Obsah (4)

§ 5§ 6§ 57§ 21

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžso/49/2014 Identifikačné číslo spisu: 1012200718 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 5písm.

b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a súčasne mu zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Skutočnosť, že žalobcovi od

1. januára 2010 vzniklo opätovne živnostenské oprávnenie, nemá vplyv na zánik živnostenského oprávnenia k
2. decembru 2009 a právne následky s tým spojené. Nové živnostenské oprávnenie vzniklo žalobcovi dňom
3. januára 2010, ako podnikateľovi s obchodným menom D., s adresou miesta podniku zahraničnej osoby: Hlavná 10, Prešov, adresa trvalého bydliska: E., IČO: 45 329
4. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO sa posudzuje vždy k prvému júlu kalendárneho roka, t.j. v prípade žalobcu k
5. júlu 2010 a závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

§ 6ods.

1 písm. c/ zákona č. 593/2003 Z. z. o dani z príjmu alebo od výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý žalobca dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok 2009.

výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby bol za rok 2009 príjem žalobcu ako SZČO 49 154 €, a preto žalobcovi ako SZČO vzniklo v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od

1. júla
2. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nemohlo zaniknúť
3. decembra 2009 a vzniknúť
4. júla 2010, keď živnosť prevádzkuje od roku 1993 nepretržite na základe viacerých živnostenských oprávnení.

názoru krajského súdu k zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) dochádza v deň zániku živnostenského oprávnenia, kedy zanikne aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Z toho dôvodu považoval za irelevantné, či žalobca nasledujúcim dňom získal opätovne status SZČO na základe nového živnostenského oprávnenia. Zánik živnostenského oprávnenia dňa 31. decembra 2009 a vznik ďalšieho živnostenského oprávnenia 01. januára 2010 považoval za dve samostatné právne skutočnosti, ktorých následkom sú dve odlišné právne udalosti, t. j. zánik postavenia SZČO 31. decembra 2009 a vznik postavenia SZČO 01. januára 2010,

zákona č. 461/2003 Z.z. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol. Uznesením z

1. mája 2014, č. k. 1S 103/2012 - 34, krajský súd opravil v záhlaví svojho rozsudku zo
2. februára 2014, č. k. 1S 103/2012 - 22, označenie žalovanej. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávnosť skutkových zistení v danej veci správnymi orgánmi aj súdom prvého stupňa s poukázaním na to, že zápis do živnostenského registra nespôsobuje zánik živnostenských oprávnení

§ 57ods.

1 písm. g/ živnostenského zákona, pretože o dni zániku svojich živnostenských oprávnení rozhoduje

uvedeného zákonného ustanovenia výlučne oprávnená osoba - podnikateľ oznámením o ukončení podnikania. Pretože žalobca nestanovil deň ukončenia svojho podnikania, jeho živnostenské oprávnenia dňa

1. decembra 2009 nezanikli. Súd prvého stupňa neprávne vec posúdil, keď informáciu zo živnostenského registra uprednostnil pred náležitým zistením skutkového stavu a porušil čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že neprejednal podstatnú námietku týkajúcu sa nepravdivého a neoprávneného oznámenia inej osoby o ukončení podnikania žalobcom
2. decembra
3. Žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, zrušil rozhodnutia správnych orgánov I. aj II. stupňa a vec im vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, ktorých výšku v odvolaní nevyčíslil. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť s tým, že žalobca vo svojom odvolaní žiadne nové námietky neuviedol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

§ 5ods.

1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba

tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.

§ 5ods.

1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“); povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len „koncesia“) sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom. Fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony (§ 5 ods. 2 živnostenského zákona). Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „zahraničná osoba“) môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Na účely tohto zákona sa slovenskou fyzickou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky a slovenskou právnickou osobou právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (§ 5 ods. 3 živnostenského zákona).

§ 5ods.

4 živnostenského zákona bydliskom na území Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe udeleného povolenia

osobitného predpisu.

§ 21ods.

1 zákona o sociálnom poistení v znení platnom do

1. decembra 2009, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od
2. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania, a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9

§ 21ods.

4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení platnom ku dňu

1. decembra 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) Zo spisov žalovanej vyplýva, že žalobca sa ako živnostník prihlásil na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie od
2. januára
3. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím z
4. novembra 2010, číslo 15565-6/2010-PO, rozhodla, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
5. decembra 2009 z dôvodu, že mu dňom
6. decembra 2009 zaniklo živnostenské oprávnenie ako podnikateľovi s obchodným menom RNDr. Imrich Zborovský, miesto podnikania: Hlavná 10, Prešov, adresa trvalého pobytu: D., IČO: 30 610 133; odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby však žalobca nepodal. Žalobca bytom U. bol do
7. decembra 2009 (vrátane) držiteľom živnostenského oprávnenia na obchodné meno „RNDr. Imrich Zborovský, IČO: 30 610 133 s miestom podnikania Prešov, Hlavná 10, ktoré

výpisu zo živnostenského registra zaniklo dňom

1. decembra
2. Z dôvodu presťahovania sa na územie Českej republiky žalobca už v zmysle § 5 ods. 2 až ods. 4 živnostenského zákona nemohol na území Slovenskej republiky podnikať pod tým istým obchodným menom ako dovtedy a bol povinný zosúladiť svoje podnikanie na území Slovenskej republiky s jej právnymi predpismi. Keďže fyzická osoba s bydliskom na území iného štátu môže v zmysle § 5 ods. 3 živnostenského zákona podnikať - vykonávať samostatne zárobkovú činnosť len ako „zahraničná fyzická osoba“, v súlade so zákonom mohol pokračovať v podnikaní na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba len na základe živnostenského oprávnenia vydaného na obchodné meno zahraničnej fyzickej osoby Z obsahu živnostenských oprávnení žalobcu vyplýva, že žalobca podnikal v rovnakých živnostiach kontinuálne, bez prerušenia a k zániku jeho živnostenského oprávnenia a vzniku nového živnostenského oprávnenia došlo iba z dôvodu zmeny trvalého pobytu žalobcu, ktorý presťahovaním do Českej republiky môže prevádzkovať živnosť už len prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo podniku zahraničnej osoby, zriadeného na území Slovenskej republiky. Ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení nemožno vykladať striktne a rozhodnúť o zániku poistenia pri akomkoľvek zániku živnostenského oprávnenia, bez zohľadnenia okolností, ktoré nasvedčujú, že fyzická osoba je bez prerušenia držiteľom živnostenského oprávnenia. Žalovaná postupovala vo veci formálne, bez prihliadnutia na okolnosť, že v podnikaní žalobcu na základe živnostenského oprávnenia (predmet a miesto podnikania) nedošlo k žiadnej zmene, okrem zmeny bydliska na územie iného štátu. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, že by žalovaná zisťovala, či žalobca po presťahovaní do Českej republiky podliehal českej legislatíve, či už z titulu zamestnanca, alebo ako samostatnej zárobkovej činnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nedostatočne zisteného skutočného stavu. Rozsudok krajského súdu preto zmenil (§ 250ja ods. 3 O.s.p.), rozhodnutia žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaná viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.), na účely riadneho zistenia skutočného stavu doplní dokazovanie a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z poštovného vo výške 68,00 CZK dňa
3. apríla 2012, teda 2,76 € (žaloba) a poštovného vo výške 58,00 CZK dňa
4. marca 2014, teda 2,11 € (odvolanie), keďže iné trovy zo súdneho spisu nevyplývajú a žalobca ich nevyčíslil do troch dní od vyhlásenia tohto rozsudku. Priznané trovy v celkovej výške 4,87 € je žalovaná povinná žalobcovi poukázať do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.