uvedených v zákone č. 549/2011 Z.z. z 2.decembra 2011, účinného od 1. februára 2012, ktorým sa súd prvého stupňa riadil, konkrétne ustanovenia zákona rešpektoval a zákonom požadované úkony vykonal. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v danej veci ako súd odvolací len dodáva, že citovaný zákon ustanovuje pravidlá,
ktorých iný členský štát než členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, uznáva a vykonáva rozsudky na svojom území. Súčasne platí, že vo vzťahu k všeobecnej procesnej úprave (Trestný poriadok) ide o špeciálnu právnu úpravu, a teda aplikácia tohto zákona predpokladá subsidiárne použitie Trestného poriadku. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť Krajského súdu v Nitre, je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. augusta 2015 sp. zn. 3 Tost 22/2015, ktorý vo veci uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia týkajúceho sa odsúdeného slovenského občana S. M., nar. XY ustálil, že príslušným na ďalšie konanie je Krajský súd v Nitre, ktorému bola postúpená vec z Krajského súdu Bratislava. Týmto rozhodnutím najvyššieho súdu bola právoplatne určená príslušnosť Krajského súdu v Nitre. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu odsúdeného, že nesúhlasí s vydaním na výkon trestu na územie Slovenskej republiky, platný a účinný zákon jednoznačne stanovuje v § 6 ods. 3 požiadavky na súhlas odsúdeného s odovzdaním výkonu rozhodnutia. Na rozdiel od režimu
Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z
písm. b/ citovaného ustanovenia a síce, súhlas odsúdeného sa nevyžaduje, ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky. Ako vyplýva z obsahu spisu, Príkaz na vyhostenie nie je zahrnutý ani do jedného rozsudku rakúskych trestných súdov, ale z prílohy Osvedčenia k rozsudku 46Hv1/13i, ako i k rozsudku 506Hv65/12d, bol orgánom LPD Niederöstereich 14. novembra 2013; Nr. 1020173/FrB/13 vydaný príkaz, že odsúdená osoba S. M. bude vyhostená po prepustení z výkonu trestu. Krajský súd v Nitre rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a v plnom súlade so zákonom. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnou argumentáciou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolateľ bol odsúdený dvomi rozsudkami rakúskych krajinských súdov, z ktorých jeden skutok je kvalifikovaný rakúskym Trestným zákonníkom ako zločin ťažkej lúpeže (okrem iného aj)
3.
. kto sa dopustí lúpeže ako člen zločineckého zoskupenia za spoluúčasti (§ 12) iného člena zoskupenia alebo kto spácha lúpež s použitím zbrane, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov. Rovnako sa páchateľ potrestá, keď je následkom použitého násilia niekto ťažko zranený (§ 84 ods. 1). Ak má však použitie násilia za následok ublíženie na zdraví s ťažkými trvalými následkami (§ 85), páchateľ sa potrestá odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov. Najvyššiemu súdu nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa vyhodnotil takéto konanie odsúdeného na strane 6 napadnutého rozsudku, že v zmysle slovenského Trestného zákona by bolo možné v bode 1. posúdiť takýto trestný čin ako zločin krádeže
odsek 1, odsek 4 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v rozsahu 3 až 10 rokov. Slovenský Trestný zákon vo svojom ustanovení §-u 188 počíta aj so zločinom lúpeže.
1 Tr.zák. kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
odseku 3 citovaného ustanovenia, odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo spôsobí ním značnú škodu. K ďalšej odvolacej námietke odsúdeného, ohľadne podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, najvyšší súd len dodáva, že v danom prípade, ako to vyplýva z prílohy Osvedčenia Spolkového ministerstva Rakúskej republiky z 9.apríla 2015 o vydaní právoplatného rozhodnutia Krajinského súdu Wiener Neustadt č. 46Hv1/13i z 22.apríla 2013, u odsúdeného S. M.,
rakúskeho práva neexistuje nárok na podmienečné prepustenie výlučne z dôvodu uplynutia času. Nepochybil súd prvého stupňa ani v prípade, keď vo výroku uznávacieho rozsudku vyslovil, že odsúdený S. M. vykoná trest v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Právna úprava rakúskeho Trestného zákonníka týkajúca sa zaradenia odsúdených do výkonu trestu, je odlišná od slovenskej právnej úpravy, a dáva priestor inému orgánu, aby o tom rozhodol, preto rozsudok Krajinského súdu Wiener Neustadt z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.